Panzerkampfwagen IV

Panzerkampfwagen IV
PzKpfw IV verzie H s prídavným pancierovaním Schürzen, 2. tankový pluk SS 12. divízie SS Hitlerjugend, Francúzsko, 1943.
Základná charakteristika
Posádka	5 (vodič, veliteľ, strelec, nabíjač, radista)
Dĺžka	5,89 m
Šírka	2,88 m
Výška	2,68 m
Hmotnosť	23 t
Pancierovanie a výzbroj
Pancierovanie	čelné 80 mm, bočné 30 mm
Hlavná zbraň	75mm kanón KwK 40 L/48
Sekundárne zbrane	2x guľomet MG 34 kalibru 7,92 mm
Pohon a pohyb
Pohon	12-valcový benzínový Maybach HL 120 TRM 224 kW (300 k)
Odpruženie	listové perá
Max. rýchlosť	40 km/h
Pomer výkon/hmotnosť	13 hp/tona
Dojazd	200 km (po ceste)
Priechodnosť	svah so sklonom 60%, stena vysoká 0,6 m, brod hlboký 1 m, zákop široký 2,2 m

Panzerkampfwagen IV (iné názvy: PzKpfw IV, SdKfz 161, Panzer IV) bol nemecký stredný tank používaný v rôznych verziách počas celej druhej svetovej vojny. Bol najrozšírenejším tankom Wehrmachtu a od roku 1943 tvoril chrbtovú kosť nemeckých tankových vojsk. Zároveň to bol jediný nemecký tank vyrábaný počas celej druhej svetovej vojny.

Vznik, vývoj a nasadenie

V polovici 30. rokov začali nemecké ozbrojené sily realizovať novú koncepciu tankových vojsk, ktorá počítala s tým, že sa tankové prápory budú skladať z troch čiat ľahších tankov a jednej tankovej čaty s ťažšími vozidlami. Týmito ťažšími tankmi mali byť práve Pz IV. Súťaž na nový stredný tank bola pôvodne nazývaná projektom na stredný poľnohospodársky traktor.

Výrobou prototypov podľa zadaných špecifikácií boli poverené firmy Krupp, MAN a Rheinmetall-Borsig. Vo vývoji prototypu označovaného VK 2001 nakoniec mala pokračovať iba firma Krupp. Nové vozidlo bolo tiež označované Bataillons Führerwagen (čiže veliteľské vozidlo práporu). Do výroby sa nakoniec dostal v továrni Krupp-Grusonwerke v Magdeburgu na prelome rokov 1936 a 1937.

Prvé stroje (Ausf. A) boli vyzbrojené v novembri 1937 krátkym 75 mm kanónom 7,5 cm KwK 37 L/24 a dvoma guľometmi, mali 20 mm hrubý čelný pancier veže a 14,5 mm hrubý pancier na šasi. V júni 1938 vznikla nová zdokonalená verzia Ausf. B, ktorá mala zvýšenú pancierovú ochranu, silnejší motor, a niekoľko menších zmien. Ausf. C vyrábaná od októbra 1937 do augusta 1938 mala oproti Ausf. B silnejší motor a drobné zmeny.

Počas invázie do Francúzska sa tanky Panzer IV stretli v boji s početnými tankovými silami Francúzskej armády. Ich kanóny L/24 boli síce pomerne účinné proti slabšie pancierovaným tankom Renault a Somua, ale boli celkom neefektívne pri prenikaní pancierom tankov Char B1 alebo britských strojov Matilda II ktorých čelný pancier bol až 60 mm hrubý. Podobné nedostatky zaznamenali nemecké vojská v Severnej Afrike, keď v roku 1940 bojovali o Sidi Barrani a onedlho na to pri Tobruku.

Nasadenie tankov Pz IV na východnom fronte bolo úspešné až do doby, kedy sa Nemci po prvýkrát stretli s dobre pancierovanými a lepšie vyzbrojenými tankmi T-34 a KV-1. To si vynútilo potrebu inštalácie silnejšieho tankového kanónu s dlhou hlavňou, ktorý by bol schopný ničiť tieto nové sovietske tanky. Keďže však konštrukcia tanku Panzer III už neumožňovala inštaláciu patrične silnej výzbroje a vývoj nových typov tankov by bol zdĺhavý, bolo najjednoduchším riešením upraviť tank Pz IV. V novembri 1941 boli plány na urýchlené vyzbrojenie dlhým 75 mm kanónom 7,5 cm KwK 40 L/43 dokončené. Výroba prvých tankov typu F2 sa začala v marci 1942. V novembri 1943 bola náletom poškodená továreň produkujúca podvozky tankov Pz III, ktoré v tej dobe tvorili základ pre stavbu útočných diel StuG III. Urýchlene preto bola nástavba StuGu III upravená pre podvozok tanku Panzer IV, vznikol tak StuG IV.

