Preskočiť na obsah

Osyp Maksymovyč Boďanskyj

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Osyp Maksymovyč Boďanskyj
ukrajinský filológ, historik, folklorista, prekladateľ a spisovateľ
Osyp Maksymovyč Boďanskyj
Štát pôsob.Ruská ríša
Narodenie12. november/15. november 1808
Varva, Ruská ríša, dnes Ukrajina
Úmrtie18. september 1877 (68 rokov)
Moskva, Ruská ríša, dnes Ukrajina
Národnosťukrajinská
Profesiafilológ, historik, folklorista, prekladateľ a spisovateľ
Odkazy
CommonsSpolupracuj na Commons Osyp Maksymovyč Boďanskyj

Osyp (Josyp) Maksymovyč Boďanskyj (* 12.[1]/15.[2] november 1808, Varva, Ruská ríša, dnes Ukrajina – † 18. september 1877, Moskva, Ruská ríša, dnes Rusko) bol ukrajinský filológ, slavista, historik, folklorista, prekladateľ, vydavateľ, spisovateľ a člen korešpondent Petrohradskej Akadémie náuk. Využíval viacero pseudonymom ako napríklad O. Boda-Varvynec, Isko Materynka, I. Mastak a ďalšie.

Životopis

[upraviť | upraviť zdroj]

Osyp Maksymovyč Boďanskyj sa narodil 12., resp. 15. novembra 1808 v obci Varva. Počas rokov 1825 až 1831 študoval v Poltavskom (Perejaslavskom) duchovnom seminári, v roku 1834 prešiel na Moskovskú univerzitu. Po štúdiách bol poslaný na odborné pôsobenia v západoeurópskych krajinách, kde strávil obdobie medzi rokmi 1837 až 1842. V roku 1842 sa stal profesorom na katedre slovanskej literatúry. Moskovské tovarišstvo histórie a starožitností ruských ho v roku 1845 prijalo ako sekretára – tam medzi rokmi 1846 až 1848 a 1858 až 1877 redigoval periodikum Čtenija Moskovskogo obščestva istorii i drevnostej rossijskich (po slovensky Prednášky Moskovskej tovarišstva histórie a pamiatok ruských). Patril k liberálnemu krídlu slavianofilov. Udržiaval blízke vzťahy s viacerými akademikmi a kultúrnymi činiteľmi.

Osyp Maksymovyč Boďanskyj a Taras Hryhorovyč Ševčenko sa zoznámili vo februári 1844, hoci jeden o druhom už vedeli skôr. Následne sa stretli v rokoch 1844, 1845, 1858 a 1859 a aj si dopisovali (zachovali sa dva listy od Boďanského a šesť listov od Ševčenka). Boďanskyj počas svojho života posielal diela Tarasa Ševčenka medzi Slovanmi. Napríklad v roku 1844 ich poslal do Česka Václavovi Hankovi, Pavlovi Jozefovi Šafárikovi a Národné múzeum Ševčenkove diela Tryzna (po slovensky Kar), poému Hamalija, Čyhyrynskyj Kobzar (po slovensky Čyhyrynský kobzar) a Hajdamaky (po slovensky Hajdamáci). Udržiaval vzťahy aj so Stankom Vrazom, ktorému do Chorvátska poslal diela Tryzna a Hamalija.

Keď spolu diskutovali o sérii kresieb Žyvopysna Ukrajina (po slovensky Maľovaná Ukrajina), Tarasa Ševčenka zaujali história Čechov a Pavol Jozef Šafárik, ktorému Ševčenko venoval poému Jeretyk (po slovensky Kacír). Keď v roku 1843 vydal v ruskom preklade prácu Pavla Jozefa Šafárika Slovanský národopis, Boďanskyj pridal Tarasa Ševčenka do Šafárikovho zoznamu ukrajinských spisovateľov. Boďanskyj podporoval Ševčenka počas obdobia vyhnanstva – posielal mu listy, knihy. Ševčenko v tomto období Boďanskému poslal autoportrét, ktorý sa však nezachoval, a báseň Jak maju ja žurytysia (po slovensky Ako sa mám trápiť). Pri príprave všeslovanského almanachu Boďanskyj prepísal 15 diel Tarasa Ševčenka.

