Podkriváň
| Podkriváň | |
| obec | |
.jpg) Kaplnka sv. Jána Vianney
| |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Kraj | Banskobystrický kraj |
| Okres | Detva |
| Región | Podpoľanie |
| Nadmorská výška | 443 m n. m. |
| Súradnice | 48°30′50″S 19°27′26″V / 48,5140°S 19,4573°V |
| Rozloha | 25,89 km² (2 589 ha) [1] |
| Obyvateľstvo | 546 (31. 12. 2023) [2] |
| Hustota | 21,09 obyv./km² |
| Prvá pís. zmienka | 1742 |
| Starosta | Jozef Malatinec[3] (HLAS-SD) |
| PSČ | 985 51 |
| ŠÚJ | 511731 |
| EČV (do r. 2022) | DT |
| Tel. predvoľba | +421-47 |
| Adresa obecného úradu |
Podkriváň 87 |
| E-mailová adresa | poslať email |
| Telefón | 449 31 01 |
| Fax | 449 31 01 |
  Poloha obce na Slovensku
| |
 Interaktívna mapa obce
| |
| Wikimedia Commons: Podkriváň | |
| Webová stránka: obecpodkrivan.sk | |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | |
Podkriváň (pôvodný názov Trhanová) je obec na Slovensku v okrese Detva.[4]
Polohopis[upraviť | upraviť zdroj]
Obec leží v úzkej doline Kriváňskeho potoka, ktorý preteká pod ostro sa zvažujúcimi svahmi Javoria, pričom v nižšie položenej severozápadnej časti obce je potok zo severu ohraničovaný svahmi Slovenského rudohoria.[4]
Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]
Prvá zmienka o lokalite Trhanowa je z roku 1736, bola zaznamenaná na mape Samuela Mikovíniho. Od roku 1742 sa uvádza už ako obec Trhanowa, neskôr ako Divin-Oroszi a od roku 1927 pod dnešným názvom Podkriváň. Obec bola známa tkaním plátna. Obyvateľstvo sa zaoberalo aj chovom oviec, dobytka a čiastočne poľnohospodárstvom a povozníctvom. V osadách Horná a Dolná Bzová boli pôvodne sklárne, bol tu aj pivovar. Rímskokatolícke kaplanstvo vzniklo v roku 1787. Bol tu drevený kostol, ktorý vyhorel (v Dolnej Bzovej postavili nový, posvätený bol v roku 1999).[4]
Podľa monografie Novohradská župa z roku 1851: Divényoroszi (Podkriváň). Veľká slovenská dedina na hranici Zvolenskej župy s 206 domami a 1547 Rímskokatolíkmi. Má poštu, telegraf a železničnú stanicu v Krivángyetva. O tomto mieste máme údaje až z prvej polovice 18. storočia. Pri sčítaní ľudu z rokoch 1715 – 1720 sa Divényoroszi nespomína. Gróf Károly Zichy bol zemepánom v roku 1740 a gróf Ferencz Zichy (biskup v Győry) v roku 1770. V súčasnosti (1851) naďalej patrí do dedičstva rodiny grófa Zichyho. V roku 1849 miestni obyvatelia blokovali prechádzajúcu ruskú armádu - úzke údolie zablokovali kmeňmi stromov, ale Rusi ich prinútili pod hrozbou vypálenia dediny blokádu zrušiť. V roku 1873 obec zasiahla cholera, počas ktorej zahynulo 192 ľudí. Rímskokatolícky kostol bol postavený v roku 1787, rodina grófa Zichyho ho dala opraviť v roku 1893. Na okraji dediny je železničná trať Budapešť – Vrútky vedená cez tunel dlhý 317 metrov. Jedna jeho vyvýšenina, na hranici medzi Zvolenskou a Novohradskou župou, sa nazýva Sibenicza-akasztónak. Tu boli obesení lupiči zo Zvolenskej a Novohradskej župy a šibenica mala zastrašiť známych detvianských zbojníkov. K Divényoroszi patrí aj Bzova-puszta, ktorá bola od stredoveku až do začiatku 19. storočia samostatnou obcou. Jej zemepánmi boli Zsigmond Balassa (1588), gróf Pál Balassa (1770), barón László Balassa a Gábor a gróf Ferencz Zichy. Ku Divényoroszi patria aj Fogas-tanya (predtým Zubra), Hajnal-tanya (predtým Jaszenovo), Iván-tanya (predtým Ivanovo), Mocsár-tanya (predtým Zsarina), Nyirje-tanya (predtým Brezovo) a Pál-tanya (predtým Pancsikovo).[5]
Kultúra a zaujímavosti[upraviť | upraviť zdroj]
Pamiatky[upraviť | upraviť zdroj]
- Rímskokatolícky kostol sv. Martina, jednoloďová klasicistická stavba s pravouhle ukončeným presbytériom a s vežou tvoriacou súčasť hmoty kostola z roku 1803. Veža je členená lizénovými pásmi a ukončená barokovou helmicou. Interiér kostola je zaklenutý pruskými klenbami. Nachádza sa tu klasicistický oltár, stĺpová architektúra s centrálnym obrazom sv. Martina.[6]
- Kaplnka sv. Antona Paduánskeho, neskoroklasicistická stavba z roku 1856.
Osobnosti obce[upraviť | upraviť zdroj]
Rodáci[upraviť | upraviť zdroj]
- Lev Bukovský (1939 – 2021), matematik, bývalý rektor Univerzity Pavla Jozefa Šafárika, bývalý predseda Akreditačnej komisie.
Pôsobili tu[upraviť | upraviť zdroj]
- Anton Emanuel Timko (* 1843- † 1903), spisovateľ
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava: ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
- ↑ Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2024-03-28, [cit. 2024-04-10]. Dostupné online.
- ↑ Voľby do orgánov samosprávy obcí 2022 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2022-10-30. Dostupné online.
- ↑ a b c SÜLE, Peter; SÜLE, Peter, ml. Encyklopédia miest a obcí Slovenska. Lučenec : PS-LINE, 2005. 960 s. ISBN 80-969388-8-6. S. 532.
- ↑ Divényoroszi. | Borovszky Samu: Magyarország vármegyéi és városai | Kézikönyvtár [online]. www.arcanum.hu, [cit. 2021-01-14]. Dostupné online.
- ↑ Podkriváň- Kostol sv. Martina] [online]. Pamiatky na Slovensku. Dostupné online.
Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]
- Oficiálna stránka obce
- Najkrajší kraj- turistické atrakcie v obci
Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Podkriváň
|
Tento článok týkajúci sa geografie Slovenska je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš. |