Panzerkampfwagen II

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Panzerkampfwagen II
Panzerkampfwagen IIL (tzv. Luchs) v múzeu vo francúzskom Saumure.

Panzerkampfwagen IIL (tzv. Luchs) v múzeu vo francúzskom Saumure.

Základná charakteristika
Posádka 3 (vodič, veliteľ-strelec, nabíjač)
Dĺžka 4,64 m
Šírka 2,3 m
Výška 2,02 m
Hmotnosť 10 000 kg
Pancierovanie a výzbroj
Pancierovanie čelné 35 mm, boky 20 mm
Hlavná zbraň 20 mm kanón KwK 30 L/55
Sekundárne zbrane 2x guľomet MG 34 kalibru 7,92 mm
Pohon a pohyb
Pohon benzínový šesťvalec Maybach HL
104 kW (140 hp)
Odpruženie torzné tyče
Max. rýchlosť 55 km/h
Pomer výkon/hmotnosť 15 hp/tona
Dojazd 200km
Priechodnosť svah so sklonom 50°, stena vysoká 0,42 m, brod hlboký 0,9 m

Panzerkampfwagen II alebo PzKpfw II alebo SdKfz 121 bol nemecký ľahký tank používaný na začiatku druhej svetovej vojny. Z prvej línie bol postupne vyraďovaný od konca roku 1942.

Vznik a vývoj[upraviť | upraviť kód]

V roku 1934 nemecká armáda čakala na nové typy obrnenej techniky. Vývoj prototypov nového ľahkého tanku, ktorý mal nahradiť neperspektívny PzKpfw I, boli poverené firmy Henschel, Krupp a MAN. Súťaž na konštrukciu LaS 100 (Landwirtschaftlicher Schlepper 100 - traktor 100), ako znelo krycie označenie projektu, vyhrala konštrukcia firmy MAN, ktorá mala zabezpečovať podvozky. Korby dodával, podobne ako v prípade tankov Pz I Daimler-Benz. Časť produkcie zabezpečovali aj firmy Famo, MIAO a Wegmann.

Prvé tanky PzKpfw II vo verzii A dostal Wehrmacht v roku 1935. Stroje boli vyzbrojené 20 mm kanónom, s ktorým bol spriahnutý 7,92 mm guľomet. Už prvé skúšky však ukázali, že 7,2 tonové stroje majú poddimenzovaný iba 97 kW motor. Preto onedlho vznikla i nová verzia PzKpfw IIB, ktorá mala silnejší motor a hrubší predný pancier, ktorý zvýšil hmotnosť až na 8 ton. Ďalšia verzia C prišla v roku 1937, verzie D a E mali nové odpruženie torznými tyčami, čo podstatne zvýšilo ich rýchlosť na ceste na 55 km/h. Rýchlosť v teréne však v porovnaní s predošlými modelmi klesla. Počas invázie do Francúzska Nemci nasadili novú verziu F, ktorá mala zvýšené pancierovanie 35 mm vpredu a 20 mm zboku. Jej hmotnosť stúpla na 10 ton a to sa podpísalo aj na znížení maximálnej rýchlosti.

Konštrukcia PzKpfw II dala základ niektorým ďalším prieskumným obrneným vozidlám „Luchs“, ktoré sa však nevyrábali vo veľkých sériach. V roku 1940 sa objavil špeciálny obojživelný tank, pripravovaný pre prípadné vylodenie do Británie. Existoval i plameňometný Flammpanzer II, ktorých asi 100 ks operovalo od roku 1942. Podvozky Panzera II boli použité pre stíhač tankov Marder II, ktorý používal koristné sovietske 76,2 mm protitankové kanóny (F-22 a ZiS-3). Na tieto podvozky bol montovaný aj nemecký 7,5 cm kanón Pak 40. Celkovo bolo cez vojnu vyrobených asi 1200 týchto stíhačov tankov. V Poľsku do roku 1944 vyrábali na podvozkoch Pz II aj samohybné húfnice Wespe kalibru 105 mm.

