Preskočiť na obsah

Perzeidy

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Perzeidy


Dátum objavenia36 n.l.
Materské teleso109P/Swift-Tuttle
Radiant
SúhvezdiePerzeus (súhvezdie)
Rektascenzia03h 04m 00s
Deklinácia+58° 00′ 00″
Vlastnosti
Aktivita23. júl20. august
Maximálna aktivita13. august
Rýchlosť58 km/s
Zenitová hodinová frekvencia80
Ďalšie odkazy
CommonsPerzeidy
Perzeid (2010) nad ESO, VLT.
Meteor Perzeíd

Perzeidymeteorický rojradiantomsúhvezdí Perzeus,[1] súvisiaci s kométou Swift-Tuttle.[2] Sú viditeľné každý rok od polovice júla, maximum majú 12. augusta a ich najväčšia aktivita je od 8. augusta do 14. augusta. Počas maxima je bežné vidieť za hodinu aj viac než sto meteorov. Ich frekvencia je však variabilná. Meteor patriaci k meteorickému roju Perzeíd sa nazýva perzeida.[3]

Perzeidy patria medzi najobľúbenejšie roje jednak pre svoju výdatnosť (až 95 meteorov za hodinu) a jednak preto, že maximum majú okolo 12. až 13. augusta. Vďaka príjemným letným teplotám ich teda možno ľahko sledovať po celú noc na rozdiel od výdatnejších Kvadrantíd s maximom na začiatku januára. Perzeidy patria k najpravidelnejším meteorickým rojom a ľudovo sa nazývajú „slzičky svätého Vavrinca“, pretože sú činné okolo 10. augusta, na sviatok svätého Vavrinca.[2]

História pozorovaní

[upraviť | upraviť zdroj]

O Perzeidách sa dozvedáme už z čínskych záznamov, podľa ktorých v roku 36 po Kr. bolo zaznamenaných viac než 100 meteorov. Početné kórejské, čínske a japonské záznamy sa dochovali najmä z 8. – 11. storočia, ale aj z neskorších dôb. Až v roku 1835 podal správu Belgičan Adolphe Quetelet, že pozoroval v auguste roj meteorov, ktoré vyletovali zo súhvezdia Perzea. V 60. rokoch 19. storočia taliansky astronóm Giovanni Schiaparelli vypočítal dráhu prúdu meteoroidov, ktoré meteory spôsobujú, a zistil, že sa zhoduje s dráhou kométy Swift-Tuttle (1862 III). Bola prvýkrát zistená genetická súvislosť meteorického roja s materskou kométou. Mnohonásobné návraty kométy sú zodpovedné za rozdelenie meteoroidov z kométy pozdĺž celej jej dráhy. Prúd meteoroidov uvoľnených kométou počas jej najväčšieho priblíženia k Slnku by mal byť preto najhustejší. Jav sa podarilo naozaj pozorovať u viacerých rojov (Perzeidy, Leonidy a Drakonidy). Prechod materskej kométy Perzeíd v roku 1992 spôsobil silné zvýšenie frekvencie meteorov. V rokoch 1991 a 1992 bola zenitová frekvencia vyše 400 meteorov za hodinu.

Prúd meteoroidov kométy Swift-Tuttle však nie je homogénny. Okrem hlavného prúdu jestvujú aj náznaky ďalších niekoľkých vedľajších slabých rojov, ktorých radianty sú pri hviezdach alfa, gama a beta Perzei. Tieto „vetvy“ majú krátke trvanie a ich radianty sa posúvajú rovnobežne s hlavným radiantom. Hlavný radiant má súradnice AR = 47° DEC = +57° v dobe maxima. Nachádza sa v hornej časti súhvezdia, blízko rozhrania súhvezdí Perzeus, Žirafa a Kasiopeja, v blízkosti hviezdy Miram. Denne sa radiant posunie o 1,4° v rektascenzii a 0,25° v deklinácii. Meteoroidy majú vysoké rýchlosti, až 61 km/s, a veľká väčšina z nich, jasnejších než 2 magnitúdy, zanecháva meteorickú stopu.[2] Ide o desiatky sekúnd viditeľnú dymovú stopu.

Rok Doba aktivity Vrchol roja
2012 23. júl - 22. august 13 – 14. august (ZHRmax 60) [4]
2011 17. júl - 24. august 13. august (ZHRmax 100) [5]
2010 23. júl – 24. august 12. august (ZHRmax 142) [6]
2009 14. júl – 24. august 13. august (ZHRmax 173)
2008 25. júl – 24. august [7] 13. august (ZHRmax 116) [7]
2007 19. júl – 25. august [8] 13. august (ZHRmax 93) [8]
1972 12. august : pravdepodobne najviac meteorov v histórii [9]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. Hambálek, Ľubomír; Koza, Július; Pittich, Eduard (2017), „Súpis termínov z astronómie (pokračovanie)“, Kultúra slova (Bratislava; Martin: Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra Slovenskej akadémie vied; Matica slovenská) 51 (2): 83, ISSN 0023-5202, https://www.juls.savba.sk/ediela/ks/2017/2/ks2-2017.pdf#page=82 
  2. a b c PLAUCHOVÁ, Jana. Súhvezdia od Andromedy po Žirafu. Redakcia Eduard Koči; ilustrácie Peter Zimnikoval; Beata Zimnikovalová, Michal Mojžiš, Tibor Krátky. prvé vyd. Hurbanovo : Slovenská ústredná hvezdáreň Hurbanovo, 2023. 592 s. ISBN 978-80-89998-357. Kapitola Perzeus, s. 294 – 295.
  3. Hambálek, Ľubomír; Koza, Július; Pittich, Eduard (2017), „Súpis termínov z astronómie (pokračovanie)“, Kultúra slova (Bratislava; Martin: Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra Slovenskej akadémie vied; Matica slovenská) 51 (2): 82, ISSN 0023-5202, https://www.juls.savba.sk/ediela/ks/2017/2/ks2-2017.pdf#page=82 
  4. How to See the Best Meteor Showers of the Year: Tools, Tips and 'Save the Dates' [online]. nasa.gov, [cit. 2010-11-16]. Dostupné online. Archivované 2012-07-21 z originálu.
  5. How to See the Best Meteor Showers of the Year: Tools, Tips and 'Save the Dates' [online]. nasa.gov, [cit. 2010-11-16]. Dostupné online. Archivované 2012-07-21 z originálu.
  6. How to See the Best Meteor Showers of the Year: Tools, Tips and 'Save the Dates' [online]. nasa.gov, [cit. 2010-08-12]. Dostupné online. Archivované 2012-07-21 z originálu.
  7. a b Perseids 2008: visual data quicklook [online]. Imo.net, [cit. 2009-08-11]. Dostupné online. Archivované 2016-10-24 z originálu.
  8. a b Archivovaná kópia [online]. [Cit. 2012-07-25]. Dostupné online. Archivované 2011-09-27 z originálu.
  9. STONE, Steve. Bright sky could dim nighttime viewing of meteor shower [online]. AccessMyLibrary.com, 2006-11-08, [cit. 2009-12-08]. Dostupné online.

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Perzeidy