Jean Marais

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Jean Marais
francúzsky herec, sochár, maliar a spisovateľ
Jean Marais v roku 1991.
Jean Marais v roku 1991.
Rod. menoJean Alfred Villain-Marais
Štát pôsob.Francúzsko Francúzsko
Narodenie11. december 1913
Cherbourg-Octeville, Francúzsko
Úmrtie8. november 1998 (84 rokov)
Cannes, Francúzsko
Národnosťfrancúzska
Profesiaherec
Aktívne roky19401980
RodičiaAlfred Emmanuel Victor Paul Villain-Marais (otec), Aline Marie Louise Vassord (matka)
ManželkaMila Parély
PartnerJean Cocteau
DetiSerge Marais
PodpisJean Marais, podpis (z wikidata)
Odkazy
CommonsSpolupracuj na Commons Jean Marais

Jean Marais občianskym menom Jean Alfred Villain-Marais (* 11. december 1913, Cherbourg-Octeville, Francúzsko – † 8. november 1998, Cannes) bol francúzsky herec, sochár, maliar a spisovateľ, dlhodobý životný partner básnika Jeana Cocteaua.[1] Patril k najpopulárnejším francúzskym filmovým hercom.

Životopis[upraviť | upraviť zdroj]

Jean Marais, odmietnutý na konzervatóriu, chodil na hodiny dramatického umenia u Charlesa Dullina. Od roku 1933 pôsobil ako komparzista, najmä vo filmoch Marcela L'Herbiera L'épervier (1933) a Le scandale (1934). V roku 1937 sa zoznámil s Jeanom Cocteauom vďaka spolupráci týchto dvoch mužov, najprv v divadle Les chevaliers de la table ronde (1937), Les parents terribles (1938), potom v kine sa Jean Marais stal hviezdou francúzskeho veľkofilmu.

Začiatky Jeana Maraisa v kine kritikov nezvádzajú. Jeho majestátna postava kontrastuje s jeho stále zle položeným hlasom a niekedy nemotornými pohybmi. V Carmen (1942) sa Christian-Jaque zaviazal vyzdvihnúť hercove prednosti: prinútil ho natočiť bojovú scénu s Coëdelom, ktorá odhalila hercove impozantné svaly. Jean Marais vďačí za svoj prvý veľký kinematografický úspech svojmu priateľovi Jeanovi Cocteauovi, ktorý pre neho napísal scenár k filmu L'Eternel retour (1943) v réžii Jeana Delannoya. Herec hrá Tristana v tejto modernizovanej verzii Tristan et Yseult. Prekonal svoju nemotornosť, podarilo sa mu upraviť hlas a zmenil dikciu. V roku 1945 mu Cocteau zveril trojúlohu mladého muža, šelmy a očarujúceho princa vo filme Kráska a zviera. Postava šelmy ukladá Jeanovi Maraisovi päť hodín líčenia na každé natáčanie a umožňuje mu vyprodukovať jednu z jeho najdojímavejších skladieb. Brilantnosť jeho pohľadu dokonale vyjadruje vášeň, ktorá požiera netvora, zatiaľ čo tlmené tóny jeho hlasu vyjadrujú jeho zúfalstvo. Jean Marais v 50. rokoch vkĺzol do kože kostýmovaných postáv. Je ním Edmond Dantès vo filme Gróf Monte-Cristo (1953) od Roberta Vernaya. Oblečený v bielom saténe stelesňuje nádheru Ľudovíta XV. vo filme Keby mi Versailles rozprávali (1953) od Sachu Guitryho. V roku 1959 s filmom Hrbáč od André Hunebelle dal svojej kariére nový smer. Stáva sa z neho vychýrený hrdina. Je ním najmä Kapitán Fracasse (1960) od Pierra Gaspard-Huita. V Taliansku nakrútil niekoľko projektov vrátane filmu Únos Sabiniek (1961) od Richarda Pottiera. Jeho spolupráca s André Hunebelle sa končí sériou Fantomas, v ktorej talentom stelesňuje skákajúceho hrdinu z populárneho románu. Popularita Jeana Maraisa tiež vďačí za mnohé špecifické vlastnosti tohto muža. Oceňujeme jeho diskrétnosť, sympatie a jednoduchosť. Po úlohe incestného otca v Oslia koža (1970) Jacquesa Demyho, Jean Marais odišiel z obrazoviek na pätnásť rokov. Ten istý režisér ho zavolal späť v roku 1985 pre film Parking. V tom istom roku si vo filme Príbuzenstvo od Willyho Rameaua zahral sebeckého, no sentimentálneho starého otca zodpovedného za výchovu svojho vnuka. Jedno z jeho posledných pozoruhodných účinkovaní sa datuje do roku 1994 vo filme Claudea Leloucha Bedári.

