Anouk Aimée
| Anouk Aimée | |
|---|---|
 | |
| Celé meno | Nicole Françoise Florence Dreyfus |
| Narodenie | 27. apríl 1932 Paríž, Francúzsko |
| Úmrtie | 18. jún 2024 (92 rokov) Paríž, Francúzsko |
| Povolanie | herečka |
| Roky pôsobenia | 1947 – 2024 |
| Manžel | Eduard Zimmermann (1949 – r. 1950) Nico Papatakis (1951 – r. 1955) Pierre Barouh (1966 – r. 1969) Albert Finney (1970 – r. 1978) |
| Deti | Manuela Papatakis (* 1951) |
| Rodičia | Henri Murray, Geneviève Sorya |
Anouk Aimée, rodným menom Nicole Françoise Florence Dreyfus[1] (* 27. apríl 1932, Paríž, Francúzsko – † 18. jún 2024, tamže) bola francúzska herečka, držiteľka niekoľkých filmových cien, známa najmä rolami vo filmoch Sladký život a Muž a žena.[2]
Životopis
[upraviť | upraviť zdroj]Narodila sa v Paríži, jej rodičmi boli herci Henri Murray (rodený Dreyfus)[3] a Geneviève Sorya (rodená Durandová). Jej otec bol Žid a matka katolíčka, ona sama bola vychovávaná v katolíckej viere, avšak ako dospelá konvertovala k judaizmu.[3][4]
Študovala na École de la rue Milton v Paríži a na niekoľkých ďalších školách, v marseillskej opere študovala tanec a v Londýne sa venovala divadlu. V roku 1946 ako štrnásťročná debutovala vo filme. O tri roky neskôr prijala svoje umelecké meno, ktoré pre ňu navrhol Jacques Prévert pri písaní scenára k filmu Les Amants de Vérone(1949). Slovo „Aimée“ znamená vo francúzštine „milovaná“.
V päťdesiatych rokoch 20. storočia sa najskôr objavila v niekoľkých menej známych filmoch, potom natočila spoločne s Gérardom Philipom film Pot-Bouille (1957), adaptáciu rovnomenného románu Émila Zolu, a film Montparnasse 19 (1958) o tragickom živote talianskeho maliara Amedea Modiglianiho.
V šesťdesiatych rokoch sa objavila v rade významných filmov známych režisérov (vrátane mnohých talianskych titulov), napríklad v slávnom Felliniho filme Sladký život (1960), vo filme Lola (1961) od Jacquesa Demyho, ďalšom Felliniho filme 8 1/2 (1963) alebo v Justine (1969) režiséra George Cukora. Vôbec najväčším úspechom však bola hlavná úloha v medzinárodne úspešnom filme Muž a žena (1966), do ktorej ju odporučil Jean-Louis Trintingnant a za ktorú získala Zlatý glóbus a cenu Britskej akadémie filmového a televízneho umenia.
Po roku 1969 mala niekoľkoročnú hereckú prestávku a na konci sedemdesiatych rokov aj v nasledujúcej dekáde sa na plátne objavovala sporadickejšie. V tomto období hrala napríklad vo filmovej mozaike Viva la vie! (1984) režiséra Claude Leloucha alebo v jeho snímke Muž a žena po 20 rokoch (1986), pokračovaní filmu Muž a žena. V deväťdesiatych rokoch začala hrať aj v televíznych snímkach.
V roku 2002 dostala Čestného Césara, o rok neskôr čestného Zlatého medveďa na Berlínskom filmovom festivale a v roku 2010 jej bola udelená čestná ruská národná filmová cena Zlatý orol.
Bola celkom štyrikrát vydatá. Jej prvým manželom bol Eduard Zimmermann (február 1949 – október 1950), druhým filmový režisér Nico Papatakis (august 1951 – október 1955), tretím herec a filmový producent Pierre Barouh (apríl 1966 – marec 1969) a posledným britský herec Albert Finney (august 1970 – jún 1978). Z manželstva s Papatakisom sa narodila dcéra Manuela (* 1951).
