Portál:Chémia/Odporúčaný článok/51

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Wilhelm Ostwald.jpg

Friedrich Wilhelm Ostwald (* 2. september 1853, Riga – † 4. apríl 1932, Lipsko) bol nemecký fyzikálny chemik a filozof, nositeľ Nobelovej ceny (1909) za práce o katalýze a výskumy podmienok chemickej rovnováhy a reakčných rychlostí.

Ostwald sa narodil v Rige (v minulosti patrila pod Rusko, teraz Lotyšsko), ako syn Gottfrieda Wilhelma Ostwalda a Elisabeth Leuckelovej. Vyštudoval v roku 1875 na Univerzite v Tartu a vyučoval tam od 1875 do roku 1881. V roku 1887 odišiel do Lipska, kde pracoval po zvyšok života. Ostwald bol členom Medzinárodného Výboru pre Atómové hmotnosti. Počas 1. svetovej vojny toto členstvo bolo natrvalo ukončené v roku 1917. Podľa publikovaných prác, Wilhelm Ostwald bol veľmy produktívny v širokých oblastiach chémie. Publikoval prácu, ktorá obsahovala značné množstvo filozofických spisov, ktorá obsahovala takmer 40 tisíc strán. Na konci jeho extrémne plodného života, Ostwald zomrel v nemocnici 4. apríla 1932.

Je mu najčastejšie pripisovaný objav Ostwaldovho procesu (patentovaný v roku 1902), ktorý sa používa na priemyselnú výrobu kyseliny dusičnej. I keď tento proces bol známy už 64 rokov skôr vďaka Kuhlmannovy, bol nezaujímavý pre vtedajšiu dobu, kvôli malému množstvu potrebného amoniaku. Tento proces by bol nevýznamný aj v roku 1902 avšak vďaka práce Habera a Bosha sa prudko zvýšila produkcia amoniaku vďaka ich technike oddelovania dusíka Haberovym procesom (dokončený v roku 1911 alebo 1913). Rok 1908 (šesť rokov po patente) je často prikladaný ku objavu Ostwaldovmu procesu. Je možné že objav oddeľovania dusíka motivoval Ostwalda ku komercionalizázii jeho procesu. Alternatívne, 6 rokov, mohla byť byrokratická doba kým jeho proces dostal patent.

Kombináciou týchto dvoch prelomových procesov sa zvýšila produkcia dusíka, bola zväčšená sila výbušnín. To využilo Nemecko počas 1. svetovej vojny. Ostwald taktiež vytvoril zaujímavú teóriu ktorá viedla ku objaveniu Zákonu riedenia ktorý je pomenovaná poňom. Slovo mól, podľa Gorina, bolo predstavené chémickému svetu v roku 1900 Ostwaldom. Ostwald definoval jeden mól ako molekulovú váhu látky ku hmotnosti látky. Podľa Ostwalda, tento koncept bol prepojený so vzácnymi plynmi. Iróniou bolo, že Ostwaldov koncept mólu priamo protirečil s jeho atómovou teóriou. Počas rozhovoru s Arnoldom Sommerfeldom vysvetlil, že bol ovplivnený Einsteinovým vysvetlením Brownovho pohybu.

celý článok...