Panzer VIII Maus

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Panzerkampfwagen VIII Maus
Panzerkampfwagen VIII Maus

Panzerkampfwagen VIII Maus

Základná charakteristika
Posádka 6
Dĺžka 10 090 mm
Šírka 3670 mm
Výška 3630 mm
Hmotnosť 188 ton
Pancierovanie a výzbroj
Pancierovanie 60 až 240 mm
Hlavná zbraň 128 mm kanón KwK44 L/55
75 mm kanón KwK 44 L/36.5
Sekundárne zbrane guľomet MG 34
Pohon a pohyb
Pohon Dieselový Daimler-Benz MB517
895 kW (1200 k)
Odpruženie listové perá, vinuté pružiny
Max. rýchlosť 13 km/h po kvalitnej ceste
Pomer výkon/hmotnosť 6,4 hp/tona
Dojazd 160 km po kvalitnej ceste, 62 km v teréne
Priechodnosť

Panzerkampfwagen VIII Maus - ,,Myš” (Sd.Kfz 205) bol nemecký superťažký tank z obdobia druhej svetovej vojny. Bol to najťažší tank, aký bol kedy zostrojený, hoci Nemcom sa podarilo zostrojiť len 2 prototypy. Základná koncepcia známa ako VK7001/Porsche Typ 205 bol predložený Ferdinandom Porschem Adolfovi Hitlerovi v júni 1942, ktorý ho schválil. Práca na projekte začala takmer okamžite, prvý prototyp, pripravený v roku 1943 dostal meno Mammut (Mamut). To sa potom zmenilo v decembri 1943 na Mäuschen (Malá myš) a vo februári 1944 na konečný Maus (Myš)

Popis konštrukcie[upraviť | upraviť zdroj]

Trup tanku bol 10,1 m dlhý a 3,6 m široký. Vážil približne 180 ton, najčastejšie sa uvádza 188 t. Hlavnú výzbroj tvorilo delo kalibru 128 mm s koaxiálnym kanónom kalibru 75 mm. Hrúbka panciera sa pohybovala od čelný pancier veže bol hrubý 240 mm, jej boky a zadná stena mali ,,len” 200 mm. Čelný pancier trupu bol hrubý 200 mm na bokoch mal hrúbku 180 mm a zadná stena mala 160 mm. Veľký problém pri vývoji tanku bol motor, pretože nájsť motor, čo by dokázal týmto vozidlom pohnúť bolo skutočne ťažké. Nakoniec sa motor našiel, ale s ním bol Maus neuveriteľne pomalý, pretože maximálna rýchlosť bola len 13 km/h, aj to len za ideálnych podmienok. Váha tanku mu znemožňovala prechádzať cez mosty a tak sa musel brodiť a používať šnorchel. Benzínový motor (neskoršie prototypy mali používať dieselové motory) a masívny elektrický generátor, ktorý poháňal, spolu zaberali až dve tretiny z trupu, čo zmenšovalo oddelenie vodiča a taktiež sťažovalo prístup do veže z vnútra tanku. Pásy Mausu boli široké až 1.1 m. Výsledok veľkej hmotnosti tanku bola nízka rýchlosť a vysoká spotreba, ale teoreticky by to mohla byť dobrá defenzívna zbraň, kde rýchlosť až takú veľkú úlohu nehrala a hmotnosť by sa mohla stať výhodou, keby bol tank použitý ako protitanková batéria. V útoku by bol horšie použiteľný, ale možno by mal prospech z toho, že mal otočnú vežu, čo stíhač tankov vyzbrojený tiež delom kalibru 128 mm, Jagdtiger, nemal a taktiež bol v útoku používaný. Viacmenej, v nemeckej taktike bleskovej vojny by asi len ťažko našiel uplatnenie.