Filmografia (výber)
[upraviť | upraviť zdroj]- 1947 : La Fleur de l'âge, r. Marcel Carné
- 1947 : La Maison sous la mer, r. Henri Calef
- 1949 : Les Amants de Vérone, r. André Cayatte
- 1952 : Karmínová opona (Le Francie Rideau cramois), r. Alexandre Astruc
- 1957 : Pot-Bouille, r. Julien Duvivier
- 1958 : Montparnasse 19, r. Jacques Becker
- 1960 : Sladký život (La Dolce vita), r. Federico Fellini
- 1961 : Lola, r. Jacques Demy
- 1961 : Il Giudizio universale, r. Vittorio de Sica
- 1962 : Sodom and Gomorrah, r. Robert Aldrich
- 1963 : 8 1/2 (8½), r. Federico Fellini
- 1963 : Il Giorno più corto, r. Sergio Corbucci
- 1965 : Čas našej lásky (Le Stagioni del nostro amore), r. Florestano Vancini
- 1966 : Muž a žena (Un homme et une femme), r. Claude Lelouch
- 1968 : Un soir, un train, r. André Delvaux
- 1969 : Justine, r. George Cukor
- 1969 : Model Shop, r. Jacques Demy
- 1969 : The Appointment, r. Sidney Lumet
- 1976 : Si c'était à refaire, r. C. Lelouch
- 1980 : Salto nel vuoto, r. Marco Bellocchio
- 1984 : Viva la vie!, r. C. Lelouch
- 1986 : Muž a žena po 20. rokoch (Un homme et une femme, 20 ans déjà), r. C. Lelouch
- 1988 : La Table tournante, r. Jacques Demy a Paul Grimault
- 1989 : Mon dernier rêve sera pour vous, TV, r. Robert Mazoyer
- 1991 : Kliatba lásky (L' Amour maudit de Leisenbohg), r. Edouard Molinaro
- 1994 : Prêt-à-Porter, r. Robert Altman
- 1995 : Les Cent et une nuits de Simon Cinéma, r. Agnès Varda
- 1995 : Dis-moi oui..., r. Alexandre Arcady
- 1997 : Solomon, TV, r. Roger Young
- 1998 : L.A. Without a Map, r. Mika Kaurismäki
- 2000 : Viktória, alebo utrpenie žien (Victoire, ou la douleur des femmes), TVS, r. Nadine Trintignant
- 2001 : Festival in Cannes, r. Henry Jaglom
- 2002 : Napoleon (Napoléon), TVS, r. Yves Simoneau
- 2003 : La Petite prairie aux bouleaux, r. Marceline Loridan-Ivens
- 2004 : Ils se marièrent et eurent beaucoup d'enfants, r. Yvan Attal
- 2007 : Každému jeho kino (Chacun son cinéma ou Ce petit coup au coeur quand la lumière s'éteint et que le film commence), viac režisérov
- 2010 : Ces amours-là, r. Claude Lelouch
- 2011 : Tous les soleils, r. Philippe Claudel
- 2012 : Mince alors!, r. Charlotte de Turckheim
Ocenenia
[upraviť | upraviť zdroj]- 1966: Zlatý glóbus za najlepšiu herečku v dráme za film Muž a žena
- 1967: cena BAFTA pre najlepšiu herečku v hlavnej úlohe za film Muž a žena
- 1980: cena pre najlepšiu herečku na Filmovom festivale v Cannes za film Salto nel vuoto
- 2002: Čestný César
- 2003: čestný Zlatý medveď na Berlínskom filmovom festivale
- 2010: čestný Zlatý orol
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Anouk Aimée [online]. L'encinémathèque, [cit. 2014-08-09]. Dostupné online. Archivované 2016-03-05 z originálu. (francúzsky)
- ↑ TASR. Zomrela francúzska herečka Anouk Aimée. teraz.sk (Bratislava: TASR), 2024-06-18. Dostupné online [cit. 2024-06-18].
- ↑ a b Flitterman-Lewis, Sandy. "Anouk Aimée", Jewish Women: A Comprehensive Historical Encyclopedia
- ↑ Arnold, Eve. Film Journal, Bloomsbury Publishing (2002) pp. 193-194
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Anouk Aimée
Externé odkazy
[upraviť | upraviť zdroj]- Anouk Aimée v Internet Movie Database (po anglicky)
- Anouk Aimée v Česko-Slovenskej filmovej databáze
- Anouk Aimée vo Filmovej databáze
- Anouk Aimée v Kinoboxe
- Rozsiahlejší profil
Zdroj
[upraviť | upraviť zdroj]Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článkov Anouk Aimée na českej Wikipédii a Anouk Aimée na anglickej Wikipédii.
- Narodenia 27. apríla
- Narodenia v 1932
- Úmrtia 18. júna
- Úmrtia v 2024
- Francúzske filmové herečky
- Francúzske divadelné herečky
- Filmové herečky židovského pôvodu
- Divadelné herečky židovského pôvodu
- Držiteľky ceny Zlatý glóbus za najlepší ženský herecký výkon (dráma)
- Držiteľky ceny BAFTA za najlepšiu herečku v hlavnej úlohe
- Držitelia Čestného Césara
- Osobnosti z Paríža