Louis de Funès

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Louis de Funès
Louis de Funès — L'Homme orchestre (1970).jpg
Celé menoLouis Germain David de Funès de Galarza
Narodenie 31. júl 1914
Courbevoie, Francúzsko
Úmrtie27. január 1983 (68 rokov)
Nantes, Francúzsko
PrezývkyFufu
Povolanieherec
Roky pôsobenia1945–1982
ManželkaGermaine Louise Elodie Carroyer (1936 – 1942)
Jeanne Barthelémy de Maupassant (1943 – 1983)
DetiDaniel
Patrick
Olivier
RodičiaCarlos Luis de Funès de Galarza (otec)
Leonor Soto Reguera (matka)

Louis de Funès de Galarza (* 31. júl 1914, Courbevoie, Francúzsko – † 27. január 1983, Nantes) bol francúzsky herec.

Život[upraviť | upraviť zdroj]

Mladosť[upraviť | upraviť zdroj]

Louis de Funès sa narodil 31. júla 1914 vo francúzskom meste Courbevoie. Jeho rodičia boli Španieli, ktorí zo španielskej Sevilly do Francúzska utiekli v roku 1904, pretože rodina so svadbou nesúhlasila. Jeho otec bol v Španielsku známy advokát, po príchode do Francúzska sa stal brúsičom diamantov. Louis v mladosti rád kreslil a hrával na klavír. Ovládal francúzštinu, španielčinu a angličtinu. Než sa stal hercom, vystriedal rad zamestnaní: bol kožušník, dekoratér, aranžér, účtovník, predavač. Do showbiznisu vstúpil koncom tridsiatych rokov ako pianista v parížskej štvrti Pigalle. Tu rozosmieval svoje publikum vždy, keď urobil grimasu. Rok navštevoval hereckú školu Le Cours Simon. Tu si okrem iných spravil kontakty s Danielom Gélinom. V roku 1936 si zobral Germaine Louise Elodie Carroyerovú, s ktorou mal jedno dieťa, syna Daniela. Pár sa rozviedol v roku 1942. Počas nemeckej okupácie počas 2. svetovej vojny pokračoval v štúdiách na hudobnej škole. Tu sa zamiloval do sekretárky menom Jeanne Barthelémy de Maupassant, ktorá sa zamilovala do „mladého muža, ktorý hral jazz ako boh“. V roku 1943 sa zobrali a mali dvoch synov: Patricka, narodeného 27. januára 1944, a Oliviera, narodeného 11. augusta 1949.[1][2]

Začiatok kariéry[upraviť | upraviť zdroj]

Pred kamerou sa po prvýkrát objavil v roku 1946 vo filme Pokušenie z Barbizonu. Išlo o epizódnu rolu a vo filme sa celkovo objavil len po dobu menej ako 40 sekúnd.[1] Za nasledujúcich 20 rokov účinkoval v 130 filmových rolách. Kým dostal ponuku na prvé hlavné role, hral vo viac ako 80 filmoch. Medzi rokmi 1945 a 1955 sa objavil v 50 filmoch, väčšinou ako komparz. V roku 1954 hral vo filmoch ako Poprask v kabarete a Le mouton à cinq pattes. Okrem filmu sa venoval aj dabingu a hrával v divadle.

Prelom v kariére[upraviť | upraviť zdroj]

Prelom v kariére nastal v roku 1956 vďaka známej komédii parodujúcu druhú svetovú vojnu Naprieč Parížom. Jeho ďalším úspechom bol film Pouic-Pouic v roku 1963 s Jeanom Giraultom. Rola v tomto filme mu zabezpečila úspech. V roku 1965 sa objavil vo veľmi úspešnej filmovej komédii Smoliar. Dvojica Funès-Bourvil sa o rok neskôr objavila aj vo filme Veľký flám. Išlo o mimoriadne úspešný film, ktorý si pozrelo 17,27 milióna divákov.[1]

Žandár zo Saint Tropez či komisár Juve[upraviť | upraviť zdroj]

Skutočne slávnym sa stal ale až omnoho neskôr, v zrelom veku. Celú Európu si získal rolou nervózneho strážnika Cruchota v sérii komédií o žandárovi zo Saint-Tropez a ako komisár Juve, prenasledujúci záhadného Fantomasa.

Zatiaľ čo vo Francúzsku bol veľa rokov enormne úspešný, v USA bol takmer neznámy s výnimkou komédie Dobrodružstvá rabína Jakoba z roku 1973. V Československu jeho popularite napomohol vynikajúci dabing Františka Filipovského, ktorý je podľa niektorých fanúšikov lepší než originál. V slovenskom znení ho v niektorých filmoch nadaboval herec Ľubo Gregor.