V roku 1938 bol Jean Marais jednomyseľne prijatý do Comédie-Française. Na javisku predvádza hry Jeana Cocteaua (Les ​​parents terribles a La machine infernale) a klasiku. Podpíše inscenáciu a výpravu Slávika a kráľa Oidipa. Od roku 1970 do roku 1985 sa Jean Marais venoval svojim prvým dvom vášňam (sochárstvu a maľbe) svoje diela viackrát vystavoval. Nakrútil množstvo televíznych filmov, z ktorých väčšina bola adaptovaná podľa divadelných hier, a dva z nich režíroval La Voix Humaine a Le Bel Indifferent. Napísal niekoľko kníh, vrátane svojich Memoárov Moje štyri pravdy (1957) a Príbeh môjho života (1975). V roku 1980 predsedal ceremónii Cézarov.

Bohužiaľ 8. novembra 1998, mesiac pred oslavou svojich 85. narodenín zomrel v nemocnici Broussailles v Cannes na pľúcny edém, ako Jean Cocteau pred tridsiatimi rokmi.

Ocenenia[upraviť | upraviť zdroj]

Filmografia[upraviť | upraviť zdroj]

Rok Názov Postava Režisér
1943 Večný návrat (L'Eternel retour) Patrice Jean Delannoy
1946 Kráska a zviera (La Belle et la Bête) Avenant, zviera a princ Jean Cocteau
1950 Orfeus (Orphée) Orfeus Jean Cocteau
1951 Zázraky sa dejú len raz (Les miracles n'ont lieu qu'une fois) Yves Allégret Yves Allégret
1953 Volanie osudu (L'Appel du destin) otec Lorenzo Lombardi Georges Lacombe
1954 Keby mi Versailles rozprávali (Si Versailles m'était conté…) Louis XV. Sacha Guitry
1954 Gróf Monte Christo (Le Comte de Monte Cristo) Edmond Dantes Robert Vernay
1957 Smršť (Typhon sur Nagasaki) Pierre Marsac Yves Ciampi
1957 Natália (Les Nuits blanches) nájomca Luchino Visconti
1959 Hrbáč (Le Bossu) rytier Henri de Lagardère zvaný hrbáč André Hunebelle
1960 Orfeov závet (Le Testament d'Orphée) Œdipe Jean Cocteau
1960 Napoleon (Austerlitz) generál Lazare Carnot Abel Gance
1960 Kapitán (Le Capitan) François de Capestan zvaný kapitán André Hunebelle
1961 V službách kráľa (Le Miracle des loups) Robert de Neuville André Hunebelle
1961 Kňažná z Cléves (La Princesse de Clèves) princ z Cléves Jean Delannoy
1961 Kapitán Fracasse (Le Capitaine Fracasse) barón z Sigognac zvaný kapitán Fracasse Pierre Gaspard-Huit
1962 Železná maska (Le Masque de fer) D'Artagnan Henri Decoin
1962 Tajnosti Paríža (Les Mystères de Paris) Rodolphe de Sombreuil André Hunebelle
1963 Ctihodný Stanislav (L'Honorable Stanislas, agent secret) Stanislas Dubois Jean-Charles Dudrumet
1964 Fantomas (Fantômas) novinár Jérôme Fandor / Fantomas / lord Geoffrey Shelton / starý dozorca André Hunebelle
1965 (Pleins feux sur Stanislas) Stanislas Dubois Jean-Charles Dudrumet
1965 Pekelný vlak (Train d'enfer) Antoine Fabre Gilles Grangier
1975 Gentleman z Cocody (Le Gentleman de Cocody) Jean-Luc Hervé de La Pommeraye Christian-Jaque
1965 Fantomas sa hnevá (Fantômas se déchaîne) novinár Jérôme Fandor / Fantomas / profesor Lefèvre / markíz de Rostelli André Hunebelle
1967 Fantomas kontra Scotland Yardu (Fantômas contre Scotland Yard) novinár Jérôme Fandor / Fantomas / Sir Walter Brown / Giuseppe Luigi André Hunebelle
1969 Vydedenec (Le Paria) Manu Claude Carliez
1970 Oslia koža (Peau d’Âne) kráľ Jacques Demy
1985 Parking (Parking) Hadès Jacques Demy
1995 Bedári (Les Misérables) Monseigneur Myriel Claude Lelouch
1996 Zvodná krása (Beauté volée) Monsieur Guillaume Bernardo Bertolucci

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. S.R.O. (FDB.CZ), 2003-2019, Filmová databáze. Jean Marais [online]. FDb.cz, [cit. 2022-07-26]. Dostupné online. (po česky)

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Jean Marais

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]