Vývoj[upraviť | upraviť zdroj]

Počiatočný návrh tanku mal byť hotový v lete roku 1943 a produkcia mala byť 5 vozidiel za mesiac po dodaní prototypu. Práca bola rozdelená medzi spoločnosti Krupp a Alkett. Zo začiatku bolo plánované postaviť 100-tonový tank, ktorého hlavnú výzbroj by tvoril kanón kalibru 128 mm a vedľajšiu spriahnutý kanón kalibru 75 mm. Ďalšie plány ohľadom výzbroje počítali s kanónmi kalibru 150 mm a 128 mm, ale Hitler odsúhlasil pôvodnú výzbroj s kanónmi kalibru 128 a 75 mm. V máji roku 1943 bola postavená drevená maketa a Hitler potom schválil masovú produkciu. Prvú sériu malo tvoriť 150 strojov. V tej dobe sa už hmotnosť tanku odhadovala na 188 ton. Vývoj pokračoval, ale v októbri roku 1943 bol vývoj na rozkaz Hitlera zastavený, ale stavba prototypov pokračovala. Prvý prototyp (verzia 1) bola dokončená spoločnosťou Alkett v decembri 1943, ale nemala vežu. Bola zostrojená drevená veža, ktorá vážila rovnako, ako skutočná oceľová. Veľký problém s tankom Maus bolo nájsť motor, ktorý by ním bol schopný pohnúť. Žiaden z motorov, ktorý testovali, nedokázal prekonať rýchlosť 20 km/h. vylepšený benzínový motor Daimler-Benz MB 509, ktorý bol pri prototypoch použitý, dokázal vyvinúť rýchlosť len 13 km/h, aj to len za ideálnych podmienok. Ďalší problém predstavovala neschopnosť tanku prekročiť mosty, preto sa pri vývoji počítalo s tým, že tank rieky prebrodí a dostal dlhý šnorchel. V marci roku 1944 bol dodaný druhý prototyp (verzia 2). V mnohom sa od verzie 1 líšil, v prvom rade tým, že mal funkčnú vežu a dieselový motor Daimler-Benz MB 517. Funkčnú vežu mala dostať aj verzia 1, ale to sa nestalo. V júli 1944 dostala spoločnosť Krupp rozkaz, aby vyrobila viac trupov tankov Maus, ale dlho sa váhalo a nakoniec spoločnosť Krupp v septembri roku 1944 práce zastavila. Medzitým sa testovala verzia 2 s novým elektronickým systémom a pásmi od firmy Škoda.

Taktiež sa postavil špeciálny prepravník pre tanky Maus. Plánovalo sa taktiež vyrobiť protileteckú verziu s delami Flakzwilling kalibru 88 mm.

Kummersdorf-Gut, Neue Verskraft, sála pre Panzerkampfwagen VIII „Maus“, 2013

Použitie[upraviť | upraviť zdroj]

Funkčné prototypy tanku Maus zostali v posledných týždňoch v Kummersdorfe. Verzia 1 s nefunkčnou vežou bola zajatá postupujúcimi sovietskymi vojskami v blízkom okolí Kummersdorfu. Nemecká posádka sa ju pokúsila vyhodiť do vzduchu predtým, než ju opustila. Verzia 2, plne funkčná, bola poslaná do Berlína, aby tam pomáhala pri obrane, ale pre poruchu motora sa tam nikdy nedostala. Žiaden z tankov Maus nikdy nikde nebojoval, hoci sa objavili správy, že oba prototypy bránili Berlín. Jasne proti tomu svedčia fotografie sabotovaných tankov z Kummersdorfu.

Sovieti skompletizovali trup z verzie 1 a vežu z verzie 2 a takýto stroj poslali do ZSSR, kde dorazil 4. mája 1946. Tam ho testovali a potom predali tankovému múzeu v Kubinke pri Moskve, kde je vystavený dodnes. Zdá sa, že Maus mierne ovplyvnil vývoj sovietskych tankov v povojnovom období. Tank IS-3, ťažký tank s delom kalibru 122 mm vážil skoro 50 ton. Tank T-54, ktorého produkcia začala v roku 1947 mal čelný pancier veže 200 mm a trupu 120 mm, bol vyzbrojený delom kalibru 100 mm a vážil aspoň 40 ton.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]