Michel Galabru

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Michel Galabru
Michel Galabru 1999 (cropped).jpg
francúzsky herec
Celé menoMichel Louis Edmond Galabru
Narodenie 27. október 1922
Sáfí, Maroko
Úmrtie4. január 2016 (93 rokov)
Paríž, Francúzsko
Roky pôsobenia1948 – 2015
Cézar
Najlepší herec
1977Le Juge et l'assassin

Michel Louis Edmond Galabru (* 27. október 1922, Sáfí, Maroko[1] – † 4. január 2016, Paríž, Francúzsko[2]) bol francúzsky divadelný a filmový herec, držiteľ Césara.

Životopis[upraviť | upraviť zdroj]

Pôvodne sa chcel stať futbalistom, ale vďaka svojej tete sa začal zaujímať o literatúru. Po maturite pracoval ako poisťovací agent v Paríži, kde začal tiež študovať herectvo na konzervatóriu Conservatoire national supérieur d'art dramatique. Štúdium ukončil ako najlepší absolvent odboru modernej a klasickej komédie.

V septembri 1950, ihneď po ukončení štúdia začal hrať v Comédie-Française, najmä v klasických drámach W. Shakespeara, G. Feydeaua, alebo Molièra. Neskôr začal v kabarete a vo filme. Najskôr hral rôzne epizódne roly, preslávil sa až ako rotmajster Gerber v žandárskej sérii s Louis de Funès. Táto komická rola do značnej miery ovplyvnila aj jeho budúce roly. V mnohých filmových komédiách hral navonok autoritatívnych mužov, ktorí sa snažia udržať morálku a zavedené tradície.

Za úlohu vo filme Le Juge et l'assassin (1976), ktorá bola jednou z mála jeho nekomických rolí, získal Césara a vážne roly mu vyniesli niekoľko ďalších nominácií na toto ocenenie. Celkom hral približne v 200 filmoch.

V roku 2008 získal divadelnú cenu Les Molières a v roku 2013 sa stal veľkodôstojníkom Ordre national du Mérite.

Od konca roku 2014 hral vo svojej poslednej hre, autobiografickej hre Lajdák (Cancre), v ktorej s humorom rozprával o svojom živote.

Dcéra Emmanuelle je herečka a syn Jean dramaturg a herec.

Filmografia (výber)[upraviť | upraviť zdroj]

