Plateresco

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání

Plateresco alebo platereskný štýl (španielske názvy: plateresco, gótico plateresco, Protorrenacimiento; vo vzťahu k prvej fáze aj: estilo Isabel, estilo Reyes Católicos; vo vzťahu k renesančnej fáze aj: estilo Príncipe Felipe) bol umelecký, najmä architektonický, smer v Španielskom kráľovstve na Pyrenejskom polostrove a v španielskych amerických a ázijských kolóniách medzi neskorou gotikou a renesanciou. Začal sa na konci 15. storočia a pretrval dve nasledujúce storočia.

Vznikol prispôsobením gotického priestoru a eklektickým spojením ozdobných prvkov mudéjarského štýlu s flámskou a lombardskou gotikou. Rovnako v ňom možno nájsť ranné prvky toskánskej renesancie.[1]

Medzi príklady patria erby a vežičky, trojdielne priečelia (renesančné priečelia sú dvojdielne) či renesančné stĺpy. Svoj najväčší rozmach zaznamenal v období kraľovania Karola V.,[2] najmä v meste Salamanca. Veľmi dobre sa uchytil aj v iných mestách Pyrenejského polostrova, nájdeme ho napríklad v mestách León a Burgos, ale aj na území Nového Španielska, v dnešnom Mexiku.[3] Experti ho odmietajú vydeliť ako samostatný sloh, preto býva často označovaný ako protorenesancia alebo prvá fáza renesancie.[4] [5][6]

Sloh charakterizuje nadmerné využívanie ozdobných prvkov na priečeliach. Prvky majú tvar rastlín, svietnikov, girlánd, nadprirodzených tvorov a iných foriem.[7] Priestorová dispozícia však kopíruje gotické usporiadanie. Zachovanie gotickej štruktúry a priestoru vedie k tomu, že býva často klasifikovaný iba ako variácia slohu.[8] V Novom Španielsku sa plateresco vyvinulo do samostatného podtypu. Silný dôraz sa kládol na využitie mudéjarských prvkov, ktoré sa modifikovali domorodými vplyvmi.[9]

V 19. storočí, s nástupom historizujúcich slohov, sa plateresco vrátilo, a to pod názvami monterreyský sloh či španielsky sloh.[10]

Etymológia[upraviť | upraviť kód]

Názov plateresco sa odvodzuje od slova platero (v slovenčine: striebrotepec). Sevillský historik Diego Ortiz y Zúñiga ho prvýkrát použil v 17. storočí pri opise sakristie Katedrály v Seville[11] v treťom diele svojej knihy Anály. Niektorí autori[12] [13]nesprávne pripisujú prvú zmienku o slohu pri opise Kráľovskej kaplnky, ktorú Ortiz y Zúñiga spomína v štvrtom diele.[14]

Problém s určením výskytu a vyčlenením ako samostatného slohu[upraviť | upraviť kód]

Dom Montejovcov v meste Mérida v Mexiku
Platereskný oltár cisterciánskeho kláštora Santa María del Salvador v Cañase (La Rioja).
Hrobka Juana de Ortegu v Kláštornom kostole sv. Doroty v Burgose.
Priečelie radnice v Seville na námestí Plaza de San Francisco od architekta Diega de Riaño.
Hrobka Alonsa de Villaseca v kostole sv. Archanjela Michaela vMexiko city v Mexiku
Portál Domu toho, kto zabil zviera v mexickom meste Puebla de Zaragoza, vyzdobený poľovníckymi výjavmi a groteskami

Zvyčajne sa plateresco označuje ako čisto španielsky sloh, rozumej dominantný na územiach patriacich pod správu španielskej monarchie v 15. až 17. storočí. Avšak v polovici 20. storočia toto exkluzívne označenie začína byť spochybňované rôznymi autormi, najmä Camónom Aznarom (v roku 1945) a Rosenthalom (v roku 1958), ktorí ho vo všeobecnosti definujú ako spojenie rôznych prvkov (gotických, moslimských, renesančných). Camón Aznar ho nepovažuje za samostatný sloh a začleňuje ho do renesancie. Rosenthal upozorňuje na podobnosti s určitými stavbami z iných európskych krajín, hlavne Francúzska a Portugalska, ale aj Nemecka a iných.[15][16][17]

