Podobizna řezače drahokamů Dionysia Miseroniho a jeho rodiny

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Podobizna řezače drahokamů Dionysia Miseroniho a jeho rodiny
Základné informácie
AutorKarel Škréta
Rok1608/11 – 1674
Technikaolej na plátne
Rozmery185 × 251 cm
GalériaNárodná galéria (Schwarzenberský palác)
Praha, Česko

Podobizna řezače drahokamů Dionysia Miseroniho a jeho rodiny je obraz českého maliara Karla Škrétu, ranobaroková rodinná podobizeň, ktorá je úplne mimoriadna v stredoeurópskom kontexte. Škréta obraz namaľoval medzi rokmi 1653 až 1655. Nie je známe, či išlo o Miseroniho objednávku alebo o Škrétov dar priateľovi.[1] Vedľa talianskeho poučenia olejomaľba vykazuje vplyv portrétnej maľby Bartholomea Sprangera, ako ju poznáme predovšetkým z jeho epitafov.[2] Rozmerný obraz je dnes súčasťou obrazovej zbierky Národnej galérie v Prahe, ktorá ho vystavuje v trvalej expozícii nazvanej "Baroko v Čechách".

Opis obrazu[upraviť | upraviť zdroj]

Podobizna řezače drahokamů Dionysia Miseroniho a jeho rodiny je typom skupinového portrétu, ktorý má bližšie k holandskej ako k talianskej podobe tohto typu obrazov. Dionysio Miseroni (1605/07 – 1661), rezač drahokamov, šacmajster a správca hradných zbierok, je na ňom zachytený na čestnom mieste v kruhu rodiny, ktorá je zhromaždená okolo stola s rozloženými šperkami. Diagonálna kompozícia obrazu začína v jeho ľavom dolnom rohu. Postupne smeruje nahor, najskôr k jednotlivým postavám prepojeným vzájomnými pohľadmi, aby pokračovala v pravej hornej polovici obrazu, kde má divák možnosť nahliadnuť do priestoru majstrovej dielne. Tú možno uvidieť za zdvihnutým červeným závesom. Obraz akcentuje Miseroniho povolanie, a to ako v časti skupinového portrétu, tak aj v nadväzujúcom pohľade do brusičskej dielne.

Dionysio Miseroni so svojimi synmi (detail ľavej časti Škrétovho obrazu

Sediaca postava Dionysia Miseroniho je umiestnená naľavo od stredu obrazu, ako v ľavej ruke drží krištáľový pohár. Jeho doprava pootočená hlava sleduje k nemu sa nakláňajúcu postavu jeho najstaršieho syna Johanna Octavia (asi 1630-1690), zatiaľ čo druhý syn Ferdinand Eusébius (1639-1684) na obraze stojí za otcom a vzťahuje ruky k veľkej nádobe z horského krištáľu vystavenej na skrini spolu s niekoľkými ďalšími rezanými nádobami. Krištáľová nádoba je spodnou časťou 1,5 m vysokej vázy zvanej Pyramída (dnes Kunsthistorisches Museum, Viedeň). V roku 1653 udelil cisár Ferdinand III. Miseronimu za toto umelecké dielo zlatú reťaz. Ten má umelec na obraze už na krku.

V prostrednej časti obrazu je zobrazená druhá Miseroniho manželka Marie Ludmila, rodená Majorová z Grosenavi (1621-1667) spolu so svojou dcérou Máriou Laurou (1648-1667). Dcéra sa hrá so šperkami na stole, zatiaľ čo matka sa snaží preniesť jej pozornosť na otca. Z prednej strany stola stojí mladšia dcéra Krista Jana Renata kladúca svoju hlavu do otcovej dlane. Až v roku 2001 röntgenové snímky obrazu ukázali, že postava dcéry Kristy bola domaľovaná až neskôr.[3]

Miseroniho dielňa (detail pravej hornej časti Škrétovho obrazu

V pravej portrétnej časti obrazu sú vyobrazení mladší synovia, Václav Eusébius (1644-1661), ako sedí na stoličke, a Ignác František (1647-1717), ktorý mu podáva kryštál záhnedy. Obe chlapčenské postavy prekvapia disproporciou veľkých hláv vzhľadom k ich malým telám. Jedno z možných vysvetlení je dodatočné zmenšenie dolnej časti obrazu, čo mohlo viesť k zmene proporcií ich postáv. Uvádza sa aj špekulácia, že chlapci mali telesnú vadu, čomu odporuje ich neskorší život.[4]

Vďaka odhrnutej červenej drapérii sa v pravej časti obrazu divákovi otvára diagonálny pohľad do Miseroniho brusičskú dielňu, ktorá je niekoľkými stupňami oddelená od rodinnej časti. Ide o priestor v bývalom šacmajstrovskom dome, kde si Miseroni zariadil svoju dielňu. Prevádzke dielne dominujú veľké kolesá poháňajúce brúsky a početná skupina tovarišov a učňov s dozorujúcim majstrom. V obraze je tak kladený dôraz nielen na vzájomné rodinné vzťahy, ale aj na významné spoločenské postavenie obstarávateľa obrazu prameniace z pevných rodinných vzťahov aj z Miseroniho umeleckých schopností ako rezača drahokamov.[5] Zo závetu Jana Octavia Miseroniho je zrejmé, že Škréta namaľoval ešte ďalší, dnes nedochovaný portrét Dionysia Miseroniho, ktorý zrejme predchádzal jeho rodinnej Podobizni.

