Preskočiť na obsah

Platan východný

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Platan východný

Platan východný; samičie kvety (apríl)
Stupeň ohrozenia
IUCN stupne ohrozeniaVyhynutýVyhynutýVyhynutý vo voľnej prírodeKriticky ohrozenýOhrozenýZraniteľnýTakmer ohrozenýOhrozenýNajmenej ohrozenýNajmenej ohrozený
Európa[1]
Vedecká klasifikácia
Synonymá
Platanus orientalis f. liquidambarifolia

Platanus umbrosa
Platanus vulgaris
Platanus vulgaris var. liquidambarifolia
Platanus vulgaris proles orientalis

Platanus vulgaris subsp. orientalis

Areál prirodzeného rozšírenia
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Platan východný[2] (lat. Platanus orientalis)[3] je listnatý, opadavý strom z rodu platan (Platanus) z čeľade platanovité (Platanaceae). Platan východný je treťohorný relikt a jediný európsky druh platanu.[4]

Platan východný je strom vysoký 30 až 40 m (ojedinele až 50 m), s nízkym kmeňom s obvodom 2 až 3 m (ojedinele 6 až 9 m). Koruna stromu je široká do 30 m, pričom hlavné konáre v dolnej polovici koruny sú krivé až hrboľaté. Kôra je bledosivá alebo zelenkastosivá, v dolnej polovici sa odlupuje v podlhovastých platniach.[5]

Púčiky sú priame, pritlačené, vajcovito podlhovasté, asi 10 mm dlhé. Prílistky sú 6 až 8 cm dlhé a opadavé. Listy platana sú striedavé, dlho stopkaté, čepeľ starších listov je 5 až 7 krát dlaňovito laločnatá, na báze je srdcovitá alebo mierne klinovitá, dlhá 12 až 15 cm a široká 18 až 20 cm. Čepeľ je neskoršie na líci holá, len na rube zväčša na celej ploche chlpatá. Úkrojky sú vrúbkovane zúbkaté, zriedkavo celistvookrajové, so stredným lalokom dvakrát dlhším než širokým.[5][4]

Kvety tvoria guľovité súkvetia, na ovisnutej stopke ich býva 3 až 4, občas až 7 a po dozretí majú v priemere 15 až 30 mm. Oriešky sú drobné, dlhé do 9 mm a široké do 2 mm. Na báze sú končisté a chlpaté, na vrchole kužeľovité.[5][4]

Rozšírenie

[upraviť | upraviť zdroj]

Pôvodný areál rozšírenia platana východného sa rozprestiera od Balkánu až po strednú Áziu, severná hranica areálu prebieha stredným Albánskom, Macedónskom a južným Bulharskom, odkiaľ prechádza do Grécka, Turecka a jeho severnou časťou pokračuje na Kaukaz, do Iránu, strednej Ázie až do Kašmíru.[5]

Do Európy bol dovezený v 16. storočí. Jeho introdukcia postupovala nielen z východu na západ, ale aj následne kultiváciou zo západu na východ. Využíva sa ako okrasná drevina.[5]

Platan východný rastie v pôvodnom prostredí predovšetkým vo vlhkých údoliach riek, na aluviálnych alkalických pôdach, na brehoch riek a potokov. Patrí k stredne až výrazne vodomilným druhom. Je pomerne náročný na teplo, takže v strednej Európe väčšinou vymŕza a preto sa takmer nepestuje. Druh má bohatý koreňový systém, čo mu umožňuje rásť najmä v intravilánoch. Zvyčajne je vysádzaný v rovinnom, ojedinele aj podhorskom stupni. Na Slovensku najvyšší výskyt v nadmorskej výške 445 m.[5][4]