Varianty[upraviť | upraviť kód]

  • PzKpfw IIa1 - prvý variant o hmotnosti 7,6 t, s motorom Maybach HL 57TR. Vyrobených 10 kusov.
  • PzKpfw IIa2 - oproti predošlému variantu sa líšil malými zmenami v systéme chladenia motora a priestoru posádky. Vyrobených 15 ks.
  • PzKpfw IIa3 - bola inštalovaná protipožiarna priehradka medzi motorom a priestorom posádky a ďalší odnímateľný kryt motora, pre lepšiu dostup k motoru. Vyrobených 50 ks.
  • PzKpfw IIb - zaznamenal malé zmeny v podvozkovej časti. Trup bol predĺžený na 4760 mm. Použitý bol nový motor Maybach HL 62TN. Vyrobených 25 ks.
  • PzKpfw IIc - nový podvozok s 5 pojazdovými kolesami stredného priemeru. Rozmery: 4810х2223х1990 mm. Hmotnosť vyrástla na 8,9 t. Pancier bol vyrobený z molybdénovej ocele. Vyrobených 200 ks.
  • PzKpfw IIA mal synchronizovanú prevodovku, motor Maybach HL 62TRM. Nový typ priezoru pre vodiča. Inak podobný PzKpfw IIc. Vyrobených 100 ks.
PzKpfw II 15. obrnenej divízie Afrického zboru v Severnej Afrike. Hlavne zbraní zakryté textilnými krytmi.
  • PzKpfw IIB - až na niekoľko drobných zmien takmer totžný s PzKpfw IIA. Vyrobených 200 ks.
  • PzKpfw IIC - zmeny v systéme chladenia motora 50 mm pancierová protipožiarna priehradka. Hmotnosť 9,5 t. Vyrobených 100 ks.
  • PzKpfw IID - Vyvinutý ako výzbroj ľahkých divízií Wehrmachtu. Podvozok s 4 pojazdovými kolesami typu Christie . Veža a pancierovanie rovnaké ako na PzKpfw IIc. hmotnosť 10 t. Vyrobených 80 ks.
  • PzKpfw IIE - malé zmeny v zavesení kolies a podvozku. Inak totožná s PzKpfw IID. Vyrobených 163 ks.
  • PzKpfw IIF - zmeny v zadnej časti korby, zvýšená pancierová ochrana motorových krytov, zlepšený mechanizmus otáčania veže. Inak podobný PzKpfw IIC. Vyrobených 532 ks.
  • PzKpfw IIG (VK 901) - nová korba a podvozok s piatimi kolesami rozmiestnenými šachovnicovo tak aby sa prekrývali. Hmotnosť 9,2 t. Motor Maybach HL45p. Rýchlosť 50 km/h. Pancierovanie od 14,5—30 mm. Nový 20 mm kanón KwK 38. Vyrobených 12 ks.
  • PzKpfw IIJ - vyvíjal sa ako PzKpfw II n.A. (neue Art - nový model). Silnejšie pancierovanie 50 — 80 mm. Rýchlosť 31 km/h. Nová korba, veža i podvozok. Výzbroj ako VK 901. Vyrobených 22 ks.
  • PzKpfw IIL „Luchs“ (SdKfz 123) - vylepšený a modernizovaný variant VK 901, VK 903 a VK 1301. Určený na prieskum. Hmotnosť 11,8 t. Motor HL 66р. Posádku tvorili 4 ľudia. Vyrobených 133 ks.

Bojové nasadenie[upraviť | upraviť kód]

Stroje PzKpfw II na východnom fronte v lete 1942.

Spolu s Pz I boli Pz II nasadené v španielskej občianskej vojne najprv v rámci 88. tankového pluku Légie Condor. V boji s Republkánskymi BT-5 a T-26 však zaznamenali iba rad neúspechov v dôsledku nedostatočnej výzbroje a pancierovania. Nemci nasadili asi 1000 tankov Pz II pri útoku na Francúzsko. Neskôr ich použili i pri útoku na ZSSR. Počas ťaženia na východe však už v nasledujúcom období nemohli konkurovať sovietskej technike a boli čoskoro stiahnuté z prvej línie. Naďalej však boli využívané ako prieskumné vozidlá alebo pri výcviku nových posádok. Verzia L (Lynx, či Luchs) bola na prieskum používaná na obidvoch frontoch do konca vojny.

Iné projekty[upraviť | upraviť kód]