Datovanie obrazu[upraviť | upraviť zdroj]

Znak Šotnovských zo Závořiv (florentská mozaika zhotovená v dielni Dionysia Miseroniho po roku 1650, NG, Praha)

Obraz Podobizna řezače drahokamů Dionysia Miseroniho a jeho rodiny nie je datovaný ani signovaný. Vznik obrazu je možné dať do súvislosti s povýšením Miseroniov do českého rytierskeho stavu, s polepšením ich erbu a udelením predikátu "de Lissone". Udalosť sa vzťahuje k 10. marcu 1653. Toto vymedzenie dáta vzniku obrazu podporuje aj skutočnosť, že medzi nádobami na skrini sa nachádzajú časti krištáľovej Pyramídy, ktoré boli dokončené v roku 1653. Vzhľadom na to, že obraz vznikol v dobe niekoľkoročného priateľstva medzi Karlom Škrétom a Dionysiom Miseronim, je možné, že dielo mohlo byť aj darom priateľovi. Nemožno vylúčiť ani výmenný obchod, lebo Miseroni na oplátku zhotovil pre Škrétu drobnejšiu florentskú mozaiku (commesso in pietre dure) maliarovho rodového znaku (dnes vo Schwarzenberskom paláci, Národná galéria, Praha).

Osudy obrazu[upraviť | upraviť zdroj]

Obraz je uvedený v pozostalosti Dionysiovho syna Ferdinanda Eusébia (1681). O viac ako päťdesiat rokov neskôr je spomenutý v pozostalosti Dionysiovho vnuka Jana Pavla Miseroniho (1747). V roku 1796 Ignác Veselý, hospodársky rada, zapožičal dielo Obrazárni Společnost vlasteneckých přátel umění. V Obrazárni Spoločnosti bol obraz opakovane vystavovaný, ale v roku 1854 bolo dielo vrátené dcére majiteľa Josefine Čermákovej, rodenej Veselej. V roku 1886 obraz zakúpila Společnost vlasteneckých přátel umění a inštalovala ho v Rudolfine.[1] Po 2. svetovej vojne obraz prešiel do majetku Národnej galérie v Prahe. V súčasnosti je vystavený vo Schwarzenberskom paláci ako súčasť stálej expozícii Národnej galérie v Prahe.

Umelecký ohlas obrazu[upraviť | upraviť zdroj]

Podobizeň kováča Jecha Karel Purkyně (1860, NG, Praha)

Karel Škréta je považovaný za zakladateľa českej barokovej maľby. Jeho dielo sa stalo inšpiráciou nielen pre maliarov 18. storočia, ale čerpali z neho aj portrétni umelci storočia nasledujúceho, predovšetkým potom František Tkadlík, Karel Purkyně a Josef Mánes.[6] Portrétna kompozícia obrazu silne zapôsobila predovšetkým na Karla Purkyňových, ktorého obraz Kovář Jech z roku 1861 nadväzuje na rodinnú podobizeň Dionysia Miseroniho.[1]

Výstavy Škrétova obrazu[upraviť | upraviť zdroj]

Obraz bol vystavený na Škrétovej výstave v roku 1936, ďalej v rámci svetového kultúrneho výročia UNESCO (300. výročie umelcovej smrti) v Jazdiarni Pražského hradu (október – november 1974) a naposledy tamtiež pri príležitosti 400. výročia maliarovho narodenia (26. november 2010 – 10. apríl 2011). V súčasnosti je obraz vystavený v expozícii "Baroko v Čechách" inštalovanej vo Schwarzenberskom paláci v Prahe.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. ↑ a b c Neumann J. Podobizny. In: Karel Škréta 1610-1674 (J. Kotalík, ed.). Katalog výstavy. Vydala Národní galerie, Praha, 1974. Str. 177-179.
  2. ↑ Šroněk M. Barokní malířství 17. století v Čechách. In: Dějiny českého výtvarného umění (II/1) (J. Dvorský, ed.). Vydala Academia, Praha, 1989. Str. 333. ISBN 80-200-0069-0
  3. ↑ Součková Ema Čo nám chce povedať Škrétův obraz? In: Naša rodina (F. Talian, ed.). Vydala Fortuna, Praha, 2013; ročník 45 (č. 33). Str. 28.
  4. ↑ Vondráčková M. Portrétne tvorba Karla škriatkami (Podobizeň Rezace drahokamov Dionysia Miseroniho a jeho rodiny). In: Karel Škréta 1610-1674. Doba a dielo (L. Stolárová, V. Vlnas, eds.). Vydala Národnej galérie v Prahe, 2010. Str. 290-291.ISBN 978-80-7035-458-2
  5. ↑ Vondráčková M. Portrétne tvorba Karla škriatkami (Podobizeň Rezace drahokamov Dionysia Miseroniho a jeho rodiny). In: Karel Škréta 1610-1674. Doba a dielo (L. Stolárová, V. Vlnas, eds.). Vydala Národnej galérie v Prahe, 2010. Str. 272-275.ISBN 978-80-7035-458-2
  6. ↑ Šroněk M. Barokový maliarstva 17. storočia v Čechách. In: Dejiny slovenského výtvarného umenia (II / 1) (J. Dvorský, ed.). Vydala Academia, Praha, 1989. Str. 334. ISBN 80-200-0069-0

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Podobizna_řezače_drahokamů_Dionysia_Miseroniho_a_jeho_rodiny&oldid=7660362“