Anouk Aimée

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Anouk Aimée
Anouk Aimée Cannes.jpg
Celé meno Nicole Françoise Florence Dreyfus
Narodenie 27. apríl 1932 (85 rokov)
Paríž, Francúzsko
Povolanie herečka
Roky pôsobenia 1947 – súšasnosť
Manžel Eduard Zimmermann
(1949 – r. 1950)
Nico Papatakis
(1951 – r. 1955)
Pierre Barouh (1966 – r. 1969)
Albert Finney (1970 – r. 1978)
Deti Manuela Papatakis (* 1951)
Rodičia Henri Murray,
Geneviève Sorya

Anouk Aimée, rodným menom Nicole Françoise Florence Dreyfus[1] (* 27. apríl 1932, Paríž, Francúzsko) je francúzska herečka, držiteľka niekoľkých filmových cien, známa najmä rolami vo filmoch Sladký život a Muž a žena.

Životopis[upraviť | upraviť zdroj]

Narodila sa v Paríži, jej rodičmi boli herci Henri Murray (rodený Dreyfus)[2] a Geneviève Sorya (rodená Durandová). Jej otec bol Žid a matka katolíčka, ona sama bola vychovávaná v katolíckej viere ale ako dospelá konvertovala k judaizmu.[2][3]

Anouk Aimée v roku 1963

Študovala na École de la rue Milton v Paríži a na niekoľkých ďalších školách, v marseillskej opere študovala tanec a v Londýne sa venovala divadlu. V roku 1946 ako štrnásťročná debutovala vo filme. O tri roky neskôr prijala svoje umelecké meno, ktoré pre ňu navrhol Jacques Prévert pri písaní scenára k filmu Les Amants de Vérone(1949). Slovo „Aimée“ znamená vo francúzštine „milovaný“.

V päťdesiatych rokoch 20. storočia sa najskôr objavila v niekoľkých menej známych filmoch, potom natočila spoločne s Gérardom Philipom film Pot-Bouille (1957), adaptáciu rovnomenného románu Émila Zolu a film Montparnasse 19 (1958) o tragickom živote talianskeho maliara Amedea Modiglianiho.

V šesťdesiatych rokoch sa objavila v rade významných filmov známych režisérov (vrátane mnohých talianskych titulov), napríklad v slávnom Felliniho filme Sladký život (1960), vo filme Lola (1961) od Jacquesa Demyho, ďalšom Felliniho filme 8 1/2 (1963) alebo v Justine (1969) režiséra George Cukora. Vôbec najväčším úspechom bola ale hlavná úloha v medzinárodne úspešnom filme Muž a žena (1966), do ktorej ju odporučil Jean-Louis Trintingnant a za ktorú získala Zlatý glóbus a cenu Britskej akadémie filmového a televízneho umenia.

Po roku 1969 mala niekoľkoročnú hereckú prestávku a na konci sedemdesiatych rokov aj v nasledujúcej dekáde sa na plátne objavovala sporadickejšie. V tomto období hrala napríklad vo filmovej mozaike Viva la vie! (1984) režiséra Claude Leloucha alebo v jeho snímke Muž a žena po 20 rokoch (1986), pokračovaní filmu Muž a žena. V deväťdesiatych rokoch začala hrať aj v televíznych snímkach.

V roku 2002 dostala Čestného Césara, o rok neskôr čestného Zlatého medveďa na Berlínskom filmovom festivale a v roku 2010 jej bola udelená čestná ruská národná filmová cena Zlatý orol.

Bola celkom štyrikrát vydatá. Jej prvým manželom bol Eduard Zimmermann (február 1949 – október 1950), druhým filmový režisér Nico Papatakis (august 1951 – október 1955), tretím herec a filmový producent Pierre Barouh (apríl 1966 – marec 1969) a posledným britský herec Albert Finney (august 1970 – jún 1978). Z manželstva s Papatakisom sa narodila dcéra Manuela (* 1951).

Filmografia (výber)[upraviť | upraviť zdroj]

Ocenenia[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Anouk Aimée [online]. L'encinémathèque, [cit. 2014-08-09]. Dostupné online. (francúzsky)
  2. a b Flitterman-Lewis, Sandy. "Anouk Aimée", Jewish Women: A Comprehensive Historical Encyclopedia
  3. Arnold, Eve. Film Journal, Bloomsbury Publishing (2002) pp. 193-194

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článkov Anouk Aimée na českej Wikipédii a Anouk Aimée na anglickej Wikipédii.