Tento problém ešte viac podčiarkuje neopodstatnenosť používania termínu plateresco a jeho vyčlenenie ako samostatného architektonického slohu. Skôr by sa mal považovať za obdobie spájania štýlov a prechodu medzi nimi, ktorý je charakteristický hojnosťou ozdobných prvkov. Architekti v ňom neboli schopní rozvinúť nové priestorové či štrukturálne smery. V niektorých prípadoch je plateresco považované iba za náhradu gotických ozdobných prvkov talianskymi groteskami, ktoré vychádzali zo serliovských motívov.[18]

Odhliadnuc od všetkých definícií, sa plateresco, alebo protorenesancia, považuje za umenie, ktoré zodpovedalo nárokom Španielskej monarchie, ktorá v tom čase zavŕšila zjednotenie Pyrenejského polostrova a dobyla bohatú Ameriku. Začalo sa obdobie konštrukcie významných diel, ktoré dnes považujeme za architektonické pamiatky.

Znaky[upraviť | upraviť kód]

Španielske plateresco[upraviť | upraviť kód]

Medzi typické znaky patria bohato zdobené priečelia v tvare oltáru, ktoré sa podobajú prepracovaným zlatníckym dielam. Ozdobné prvky majú rôzne tvary, najmä rastlín, používajú sa tiež rondely, erby a zvieracie figúry. Ďalším typickým znakom je bohaté využitie materiálov, napríklad pozlátenie cimburia, okrajov i váz. Na konci prvej tretiny 16. storočia sa častejšie objavuje mnohofarebnosť, cimburie a balustrády, dodávajúce výzdobe bohatosť.[19]

Aplikovanie ozdobných prvkov na všetky plochy sa prejavuje vo vzniku nových plôch a priestorov, ktoré majú najmä ozdobnú funkciu. Medzi ne patria napríklad výklenky, edikuly a niky.[20]

Samostatne sa začali včleňovať talianske prvky ako napríklad bosáž, klasické vežičky, románske oblúky, a veľmi často aj grotesky.[21]

Použité prvky mali svoj zámer, nemali iba estetickú funkciu. Vavríny, bojové scény a rohy hojnosti sa umiestňovali na obydlia významných vojakov. Výjavy z gréckych a rímskych bájí reprezentovali renesančné ideály. Výzdoba sa zmenila na prostriedok reprezentácie a šírenia renesančných myšlienok.[22]

Používali sa a preferovali vybrané priestorové usporiadania, vďaka ktorým sa napríklad vytvárali otvorené schodiská.[23] Čo sa však gotiky týkalo, žiadne štrukturálne zmeny nenastali.

Americké plateresco[upraviť | upraviť kód]

Keď Španieli do Ameriky priniesli plateresco, hlavne na územie dnešného Mexika, niektoré domorodé etniká boli v umeleckých fázach, ktoré sa môžu považovať za barokové. Platereskný štýl sa symbioticky začlenil medzi miestne tradičné slohy, a to až do takej miery, že sa gotická architektúra dostala do Ameriky iba vo forme plateresca. Plateresco sa však čoskoro pod vplyvom domorodých a neskôr afrických štýlov zmenilo do formy, ktorá sa dnes označuje ako americký barok.[24]

História[upraviť | upraviť kód]

Plateresco nadväzuje na izabelský sloh, v ktorom pyrenejské a italianizujúce ozdobné prvky vytvárajú zložité tvary navrstvené na gotickú štruktúru. Neskôr sa môže hovoriť o platerescu, ktorého základ až do roku 1530 tvoria gotické prvky. Po tomto roku, aj keď sa platereskné prvky i naďalej používajú a rozvíjajú, prechádzajú do architektúry, v ktorej sa začínajú uplatňovať renesančné princípy. V roku 1563, so začiatkom stavby Kláštora Svätého Vavrinca z Escorialu, sa vďaka zásahom architekta Juana de Herreru renesančná architektúra zbavuje platereskných prvkov a plateresco stráca svoje výsadné postavenie na Pyrenejskom polostrove.[25] V Mexiku sa však naň nezabúda a v 18. storočí vzniká neoplateresco.