Tvorba

[upraviť | upraviť zdroj]

Napísal mnoho odborných publikácií na témy z oblastí histórie, literatúry, folklóru a jazyka slovanských krajín. Medzi jeho významné práce patria napríklad Pro pohľady vidnosno pochodžeňňa Rusi (po slovensky O názoroch na pôvod Rusi, z roku 1835) a Pro čas vynykneňňa slov'ianskych pysmen (po slovensky O období vzniku slovanských písmen, z roku 1845). Svoju prvú literárno-kritickú prácu venoval tvorbe Hryhorija Kvitku-Osnovjanenka v roku 1834. O rok neskôr vydal prácu Rozhľad riznych dumok pro starodavňu movu pivničnych i pivdennych rusiv (po slovensky Preskúmanie rôznych myšlienok o starodávnom jazyku severných a južných Rusov), kde obhajoval ukrajinčinu ako samostatný jazyk.

Samostatne bola v roku 1837 publikovaná jeho diplomová práca na tému Ľudová poézia slovanských národov. Do ruštiny preložil práce Pavla Jozefa Šafárika a Denysa Ivanovyča Zubryckého. Z jeho tvorby sú významné hlavne zbierka básní Naski ukrajinski kazky (po slovensky Naše ukrajinské rozprávky) z roku 1835 a poézia z rokov 1843 a 1844. Pri tvorbe sériového vydania práce s názvom Čtenija v Imperatorskom Obščestve istorii i drevnostej rossijskich (po slovensky Prednášky v Imperátorskom tovarišstve histórie a pamiatok ruských) využíval materiály o histórii Ukrajiny a Ruska, ako aj ľudové piesne. Redigoval letopis zo 17. storočia s názvom Litopys Samovydcia (po slovensky Letopis očitého svedka). Inicioval vydanie práce Narodnyje pesni Galickoj j Ugorskoj Rusi (po slovensky Ľudové piesne Haličskej a Uhorskej Rusi) od Jakova Fedorovyča Holovyckého a tratktátu Istrorija Rusiv (po slovensky História Rusov). V rámci tvorby sériového vydania práce s názvom Čtenija v Imperatorskom Obščestve istorii i drevnostej rossijskich (po slovensky Prednášky v Imperátorskom tovarišstve histórie a pamiatok ruských) publikoval latinský text ústavy napísanej Pylypom Orlykom. Pri jej písaní sa opieral o kópiu textu, čo sa nachádzal u Mykolu Danylovyča Chanenka.[3]

Osyp Maksymovyč Boďanskyj v prácach Rozhľad riznych dumok pro starodavňu movu pivničnych i pivdennych rusiv (po slovensky Preskúmanie rôznych myšlienok o starodávnom jazyku severných a južných Rusov), H. vovzvoditeľu k obščeslavianskomu korennomu zvuku a v rozprave o dielach Hryhorija Kvitku-Osnovianenka obhajoval ukrajinčinu ako samostatný jazyk, poukazoval na jej dávnu históriu. Zároveň okrem histórie skúmal aj fonetiku, gramatiku, štylistiku ukrajinčiny. Zastával názor, že ukrajinský pravopis má byť vytvorený na fonetickom princípe a ukrajinčina má byť kodifikovaná na základe poltavského dialektu. Poukazoval na eufóniu ukrajinčiny.

Pri svojom výskume porovnával ukrajinčinu s inými slovanskými jazykmi. O histórii slovanských jazykov napísal práce: Pro narodnu poeziju slov'ianskych plemen (po slovensky Ľudová poézia slovanských národov) z roku 1837 a Pro čas vynykneňňa slov'ianskych pysmen (po slovensky O období vzniku slovanských písmen, z roku 1845). Do ruštiny preložil práce Pavla Jozefa Šafárika a ďalších slovanských učencov. Ukrajinské ľudové piesne, ktoré zozbieral Osyp Boďanskyj, boli publikované v roku 1978 v knihe Ukrajinski narodni pisni v zapysach Osypa ta Fedora Boďanskych po slovensky Ukrajinské ľudové piesne v zápisoch Osypa a Fedora Boďanských). Archív jeho prác sa nachádza v Instytue literatury imeni Tarasa H. Ševčenka Nacionaľnoji akademiji nauk Ukrajiny (po slovensky Inštitút literatúry Tarasa H. Ševčenka Národnej akadémie náuk Ukrajiny), v Moskve aj v Petrohrade.

