Poloha Zeme vo vesmíre

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Naše znalosti pozície Zeme vo vesmíre sa zlepšili vďaka 400 rokom pozorovania pomocou teleskopov, a v poslednom storočí sa značne zväčšili. Spočiatku sa verilo, že je Zem stredom vesmíru, ktorý sa skladal iba z planét viditeľných holým okom (t.j. všetky okrem Neptúna a Uránu) Po prijatí heliocentrizmu v 17. storočí sa vďaka pozorovaniam Williama Herschela a iných dokázalo, že naše Slnko leží vo veľkom disku galaxii v ktorom sú hviezdy nie nepodobné nášmu Slnku. Do 20. storočia sa dokázalo pomocou pozorovaní špirálových galaxií, že naša galaxia je len jedna z miliárd iných v rozpínajúcom sa vesmíre, kde sú galaxie zoskupené do kôp galaxií a tie potom do nadkôp. Okolo 21. storočia sa celková štruktúra viditeľného vesmíru stávala čistejšia, keď sa nadkopy formovali do veľkých sieťovitých vlákien, medzi ktorými vzniká prázdny priestor. Nadkopy, vlákna a prázdny priestor sú najpravdepodobnejšie najväčšie súvislé štruktúry, ktoré vo vesmíre existujú. Vo veľkom meradle (cez 1000 megaparsekov) sa vesmír stáva homogénny v tom zmysle, že všetky jeho časti majú priemerne rovnakú hustotu, zloženie a štruktúru. V tomto meradle sa stáva otázka ohľadom pozície Zeme bezvýznamnou, a je tu podľa niekoľkých teórií možnosť existencie multiverza.