V každom prípade, plateresco, či už sa považuje za výlučne španielsky alebo európsky sloh, predstavuje prechod medzi gotikou a renesanciou.

Izabelský sloh (15. storočie)[upraviť | upraviť kód]

Bližšie informácie v článkoch: Gótico isabelino a Manuelino
V 15. storočí sa začína v kastílskej architektúre objavovať sklon k používaniu moslimských ozdobných prvkov, či plamienkových prvkov pochádzajúcich z Flámska. Prídavné meno izabelský získal sloh z dôvodu, že väčšina stavieb bola zadaná Izabelou I. Kastílskou. Ozdobné prvky, ktoré sa postupne stávali zložitejšími, nijako neovplyvňovali vnútornú konštrukciu stavieb.

V tom istom období vznikol v Portugalsku podobný sloh, ktorý sa nazýva manuelský sloh.

Gotické plateresco (koniec 15. storočia až 1530)[upraviť | upraviť kód]

Koncom 15. storočia gotické budovy začínajú pokrývať hlavne grotesky, priestor a štruktúra však zostávajú nemenné. Tento proces začal, keď sa do Španielska dostali renesančné prvky. Tie sa len kopírovali bez toho, že by boli pochopené, pretože stále pretrvávali stredoveké myšlienky a formy.

Okrem toho, veľa platereskných stavieb už bolo postavených, preto sa na ne iba pridali vrstvy renesančných prvkov, najmä na voľné plochy (okolo okien a dverí), ale aj na iné miesta.[26]

Aj keď sa zvykne používať prídavné meno platereskný najmä pri architektúre, spôsob nahrádzania starých stredovekých foriem novými renesančnými prvkami je rovnako viditeľný v španielskom maliarstve a sochárstve tohto obdobia.[27]

Renesančné plateresco (1530-1560)[upraviť | upraviť kód]

Platereskný portál farského kostola v obci La Garrovilla (Badajoz, zo začiatku 17. storočia).

Je to obdobie, v ktorom bola renesancia už na Pyrenejskom polostrove etablovaná, no ešte nedosiahla svoj vrchol. V tomto období architekt Juan de Herrera a kráľ Filip II. upravili stavebné plány kláštora El Escorial, ktorého budovanie sa začalo v roku 1563.

Bohatá výzdoba kompletne podlieha talianskym princípom. Aplikuje sa na stavby navrhnuté podľa renesančných pravidiel.

Monterreyský sloh (19. storočie a prvá tretina 20. storočia)[upraviť | upraviť kód]

Palác Monterrey.
Bližšie informácie v hlavnom článku: Neoplateresco
V 19. storočí sa objavuje španielsky sloh, neoplateresco či monterreyský sloh (názov je odvodený od Paláca Monterrey v meste Salamanca). Je to historizujúci sloh zameraný na plateresco, ktoré sa chápe ako národný štýl.[28]

Štýl sa udržal až do prvej tretiny 20. storočia v národných a regionálnych podobách. Bol často využívaný, aj keď nebol príliš akceptovaný. Dodnes sa dá nájsť na niektorých budovách na ulici la Gran Vía v Madride.[29][30]

V Mexiku sa tiež vytvorila nová forma plateresca, ktorá sa úspešne rozšírila až na juhovýchod Spojených štátov. Jej začiatky sa datujú od prvej polovice 18. storočia.[31] Táto forma neoplateresca sa nesmie zamieňať so španielskym neoplaterescom z konca 19. a začiatku 20. storočia, ktorý je známy pod názvom monterreyský štýl.