Diela

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Naski ukrajinski kazky (po slovensky Naše ukrajinské rozprávky, 1835.
  • Pro narodnu poeziju slov'ianskych plemen (po slovensky Ľudová poézia slovanských národov) z roku 1837.
  • Rejestra vsego vojska Zaporožskago 1649 goda (po slovensky Register záporožského vojska) z roku 1875.
  • zbierka básní Naski ukrajinski kazky (po slovensky Naše ukrajinské rozprávky) z roku 1835. Pri vydaní v Ľvove v roku 1903 predslov napísal Ivan Jakovyč Franko.
  • Oriol i Čerepacha (po slovensky Orol a korytnačka).

Pamiatka

[upraviť | upraviť zdroj]
  • V rodnej obci Varva stojí jeho pamätník.
  • 12. novembra 2018 si Ukrajina na štátnej úrovní pripomenula 210. výročie narodenia Osypa Makymovyča Boďanského.

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. ↑ Enciklopedičeskij slovar Brokgauza i Jefrona. Zväzok IV. Petrohrad : Brokgauz — Jefron, 1891. Redaktor I. Je. Andrejevskij. Kapitola heslo Boďanskij, Osip Maksimovič, s. 223, 224. (po rusky)
  2. ↑ BOROZDIN, Aleksandr Kornilijevič. Ruskkij biografičeskij slovar. Zväzok 3. Petrohrad : [s.n.], 1908. Kapitola Boďansij Osip Maksimovič, s. 161–166.. (po rusky)
  3. ↑ IĽČENKO, Ruslana. Jak u Rosiji znajšly oryhinal konstytuciji Pylypa Orlyka [online]. Relihija v Ukrajini, 2011-05-19, [cit. 2024-08-08]. Dostupné online. (po ukrajinsky)

Zdroje

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Encyklopedija istoriji Ukrajiny. Zväzok 1. Kyjev : Instytut istroiji Ukrajiny NAN Ukrajiny, Naukova Dumka, 2003. Autor textu: Petro Tymofijovyč Troňko. ISBN 966-00-0734-5. Kapitola Boďanskyj Osyp Maksymovyč, s. 322.
  • Malyj slovnyk istoriji Ukrajiny. Kyjev : Lybiď, 1997. ISBN 5-325-00781-5. Kapitola Boďanskyj Osyp Maksymovyč, s. 5-325-00781-5. (po ukrajinsky)
  • Ukrajinska raďanska encyklopedija. 2.. vyd. Zväzok 1. Kyjev : Holovna redakcija URE, 1977. Autor kapitoly: I. S. Romančenko. Kapitola Boďanskyj Osyp Maksymovyč, s. 507. (po ukrajinsky)
  • Ukrajinska mova: Encyklopedija. 2. (prepracované a doplnené). vyd. Kyjev : Encyklopedyčne vydavnyctvo, 2004. ISBN 966-7492-19-2. Kapitola Boďanskyj Osyp Maksymovyč, s. 53. (po ukrajinsky)
  • KONDRAŠOV, N. Osip Maksimovič Boďanskij. Moskva : [s.n.], 1956. (po rusky)
  • VASYLENKO, Mykola Prokopovyč. O. M. Boďanskij i jego zaslugi dľa izučenija Malorusii. Kyjev : Tipografija Imperatorskogo universiteta sv. Vladimira, 1904. Dostupné online. (po rusky)
  • RIAPPO, A. Archiv O. M. Boďanskoho. Raďanske literaturoznavstvo, 1965, roč. 4. (po ukrajinsky)
  • DEJ, Oleksij Ivanovyč. Ukrajinski narodni pisni v zapysach Osypa ta Fedora Boďanskych. Kyjev : [s.n.], 1978. Kapitola Foľkloryst, dijaľnisť Osypa ta Fedora Boďanskych. (po ukrajinsky)
  • FRANKO, Ivan Jakovyč. Franko I. Zibr. tv.. Zväzok 34. [s.l.] : [s.n.], 1981. Kapitola Osyp Boďanskyj.
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Osyp_Maksymovyč_Boďanskyj&oldid=7904809“