Jeho herecký štýl sa opieral o živelnú komiku a neuveriteľné mimické a gestické schopnosti, ktoré mu vyniesli prezývku Muž tisícich tvárí. Svoje typické grimasy odpozeral z grotesiek s káčerom Donaldom.

Louis de Funès miloval svoju rodinu, záhradu a film. Žil na zámku Clermont na Loire pri Nantes, rád trávil čas vo svojom rozáriu. Šľachtiteľ Meilland pomenoval na jeho počesť jednu zo svojich odrôd "Louis de Funès".

De Funès mal problémy so srdcom a s každou svojou rolou, v ktorých predstavoval rôzne cholerické postavy, riskoval srdcový infarkt, ktorý prekonal po skončení natáčania filmu Dobrodružstvá rabína Jakoba a na ktorý nakoniec 27. januára 1983 taktiež zomrel.

Filmografia[upraviť | upraviť zdroj]

Herecká filmografia[upraviť | upraviť zdroj]

  • 1954 – Mam'zelle Nitouche
  • 1954 – Les intrigantes
  • 1954 – Huis clos
  • 1954 – Les hommes ne pensent qu'à ça
  • 1954 – Fraternité (TV)
  • 1954 – Escalier de service
  • 1954 – Les corsaires du Bois de Boulogne
  • 1954 – Le chevalier de la nuit
  • 1954 – Le blé en herbe
  • 1954 – Ah! Les belles bacchantes
  • 1954 – Poisson d'avril
  • 1953 – Mon Frangin du Sénégal
  • 1953 – Faites-moi confiance
  • 1953 – Le secret d'Hélène Marimon
  • 1953 – Capitaine Pantoufle
  • 1953 – Légère et court vêtue
  • 1953 – Au diable la vertu
  • 1953 – Dortoir des grandes
  • 1953 – L'étrange désir de Monsieur Bard
  • 1953 – Le rire (film)|Le rire
  • 1953 – La vie d'un honnête homme
  • 1952 – La putain respectueuse
  • 1952 – L'amour n'est pas un péché
  • 1952 – Moineaux de Paris
  • 1952 – Le huitième art et la manière
  • 1952 – Monsieur Leguignon Lampiste
  • 1952 – Monsieur Taxi
  • 1952 – Je l'ai été trois fois
  • 1952 – Elle et moi
  • 1952 – Innocents in Paris
  • 1952 – La fugue de Monsieur Perle
  • 1952 – Agence matrimoniale
  • 1952 – Les dents longues
  • 1952 – Ils étaient cinq
  • 1952 – Les sept péchés capitaux
  • 1951Adresát neznámy
  • 1951 – Folie douce
  • 1951 – L'amant de paille
  • 1951 – Le dindon
  • 1951 – Pas de vacances pour Monsieur le Maire
  • 1951 – La poison
  • 1951 – Le roi du bla bla bla
  • 1951 – Champions Juniors
  • 1951 – La rose rouge
  • 1951 – Sans laisser d'adresse
  • 1951 – Boîte à vendre
  • 1951 – Boniface Somnambule
  • 1951 – Bibi Fricotin
  • 1951 – Un amour de parapluie
  • 1951 – Les joueurs
  • 1951 – Knock
  • 1950 – Adémaï au poteau-frontière
  • 1950 – La rue sans loi
  • 1949 – Le jugement de Dieu
  • 1949 – Je n'aime que toi
  • 1949 – Un certain monsieur
  • 1949 – Pas de week-end pour notre amour
  • 1949 – Rendez-vous avec la chance
  • 1949 – Au revoir M. Grock
  • 1949 – Millionnaires d'un jour
  • 1949 – Mission à Tanger
  • 1949 – Mon ami Sainfoin
  • 1949 – Vient de paraître
  • 1948 – Du Guesclin
  • 1947 – Croisière pour l'inconnu
  • 1947 – Antoine et Antoinette
  • 1946 – Dernier refuge
  • 1946 – Six heures à perdre
  • 1945Pokušenie Barbizonu

Režijná filmografia[upraviť | upraviť zdroj]

Podiel na scenári[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b c Resin statues | Infinite Statue [online]. www.infinitestatue.com, [cit. 2019-01-11]. Dostupné online.
  2. Louis de Funès [online]. IMDb, [cit. 2019-01-11]. Dostupné online.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]