Portál:Umenie/Obrázok
Obsah[upraviť zdroj]
január | február | marec | apríl | máj | jún | júl | august | september | október | november | december
1[upraviť zdroj]
.png)
Stvorenie Adama je výjav z knihy Genezis na strope Sixtínskej kaplnky vo Vatikáne z rokov 1508 – 1512. Patrí k najvýznamnejším dielam renesančného maliara Michelangela Buonarrotiho. Prácou na týchto maľbách strávil celých šesť rokov na začiatku 16. storočia. Majstrovsky zachytáva Adama a Boha. Boh odovzdáva prostredníctvom prsta božskú iskru novo stvorenej bytosti, prvému človeku, Adamovi. Boh sám sa pritom vznáša obklopený anjelmi na objekte, ktorý tvarom pozornému pozorovateľovali pravdepodobne pripomenie mozog. Michelangelo tak do obrazu prepašoval trochu symboliky. Možno tým myslel, že Boh sám je múdrosť a všetko poznanie. A možno, že svojim dotykom Boh časť svojej múdrosti Adamovi odovzdal.
2[upraviť zdroj]
Fontána Di Trevi je najznámejšia fontána v Ríme. Nachádza sa na Piazza di Trevi asi 250 metrov na sever od Piazza Colonna a dotvára priečelie paláca Poli, ktorý akoby vyrastal zo skál. Fontánu postavil Niccoló Salvi v polovici 18. storočia podľa návrhov Berniniho.
3[upraviť zdroj]
Méloská Venuša alebo méloská Afrodita (iné názvy: mélska Venuša/Afrodita, miloská Venuša/Afrodita, milóska Venuša/Afrodita, milónska Venuša/Afrodita, milská Venuša/Afrodita, Venuša/Afrodita z Mélu, gr. Αφροδίτη της Μήλου-Afroditi tis Milu) je mramorová socha ženy pochádzajúca z obdobia medzi rokmi 130 až 100 pred Kr. Je to jeden z najznámejších príkladov helenistického umenia. Predpokladá sa, že 203 cm vysoká socha znázorňuje Afroditu (v Ríme známu ako Venuša), grécku bohyňu lásky, krásy, plodnosti a sexuálnej túžby.
4[upraviť zdroj]
_-_The_Girl_With_The_Pearl_Earring_(1665).jpg)
Dievča s perlou (holandsky Het Meisje met de Parel, slovensky aj Dievča s perlovou náušnicou alebo Dievča v turbane) je obraz od holandského barokového maliara Jána Vermeera, považovaný za jedno z hlavných diel holandského umenia. Olejomaľba v žánri trónie vznikla okolo roku 1665. Vyobrazuje hlavu dievčaťa s perlovou náušnicou, ktorá v ohnisku vizuálnej pozornosti kontrastne vystupuje z podkladu.
5[upraviť zdroj]
Fontána Cikajúci chlapec alebo Čúrajúci chlapček (holandsky Manneken Pis) je jedným zo symbolov Bruselu. Ide o malú bronzovú sošku zobrazujúcu malého chlapca cikajúceho do fontány. Nachádza sa na rohu ulíc Rue de l'Etuve (Stoofstraat) a Rue des Grands Carmes (Lievevrouwbroersstraat), asi 240 metrov juhozápadne od Veľkého námestia (Grande-Place, Grote Markt). Podobná soška je aj v belgickom meste Geraardsbergen.
6[upraviť zdroj]
Nočná hliadka (hol. De Nachtwacht) je názov obrazu holandského barokového maliara Rembrandta z roku 1642.
7[upraviť zdroj]
Venuša (lat. Venus) je starorímska bohyňa jari a krásy. Už v antike bola námetom umeleckých diel, zachovali sa najmä sochy. Taktiež v renesancii bola opakovane zobrazovaná, najznámejší je obraz Sandra Botticelliho Zrodenie Venuše.
8[upraviť zdroj]
Carrières des Lumières je centrum digitálneho umenia, ktoré premieta pohlcujúce výstavy, označené ako „klasifikované prírodné miesto“. Ide o veľkolepý prírodný objekt nachádzajúci sa v Les Baux-de-Provence, spravuje ho spoločnosť Culturespaces. V minulosti slúžil ako zdroj veľkých bielych vápencových kvádrov na výstavbu budov. V roku 1935 hospodárska kríza viedla k ich zatvoreniu. Po dlhšom čase ich v roku 1959 objavil Jean Cocteau a rozhodol sa tam natočiť film Le Testament d'Orphée s Jeanom Maraisom.
9[upraviť zdroj]
Obraz Modrý kôň I (1911, Städtische Galerie im Lenbachhaus, Mníchov) od Franza Marca bol súčasťou výstavy Entartete Kunst (tzv. zvrhlého umenia), ktorú zorganizoval Adolf Ziegler spolu s NSDAP od 19. júla do 30. novembra 1937 v Mníchove. Výstava bola prístupná širokej verejnosti, kde predstavil vyše 650 skonfiškovaných umeleckých diel od avantgardných a moderných umelcov v priamom kontraste s Veľkou výstavou nemeckého umenia (Große Deutsche Kunstausstellung). Deň pred začiatkom výstavy predniesol Adolf Hitler prejav, v ktorom vyhlásil „nemilosrdnú vojnu“ kultúrnemu rozkladu, slovne zaútočil na „klebetníkov, diletantov a umeleckých podvodníkov“.
10[upraviť zdroj]
Hviezdna noc (1889, The Museum of Modern Art, New York) je olejomaľba od holandského postimpresionitckého maliara Vincenta van Gogha. Dielo zachytáva pohľad z okna sanatória v juhofrancúzskom meste Saint-Rémy-de-Provence, tesne pred východom slnka s malebnou dedinkou zasedenou pod kopcami. Obraz bol cvičením spolu so stovkami diel, ktoré van Gogh v tom roku vytvoril. Dielo tvoril počas niekoľkých sedení cez deň v úplne odlišných atmosférických podmienkach. Avšak niektoré prvky oblohy boli pozmenené. Noci a prírode priradil emocionálny jazyk, ktorý ich zmenil od skutočného vzhľadu. Hviezdna noc, ktorej dominuje pocit žiary skrz živé modré a žlté farby aplikované s gestickou vervou a bezprostrednosťou, tiež demonštruje aká neoddeliteľná bola van Goghova vízia nových postupov maľby. V nich farba opisuje svet mimo umelecké dielo. Van Gogh, ktorý opustil impresionistickú doktrínu pravdy pre prírodu v prospech nepokojných pocitov a intenzívnych farieb ako v tomto energickom obraze, ktorý je považovaný za magnus opus jeho tvorby. Dielo je od roku 1941 súčasťou stálej kolekcie newyorského The Museum of Modern Art, konkrétne je zahrnutý do odkazu Lillie P. Blissové.
11[upraviť zdroj]
Perzistencia pamäte (alebo tiež Trvalosť pamäte, Neodbytnosť pamäte či Stabilita pamäte) je jedným z najznámejších obrazov Salvadora Dalího. Prvýkrát bol obraz predstavený v Julien Levy Gallery v roku 1932, od roku 1934 je obraz v zbierke Múzea moderného umenia (Museum of Modern Art – MoMA) v New Yorku, ktoré ho dostalo od anonymného darcu.
12[upraviť zdroj]
Mount Rushmore (celý názov Mount Rushmore National Memorial) je pamätník štvorice bývalých prezidentov USA, ktorý sa nachádza v Čiernych horách v Južnej Dakote. Stal sa jedným zo symbolov Ameriky a ročne ho navštívia 3 000 000 návštevníkov.