Portál:Fyzika/Odporúčaný článok/17

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Nositeľ Nobelovej ceny
Nositeľ Nobelovej ceny
Pierre-Gilles de Gennes
Pierre-Gilles de Gennes

Pierre-Gilles de Gennes (24. október 1932 - 23. máj 2007) bol francúzsky fyzik a držiteľ Nobelovej ceny za fyziku za rok 1991. Narodil sa v Paríži. Aj jeho otec bol fyzik. Pierre-Gilles bol vynikajúci matematik a po otcovi zdedil záujem o fyziku. Študoval na École Normale Supérieure. Po odchode z École v roku 1955, sa stal výskumným inžinierom v Saclay v Commissariat à l'Énergie Atomique. Tam pracoval s Anatolom Abragamom a Jacquesom Friedelom hlavne na rozptyle neutrónov a magnetizme. Miloval umenie, najmä japonské a v roku 1997 si zahral menšiu rolu vo filme o Pierrovi a Marii Curieovcoch. Láska k vede ho neopustila do konca života. Výskum sústavne spájal s výučbou a popularizáciou vedy. Po získaní Nobelovej ceny uskutočnil viac ako 200 prednášok na základných školách po celom Francúzsku. Od roku 1976 do roku 2002 bol riaditeľom École Supérieure de Physique et de Chimie Industrielles de la Ville de Paris (ESPCI). Volali ho aj Isaac Newton modernej doby.

Prínos vede[upraviť zdroj]

Odhalil zákony správania molekúl v kryštáloch, ktoré sa stávajú priezračnými vďaka elektrine alebo aj prostým mechanickým pôsobením. Bol autorom základných objavov, ktoré umožnili rýchly rozvoj kvapalných kryštálov (LCD) a tým vznik celého nového odvetvia spotrebnej elektroniky (hodinky, displeje kalkulačiek, ploché obrazovky). Jeho kniha Fyzika kvapalných kryštálov(1974) zostáva pre svoju zrozumiteľnosť a prístupnosť základnou pomôckou pre odborníkov, ale aj pre tých, ktorí sa s touto problematikou chcú len zoznámiť.

Ocenenia[upraviť zdroj]

V roku 1968 bol ocenený Holweckovou cenou, ktorú mu spoločne navrhli Francúzska a Anglická fyzikálna spoločnosť. Ceny mu udelili Francúzska akadémia , Talianska a Izraelská akadémia. V roku 1990 dostal Lorentzovu medailu a Wolfovu cenu.

Získal Nobelovu cenu za fyziku za objav, že metódy vyvinuté pre štúdium javov v jednoduchých usporiadaných systémoch sa môžu zovšeobecniť na zložitejšie formy hmoty, najmä kvapalné kryštály a polyméry.