Diagram našej pozície vo Vesmíre
Zem vo vesmíre
Objekt Veľkosť Poznámky Zdroj
Zem 12 700 km v priemere Naša planéta.
[1]
Zemská magnetosféra 63 000 km smerom k Slnku;
6 300 000 km smerom od Slnka
Priestor, kde dominuje Magnetické pole Zeme.
[2]
Veľká polos Mesiaca 384 400 km polomer Priemerná vzdialenosť Mesiaca od Zeme.
[3]
Veľká polos Zeme 150 miliónov km polomer
1 AU
Priemerná vzdialenosť Zeme od Slnka.
Obsahuje Slnko, Merkúr a Venušu.
[4]
Vnútorná časť slnečnej sústavy 6,6 AU naprieč Obsahuje Slnko, vnútorné planéty a pás asteroidov.
[5]
Vonkajšia časť slnečnej sústavy 60 AU naprieč Obsahuje vonkajšie planéty.
[6]
Kuiperov pás 96 AU naprieč Presahuje vonkajšiu časť slnečnej sústavy
[7]
Heliosféra 160 AU naprieč Najväčší dosah slnečného vetra a medziplanetárnej hmoty.
[8][9]
Rozptýlený disk 200 AU naprieč Obsahuje ľadové objekty presahujúce Kupierův pás a trpasličie planétu, presnejšie Plutoid, Eris.
[10]
Oortov oblak 100 000-200 000 AU naprieč
2-4 ly
Skořápkovitá oblasť biliónov komét.
[11]
Slnečná sústava 4 ly naprieč Náš domovský planetárny systém. Prekročením tejto vzdialenosti na vás gravitačne pôsobí viac iné hviezdy ako Slnko.
[12]
Miestny medzihviezdny mrak 30 ly naprieč medzihviezdny oblak, ktorým v túto dobu putuje Slnko a okolité hviezdy.
[13]
Miestna bublina 210-815 ly naprieč Dutina v medzihviezdnom prostredí v ktorej v túto dobu putuje Slnko a značné množstvo ďalších hviezd.
Vznikla v minulosti vďaka supernove.
[14][15]
Gouldov pás 3 000 ly naprieč Prstenec mladých hviezd, ktorým v túto dobu putuje Slnko.
[16]
Rameno Orióna 10 000 ly dlhé Špirálové rameno galaxie Mliečna dráha, ktorým v túto dobu putuje Slnko.
[17]
Veľká polos Slnka 28 000 ly polomer Priemerná vzdialenosť Slnka od jadra Galaxie. Doba obehu je cca 225 až 250 miliónov rokov.
[18][19]
Galaxia 100 000 ly naprieč Naša domovská galaxia, zložená z 200 - 400 miliárd hviezd a je vyplnená medzihviezdnym prostredím.
[20][21]
Miestna podskupina galaxií 1,64 milióna ly naprieč
0,5 megaParsek
Mliečna dráha a trpasličie galaxie, ktoré sú s ňou gravitačne zviazané.
[22][23]
Miestna skupina galaxií 3 Mpc naprieč Skupina, ktorá sa skladá z aspoň 47 galaxií. Dominujú Andromeda (najväčší), Galaxia a Galaxia v Trojuholníku.
[24]
Miestna superkopa galaxií 33 Mpc naprieč Nadkopa, v ktorej sa nachádza naša galaxia. Obsahuje zhruba 100 skupín a kôp galaxií.
[25][26]
Laniakea 300 Mpc naprieč Vlákno galaxií, do ktorého patrí aj naša galaxia.
[27]
Pozorovateľný vesmír 28 000 Mpc naprieč Časť vesmíru, ktorá je pre nás viditeľná. Obsahuje viac ako 100 miliárd galaxií, ktoré sú zoskupené do miliónov nadkôp, vlákien a prázdneho priestoru, čím vytvára štruktúru podobnú pene.
[28][29]
Vesmír Minimálne 28 000 Mpc, možno nekonečno Všetko.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. David R. Lide. Handbook of Chemistry and Physics. 81. vyd. [s.l.] : CRC, 2000. ISBN 0849304814.
  2. Amara Graps. The Earth's Magnetosphere [online]. Max Planck Institute, [cit. 2009-10-02]. Dostupné online.
  3. NASA Moon factsheet and NASA Solar System Exploration Moon Factsheet NASA Retrieved on 2008-11-17
  4. NASA Earth factsheet and NASA Solar System Exploration Factsheet NASA Retrieved on 2008-11-17
  5. Petit, J.-M.; Morbidelli, A.; Chambers, J.. The Primordial Excitation and Clearing of the Asteroid Belt. Icarus, 2001, roč. 153, s. 338–347. Dostupné online [PDF, cit. 2007-03-22]. DOI10.1006/icar.2001.6702.
  6. NASA Neptune factsheet and NASA Solar System Exploration Neptune Factsheet NASA Retrieved on 2008-11-17
  7. M. C. De Sanctis, M. T. Capria, and A. Coradini. Thermal Evolution and Differentiation of Edgeworth-Kuiper Belt Objects. The Astronomical Journal, 2001, roč. 121, s. 2792–2799. Dostupné online [cit. 2008-08-28]. DOI10.1086/320385.
  8. NASA/JPL. Cassini's Big Sky: The View from the Center of Our Solar System [online]. [Cit. 2009-12-20]. Dostupné online.
  9. Fahr, H. J.; Kausch, T.; Scherer, H.. A 5-fluid hydrodynamic approach to model the Solar System-interstellar medium interaction. Astronomy & Astrophysics, 2000, roč. 357, s. 268. Dostupné online [PDF]. See Figures 1 and 2.
  10. JPL Small-Body Database Browser: 136199 Eris (2003 UB313) [online]. 2008-10-04 last obs, [cit. 2009-01-21]. Dostupné online. (Aphelion of Eris, the farthest known scattered disk object)
  11. Alessandro Morbidelli. Origin and dynamical evolution of comets and their reservoirs [PDF]. . Dostupné online.
  12. LITTMANN, Mark. Planets Beyond: Discovering the Outer Solar System. [s.l.] : Courier Dover Publications, 2004. ISBN 9780486436029. S. 162–163.
  13. Mark Anderson, "Don't stop till you get to the Fluff", New Scientist no. 2585, 6 January 2007, pp. 26-30
  14. DM Seifr et al. Mapping the Countours of the Local Bubble. Astronomy and Astrophysics, 1999, roč. 346, s. 785–797. Dostupné online [cit. 2009-10-02].
  15. Local Chimney and Superbubbles, Solstation.com
  16. S. B. Popov, M. Colpi, M. E. Prokhorov, A. Treves and R. Turolla. Young isolated neutron stars from the Gould Belt. Astronomy and Astrophysics, 2003doi=10.1051/0004-6361:20030680, roč. 406, s. 111–117. Dostupné online [cit. 2009-10-02].
  17. Harold Spencer Jones, T. H. Huxley, Proceedings of the Royal Institution of Great Britain, Royal Institution of Great Britain, v. 38-39
  18. EISENHAUER, F., et al. A Geometric Determination of the Distance to the Galactic Center. Astrophysical Journal, 2003, roč. 597, čís. 2, s. L121–L124. DOI10.1086/380188.
  19. LEONG, Stacy. Period of the Sun's Orbit around the Galaxy (Cosmic Year) [online]. . (The Physics Factbook.) Dostupné online.
  20. CHRISTIAN, Eric; SAMAR, Safi-Harb. How large is the Milky Way? [online]. [Cit. 2007-11-28]. Dostupné online.
  21. Frommert, H.; Kronberg, C.. The Milky Way Galaxy [online]. SEDS, August 25, 2005, [cit. 2007-05-09]. Dostupné online.
  22. I. D. Karachentsev, V. E. Karachentseva, W. K. Hutchmeier, D. I. Makarov. A Catalog of Neighboring Galaxies. Astronomical Journal, 2004, roč. 127, s. 2031–2068. Dostupné online. DOI10.1086/382905.
  23. Andreas Brunthaler, Mark J. Reid, et. al.. The Geometric Distance and Proper Motion of the Triangulum Galaxy (M33). Science, 4 March 2005, čís. 5714, s. 1440–1443doi=10.1126/science.1108342.
  24. The Local Group of Galaxies [online]. Students for the Exploration and Development of Space, [cit. 2009-10-02]. (University of Arizona.) Dostupné online.
  25. cfa.harvard.edu, The Geometry of the Local Supercluster, John P. Huchra, 2007 (accessed 12-12-2008)
  26. Stars, Galaxies and Cosmology [online]. Department of Mathematics, University of Auckland, [cit. 2009-10-03]. Dostupné online.
  27. John noble Wilford. Massive Clusters of Galaxies Defy Concepts of the Universe [online]. New York Times, [cit. 2009-11-01]. Dostupné online.
  28. MACKIE, Glen. To see the Universe in a Grain of Taranaki Sand [online]. Swinburne University, 2002-02-01, [cit. 2006-12-20]. Dostupné online.
  29. LINEWEAVER, Charles, Tamara M. Davis Misconceptions about the Big Bang [online]. Scientific American, [cit. 2008-11-06]. Dostupné online.

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]