Na podvozku Pz IV boli vytvorené aj ďalšie zbrane. Samohybná húfnica Sturmpanzer IV Brummbär so 150 mm húfnicou. Inú koncepciu mala húfnica rovnakého kalibru označovaná Hummel. Na rozdiel od predošlého, však zbraň nebola inštalovaná v plne pancierovanej korbe, ale iba v otvorenej nástavbe. Podobným spôsobom bol koncipovaný aj stíhač tankov Nashorn s 88 mm kanónom Pak 43/1. Existovali aj protilietadlové tanky Flakpanzer IV v rôznych modifikáciách (Möbelwagen, Wirbelwind, Ostwind a ďalšie) alebo vyprosťovacie verzie tanku.

Od marca 1943 sa do výroby dostala nová verzia G. Tá dostala okrem množstva menších zmien nový kanón 7,5 cm KwK 40 L/48 a silnejšie pancierovanie. Neskôr sa začala vyrábať i verzia s prídavným pancierovaním Schürzen – charakteristickým bočným pancierom zakrývajúcim veľkú časť podvozku. Tento plát slúžil ako ochrana pred kumulatívnou muníciou. Pred magnetickými mínami chránil špeciálny náter tzv. Zimmerit.

Tanky Pz IV verzií F a G boli najpočetnejšími nemeckými tankmi v bitke pri Kursku a fakticky aj vo všetkých nasledujúcich ťaženiach. Bežná čata nemeckých tankových plukov sa skladala z 22 tankov Pz IV. V novembri 1943 začala výroba novej verzie H, ktorá mala zosilené predné pancierovanie na 80 mm. Väčšina nemeckých Pz IV, ktoré boli nasadené na západnom fronte počas operácie Overlord boli práve verzie H. Uprostred roku 1944 dosiahla výroba Pz IV svoje maximum, keď bolo v továrňach v Magdeburgu, Plauene a St. Valentine vyrobených mesačne 300 tankov tohto typu. V lete 1944 sa začala výroba poslednej verzie Pz IV ausf. J. Ten sa líšil najmä zvýšenou zásobou paliva a odstránením generátoru a elektromotoru, ktorý zabezpečoval otáčanie veže tanku. Otáčanie sa následne robilo ručne, pomocou prevodového mechanizmu.

Celkom bolo do konca druhej svetovej vojny vyrobených asi 9 000 tankov Pz IV, z toho asi 7 850 s dlhým kanónom. Tanky boli používané aj po vojne. Využívala ich aj československá armáda a francúzska armáda, ktoré ich neskôr predali Sýrii. Tá ich nasadila proti Izraelu v šesťdňovej vojne.

Varianty

• 
  Panzer IV Ausf. C
• 
  PzKpfw IV Ausf. D
• 
  Panzer IV Ausf. F1
• 
  PzKpfw IV Ausf. H
• 
  Pz IV Ausf. J, ktorý bol ukoristený Sýrii počas šesťdňovej vojny vystavený v izraelskom múzeu

Múzejné exponáty

Na Slovensku sa zachovali dva tanky typu Panzerkampfwagen IV.

• Panzerkampfwagen IV Ausf. J, ktorý tvorí spolu s tankom typu T-34/85 pamätník Taran v Údolí smrti pri Svidníku. Tank má československé povojnové úpravy (debničky na blatníkoch), ktoré svedčia o tom, že po vojne slúžil v Československej armáde.
• Panzerkampfwagen IV Ausf. J, vystavený v areáli Múzea SNP v Banskej Bystrici. Tank má československé povojnové úpravy (debničky na blatníkoch), ktoré svedčia o tom, že po vojne slúžil v Československej armáde. Je zaujímavý tým, že má celokovové kladkové kolesá, ktoré sa inštalovali na tanky neskorých sérií.

Ďalší tank tohoto typu je vystavený vo Vojenskom technickom múzeu v Lešanoch v Česku. Tank je zreštaurovaný do podoby verzie Ausf. H.

• 
  Panzer IV Ausf. J v Múzeu SNP v Banskej Bystrici
• 
  Panzer IV Ausf. J na pamätníku Taran v Údolí Smrti neďaleko Svidníka

Iné projekty

Commons

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Panzerkampfwagen IV