Príklady[upraviť | upraviť kód]

Platereskní architekti a umelci[upraviť | upraviť kód]

Architektonické a iné platereskné diela[upraviť | upraviť kód]

Odkazy[upraviť | upraviť kód]

  1. PH Measurements. [s.l.] : Elsevier, 1978. Dostupné online. ISBN 978-0-12-745150-3. S. 157–165.
  2. ARELLANO, FERNANDO.. El arte hispanoamericano. Caracas : Universidad Católica Andrés Bello, [1988]. Dostupné online. ISBN 980-244-017-5.
  3. ARELLANO, FERNANDO.. El arte hispanoamericano. Caracas : Universidad Católica Andrés Bello, [1988]. Dostupné online. ISBN 980-244-017-5.
  4. ARIAS DE COSSÍO, ANA MA. (ANA MARÍA). El arte del Renacimiento español. Madrid : Encuentro, 2009. Dostupné online. ISBN 978-84-7490-909-8.
  5. MARÍAS, FERNANDO, 1949-. El siglo XVI : gótico y renacimiento. Madrid : Sílex, 1992. Dostupné online. ISBN 978-84-7737-341-4.
  6. ALONSO RUIZ, BEGOÑA, 1966-. Arquitectura tardogótica en Castilla : los Rasines. Santander : Universidad de Cantabria, 2003. Dostupné online. ISBN 84-8102-304-3.
  7. ARELLANO, FERNANDO.. El arte hispanoamericano. Caracas : Universidad Católica Andrés Bello, [1988]. Dostupné online. ISBN 980-244-017-5.
  8. Manual del arte español : introducción al arte español. Madrid : Sílex, 2003. Dostupné online. ISBN 978-84-7737-099-4.
  9. ARELLANO, FERNANDO.. El arte hispanoamericano. Caracas : Universidad Católica Andrés Bello, [1988]. Dostupné online. ISBN 980-244-017-5.
  10. Manual del arte español : introducción al arte español. Madrid : Sílex, 2003. Dostupné online. ISBN 978-84-7737-099-4.
  11. LADO LADO, F. L.; RODRÍGUEZ LÓPEZ, I.; CABARCOS ORTIZ DE BARRÓN, A.. Hepatomegalia pseudotumoral como forma de presentación de amiloidosis. Anales de Medicina Interna, 2001-12, roč. 18, čís. 12. Dostupné online [cit. 2020-02-14]. ISSN 0212-7199. DOI10.4321/s0212-71992001001200013.
  12. PH Measurements. [s.l.] : Elsevier, 1978. Dostupné online. ISBN 978-0-12-745150-3. S. 157–165.
  13. ARELLANO, FERNANDO.. El arte hispanoamericano. Caracas : Universidad Católica Andrés Bello, [1988]. Dostupné online. ISBN 980-244-017-5.
  14. LADO LADO, F. L.; RODRÍGUEZ LÓPEZ, I.; CABARCOS ORTIZ DE BARRÓN, A.. Hepatomegalia pseudotumoral como forma de presentación de amiloidosis. Anales de Medicina Interna, 2001-12, roč. 18, čís. 12. Dostupné online [cit. 2020-02-14]. ISSN 0212-7199. DOI10.4321/s0212-71992001001200013.
  15. ARIAS DE COSSÍO, ANA MA. (ANA MARÍA). El arte del Renacimiento español. Madrid : Encuentro, 2009. Dostupné online. ISBN 978-84-7490-909-8.
  16. ALONSO RUIZ, BEGOÑA, 1966-. Arquitectura tardogótica en Castilla : los Rasines. Santander : Universidad de Cantabria, 2003. Dostupné online. ISBN 84-8102-304-3.
  17. NIETO ALCAIDE, VÍCTOR MANUEL.. Arquitectura del renacimiento en España, 1488-1599. Madrid : Cátedra, 1989. Dostupné online. ISBN 84-376-0830-9.
  18. BASSEGODA NONELL, Juan. La construcción tradicional en la arquitectura de Gaudí. Informes de la Construcción, 1990-08-30, roč. 42, čís. 408, s. 9–14. Dostupné online [cit. 2020-02-14]. ISSN 1988-3234. DOI10.3989/ic.1990.v42.i408.1424.
  19. QUESADA MARCO, SEBASTIÁN.. Diccionario de civilización y cultura españolas. Madrid : Istmo, 1997. Dostupné online. ISBN 84-7090-305-5.