Platan východný kvitne v máji, plodí na jeseň a oriešky vypadávajú z hlávok na jar nasledujúceho roku. V našich podmienkach je však zriedka plodný a preto sa rozmnožuje vegetatívne. Dožíva sa vysokého veku 300 až 500 rokov (v pôvodnom areáli aj 1000 až 2500 rokov). Pravdepodobne najstarší a najmohutnejší jedinec tohto druhu sa nachádza na ostrove Kos v Egejskom mori s priemerom pri zemi 18 m, ktorého vek sa odhaduje na 2000 až 2500 rokov.[5]

Význam a využitie

[upraviť | upraviť zdroj]

Platan východný je v záhradách pomerne vzácny, bol vytlačený rýchlejšie rastúcim platanom javorolistým. Pravdepodobne dva najkrajšie stromy v Európe rastú v obci Trsteno na pobreží Dalmácie niekoľko kilometrov severne od Dubrovníka.[6] Drevo platana nie je veľmi odolné, ale používa sa na výrobu buničiny a papiera. V Iráne sa používa v tradičnej medicíne.[7]

Hrozby a choroby

[upraviť | upraviť zdroj]

Platany sú náchylné na hubové ochorenie spôsobené druhom Apiognomonia veneta.[8] Prvým znakom napadnutia je zmena farby listového pletiva medzi hlavnými žilami, neskôr môžu byť poškodené alebo zničené aj mladé listy.[9] Medzi významných škodcov patria aj húsenice motýľa ploskáčik Phyllonorycter platani[10] a Acalyptris platani,[11] ktoré vyžierajú listové pletiva a vytvárajú na nich chodbičky v podobe plošných mín.[12][13]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. IUCN Red list 2016.10. Prístup 16. mája 2022
  2. Karol Mičieta, Eva Zahradníková, Michal Hrabovský, Jana Ščefková. Fylogenéza a morfogenéza cievnatých rastlín, s.153. Bratislava : Univerzita Komenského, 2018. ISBN 978-80-223-4403-6.
  3. Platanus orientalis L. [online]. POWO - Plants of the World Online, Kew, [cit. 2023-01-06]. Dostupné online. (anglicky)
  4. a b c d Vít Grulich. PLATANUS ORIENTALIS L. – platan východní / platan východný [online]. BOTANY.CZ, 2011-11-27, [cit. 2022-05-08]. Dostupné online. (česky)
  5. a b c d e f g Flóra Slovenska V/3. [s.l.] : Veda, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, Bratislava, 2006. ISBN 80-224-0189-7.
  6. Platanus orientalis [online]. Trees and shrubs online; The International Dendrology Society, Hachette UK, [cit. 2022-05-11]. Dostupné online. (anglicky)
  7. European Forest Genetic Resources Programme. Platanus orientalis [online]. European Forest Institute; Sant Antoni M. Claret, 167; 08025 Barcelona – Spain, [cit. 2022-05-12]. Dostupné online. (anglicky)
  8. Apiognomonia veneta [online]. iNaturalist; A joint initiative by the California Academy of Sciences and the National Geographic Society, [cit. 2022-05-09]. Dostupné online. (anglicky)
  9. Platanus L. [online]. Trees and shrubs online; The International Dendrology Society, Hachette UK, [cit. 2022-05-08]. Dostupné online. (anglicky)
  10. Phyllonorycter platani [online]. iNaturalist; A joint initiative by the California Academy of Sciences and the National Geographic Society, [cit. 2022-05-09]. Dostupné online. (anglicky)
  11. Acalyptris platani [online]. iNaturalist; A joint initiative by the California Academy of Sciences and the National Geographic Society, [cit. 2022-05-12]. Dostupné online. (anglicky)
  12. Atlas škodcov, stromy a kry; Ploskáčik Phyllonorycter platani [online]. Lesnícka ochranárska služba, Banská Štiavnica, [cit. 2022-05-08]. Dostupné online. Archivované 2022-05-14 z originálu.
  13. W.N. Ellis. Acalyptris platani [online]. Plant Parasites of Europe, Amsterdam, The Netherlands, [cit. 2022-05-12]. Dostupné online. (anglicky)

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]