  • 1949: Dernière heure, édition spéciale, réžia Maurice de Canonge
  • 1953: Ma femme, ma vache et moi, r. Jean-Devaivre
  • 1954: Les Lettres de mon moulin, r. Marcel Pagnol
  • 1956: Trois de la canebière, r. Maurice de Canonge
  • 1958: Suivez-moi jeune homme, r. Guy-André Lefranc
  • 1959: Les Affreux, r. Marc Allégret
  • 1960: L' Eau à la bouche, r. Jacques Doniol-Valcroze
  • 1961: Amours célèbres, r. Michel Boisrond
  • 1962: Gombíková vojna (La Guerre des boutons), r. Yves Robert
  • 1964: Žandár zo Saint Tropez (Le Gendarme de St. Tropez), r. Jean Girault
  • 1965: Žandár v New Yorku (Le Gendarme a New York), r. J. Girault
  • 1966: Angelika a kráľ (Angélique et le roi), r. Bernard Borderie]
  • 1967: Topiaci sa stebla chytá (Le Petit baigneur), r. Robert Dhéry
  • 1968: Žandár sa žení (Le Gendarme se marie), r. J. Girault
  • 1970: Žandár vo výslužbe (Le Gendarme en balade), r. J. Girault
  • 1971: Jo, r. J. Girault
  • 1972: Le Viager, r. Pierre Tchernia
  • 1973: Domovník (Le Concierge), r. J. Girault
  • 1973: Krysy z temnôt (Les Gaspards), r. P. Tchernia
  • 1973: Veľký bazár (Le Grand bazar), r. Claude Zidi
  • 1974: Dve dievčatá v jednej pyžame (Deux grandes filles dans un pyjama), r. J. Girault
  • 1976: Le Juge et l'assassin, r. Bertrand Tavernier
  • 1976: Vrátnik od Maxima (Le Chasseur de chez Maxim's), r. C. Vital
  • 1977: Il Gatto, r. Luigi Comencini
  • 1977: Gruppenbild mit Dame , r. Aleksandar Petrović
  • 1977: Stepujúca stonožka (Le Mille-pattes fait des claquettes), r. J. Girault
  • 1978: Láska s otáznikom (L'Amour en question), r. André Cayatte
  • 1978: La Cage aux folles, r. Edouard Molinaro
  • 1979: Žandár a mimozemšťania (Le Gendarme et les extra-terrestres), r. J. Girault
  • 1979: Policajt alebo darebák (Flic ou voyou), r. Georges Lautner
  • 1980: La Cage aux folles II, r. E. Molinaro
  • 1980: Lakomec (L'Avare), r. J. Girault, Louis de Funès
  • 1980: Les Sous-doués, r. C. Zidi
  • 1981: Le Choix des armes, r. Alain Corneau
  • 1982: Žandár a žandárky (Le Gendarme et les gendarmettes), r. J. Girault
  • 1983: Vražedné léto (L'Été meurtrier), r. Jean Becker
  • 1984: Náš príbeh (Notre histoire), r. Bertrand Blier
  • 1985: Subway, r. Luc Besson
  • 1985: La Cage aux folles 3 - 'Elles' se marient, r. G. Lautner
  • 1986: Je hais les acteurs, r. Gérard Krawczyk
  • 1987: La Vie dissolue de Gérard Floque, r. G. Lautner
  • 1989: La Révolution française, TV, r. Richard T. Heffron, Robert Enrico
  • 1990: Uranus, r. Claude Berri
  • 1992: Belle epoque, r. F. Trueba
  • 1996: Môj pasák (Mon homme), r. B. Blier
  • 1999: Asterix a Obelix kontra Cézar (Astérix et Obélix contre César), r. C. Zidi
  • 2000: Herci (Les Acteurs), r. B. Blier
  • 2003: Les clefs de bagnole, r. Laurent Baffie
  • 2004: Nuit noire
  • 2004: San-Antonio
  • 2005: Les Amants de la dent blanche (TV)
  • 2006: Antonio Vivaldi, un prince à Venise (TV), r. Jean-Louis Guillermou
  • 2006: Henry Dunant: Červená na kríži (Henry Dunant: Du rouge sur la croix), (TV), r. Dominique Othenin-Girard
  • 2008: La Jeune fille et les loups, r. Gilles Legrand
  • 2008: Bienvenue chez les Ch'tis, r. Dany Boon
  • 2009: Mikulášove šibalstvá (Le Petit Nicolas), r. Laurent Tirard
  • 2009: Neuilly sa mère, r. Gabriel Laferrière
  • 2010: Mumu, r. Joël Séria
  • 2010: Un poison violent, r. Katell Quillevere
  • 2011: Le Grand restaurant II, TV, r. Gérard Pullicino
  • 2012: Ce soir ils reçoivent! (2012)
  • 2012: Profilage (TV)
  • 2012: Bref (TV)
  • 2012: La mémoire dans la chair, r. Dominique Maillet
  • 2013: Les invincibles, r. Frédéric Berthe
  • 2015: Nos chers voisins (TV)
  • 2015: L'origine de la violence, r. Élie Chouraqui

Ocenenia[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. MANDELBAUM, Jacques; SALINO, Brigitte. Le Monde.fr, 2016-1-4, [cit. 2016-01-04]. Dostupné online. (francúzsky)
  2. Zomrel francúzsky herec Michel Galabru, známy z filmov o žandároch [online]. ČTK, 2016-1-4, [cit. 2016-01-04]. Dostupné online.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Michel Galabru na českej Wikipédii.