Pakost močiarny

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Pakost močiarny

Pakost močiarny – detail kvetu.
Stupeň ohrozenia
IUCN stupne ohrozeniaVyhynutýVyhynutýVyhynutý vo voľnej prírodeKriticky ohrozenýOhrozenýZraniteľnýTakmer ohrozenýOhrozenýNajmenej ohrozenýNajmenej ohrozený
Vedecká klasifikácia
Vedecký názov
Geranium palustre
L.[1][2], 1756[1][2]
Synonymá
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Pakost močiarny[3] (lat. Geranium palustre)[2] je vlhkomilná trváca bylina z čeľade pakostovité (Geraniaceae). Jeho prirodzený areál sa rozprestiera od Európy po juhovýchodnú Sibír a Kaukaz.[2]

Opis[upraviť | upraviť zdroj]

Pakost močiarny je vlhkomilná trváca bylina, vysoká 30 až 60 cm, s hrubým podzemkom a pomerne tenkými vystúpavými byľami, ktoré sú rozkonárené, odstávajúco chlpaté a nežliazkaté.[4][5][6]

Stonkové listy sú protistojné, dolné dlhostopkaté (až 20 cm), listová stopka je odstávajúco chlpatá, horné sú krátkostopkaté. Čepeľ prízemných a spodných listov je hlboko dlaňovito päťdielna až sedemdielna, s priemerom 10 až 12 cm, horné sú trojdielne a menšie. Diely sú obrátene vajcovito klinovité, na vrchole laločnaté a hlboko zúbkaté. Vrchná strana je krátko štetinatá, spodná odstávajúco chlpatá. Končisté prílistky sú vajcovito kopijovité, červenohnedé a holé.[4][5][6]

Kvety sú obojpohlavné, usporiadané v dvojkvetých pazušných vidliciach, na dlhých chlpatých stopkách, ktoré sú po odkvitnutí a dozretí plodu zohnuté. Fialova päťpočetná koruna je pravidelná. Kvetné lupienky sú voľné, obrátene vajcovité, vpredu zaokrúhlené alebo len veľmi plytko vykrojené, tmavofialovo žilkované, dlhé 12 až 18 mm. Na báze sú zúžené do krátkeho nechtíka a brvité. Semenník je päťpuzdrový, s jednou čnelkou rozdelenou na päť blizien. Tyčiniek je desať, na báze sú kopijovito rozšírené a brvité. Päťpočetný kalich má lístky voľné, podlhovasto elipsovité, päťžilové až sedemžilové, s blanitým okrajom, dlhé 10 až 13 mm. Na vrchole sú dlho končisté, s koncovou osťou do 2 mm.[4][5][6]

Zobákovité plody sú odstávajúco chlpaté, nežliazkaté, dlhé 20 až 25 mm, zobák plodu je holý. Po dozretí sa rozpadávajú na päť na vrchole spojených plôdikov. Elipsovité až podlhovasto vajcovité semená sú hladké.[4][5]

Rozšírenie[upraviť | upraviť zdroj]

Prirodzený areál pakosta močiarneho sa rozprestiera od Európy po juhovýchodnú Sibír a cez Turecko po Kaukaz.[2] Na Slovensku je na celom území dosť hojný. Najvyšší výskyt bol zaznamenaný v Bukovských vrchoch, v oblasti vrchu Ďurkovec (1 150 m n. m.) a vo Volovských vrchoch, na Pipitke (1 100 m n. m.).[4][5]

Ekológia[upraviť | upraviť zdroj]

Pakost močiarny obsadzuje stanovišťa od nížin po pahorkatiny, iba vzácne zasahuje do horského stupňa. Rastie v pobrežných porastoch a na zamokrených stanovištiach lesov a lúk. Obľubuje vlhké až mokré, výživné, často vápenaté, humózne, hlinité i kamenité pôdy. Kvitne od júna do septembra.[4][5][6]

Galéria[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b Cent. Pl. II: 25 (1756)
  2. a b c d e Geranium palustre L. [online]. POWO - Plants of the World Online, Kew, [cit. 2024-02-09]. Dostupné online. (po anglicky)
  3. Karol Marhold, František Hindák. Zoznam nižších a vyšších rastlín Slovenska. Bratislava : Veda, 1998. ISBN 80-224-0526-4. S. 484.
  4. a b c d e f Lýdia Bertová et al .. Flóra Slovenska III. Bratislava : Veda, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, Bratislava, 1982. S. 489-490.
  5. a b c d e f Josef Dostál, Martin Červenka. Veľký kľúč na určovanie vyšších rastlín I.. prvé. vyd. Bratislava : Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 1991. ISBN 80-08-00273-5. S. 589.
  6. a b c d Michal Hrabovský at al.. Veľká kniha rastlín, hornín, minerálov a skamenelín. Bratislava : IKAR, a.s. - Príroda, 2021. ISBN 978-80-551-6882-1. S. 270-271.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]