  20. AVILA, ANA.. Imágenes y símbolos en la arquitectura pintada española (1470-1560). Barcelona : Anthropos, 1993. (1. ed.) Dostupné online. ISBN 84-7658-417-2.
  21. Antología comentada de la literatura española : historia y textos : siglo XVI. Madrid : Editorial Castalia, 2006. Dostupné online. ISBN 84-7039-803-2.
  22. AVILA, ANA.. Imágenes y símbolos en la arquitectura pintada española (1470-1560). Barcelona : Anthropos, 1993. (1. ed.) Dostupné online. ISBN 84-7658-417-2.
  23. MARÍAS, FERNANDO, 1949-. El siglo XVI : gótico y renacimiento. Madrid : Sílex, 1992. Dostupné online. ISBN 978-84-7737-341-4.
  24. CARPENTIER, ALEJO, 1904-1980.. Los pasos recobrados : ensayos de teoría y crítica literaria. Caracas, Venezuela : Biblioteca Ayacucho, 2003. Dostupné online. ISBN 980-276-358-6.
  25. ARIAS DE COSSÍO, ANA MA. (ANA MARÍA). El arte del Renacimiento español. Madrid : Encuentro, 2009. Dostupné online. ISBN 978-84-7490-909-8.
  26. AVILA, ANA.. Imágenes y símbolos en la arquitectura pintada española (1470-1560). Barcelona : Anthropos, 1993. (1. ed.) Dostupné online. ISBN 84-7658-417-2.
  27. MARÍAS, FERNANDO, 1949-. El siglo XVI : gótico y renacimiento. Madrid : Sílex, 1992. Dostupné online. ISBN 978-84-7737-341-4.
  28. NAVASCUÉS, Miguel; OWARI, Masaki; PLENIO, Martin B.. Complete Criterion for Separability Detection. Physical Review Letters, 2009-10-16, roč. 103, čís. 16. Dostupné online [cit. 2020-02-14]. ISSN 0031-9007. DOI10.1103/physrevlett.103.160404.
  29. PALACIO, Pedro Navascués. L'architecture espagnole du XIXe siècle. Revue de l'Art, 1985, roč. 70, čís. 1, s. 65–74. Dostupné online [cit. 2020-02-14]. ISSN 0035-1326. DOI10.3406/rvart.1985.347535.
  30. SAN ANTONIO GÓMEZ, CARLOS DE.. El Madrid del 98 : arquitectura para una crisis : 1874-1918. Madrid : Comunidad de Madrid, Consejería de Educación y Cultura, 1998. Dostupné online. ISBN 84-451-1485-9.
  31. DELGADO BALLESTEROS, César. Revolución en las letras. Para las letras de la Revolución. Revista Mexicana de Ciencias Políticas y Sociales, 1996-05-14, roč. 41, čís. 163. Dostupné online [cit. 2020-02-14]. ISSN 2448-492X. DOI10.22201/fcpys.2448492xe.1996.163.49655.
  32. Chueca Goitia, Fernando; Ars Hispaniae: Arquitectura del siglo XVI. Ed. Plus-Ultra (1953).
  33. Camón Aznar, José; La arquitectura plateresca. Ed. Instituto Diego Velázquez (1945).
  34. Soldevila, Ferrán; Historia de España, vol. 3. Ed. Ariel (1999).
  35. Aguado Bleye, Pedro, y Alcázar Molina, Cayetano; Manual de historia de España: Reyes Católicos. Casa de Austria (1474-1700), p. 1064. Ed. Espasa-Calpe (1963).
  36. Bassegoda Nonell, Juan; Historia de la arquitectura, p. 224
  37. Rivas Carmona, Jesús; Los trascoros de las catedrales españolas: estudio de una tipología arquitectónica, p. 93. Ed. Editum (1994). ISBN 978-84-7684-572-1.
  38. Bozal 1991.
  39. Bueno Fidel, María José; Arquitectura y nacionalismo: pabellones españoles en las exposiciones universales del siglo XIX, cap. 6. Ed. Universidad de Málaga y Colegio de Arquitectos (1987).

Zdroj[upraviť | upraviť kód]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku na španielskej Wikipédii (číslo revízie nebolo určené).

Bibliografia[upraviť | upraviť kód]

Pozri aj[upraviť | upraviť kód]