Portál:Vedy o Zemi/Odporúčaný článok/21
Vápenec je sedimentárna hornina tvoriaca spolu s dolomitom štyri pätiny všetkých sedimentov na povrchu Zeme. V prevažnej miere (nad 80 %) je zložená z uhličitanu vápenatého (CaCO3) či už vo forme kalcitu, alebo aragonitu. Ako prímesi sa vyskytujú dolomit, siderit, kremeň, ílové minerály a úlomky skamenelín. Čisté vápence sú biele. Chemicky čistý organodetrický kalový vápenec sa nazýva krieda. Rôzne prímesi ich zafarbujú do šeda, červena (oxidy železa), najmä ak sú vystavené zvetrávaniu.
Vápence sa rozdeľujú podľa miesta vzniku na:
- plytkomorské vápence
- hlbokomorské vápence
- vápence asociované s evaporitmi
- sladkovodné vápence (travertíny)
- eolické vápence
Vápence sú v prevažnej miere tvorené kalcitom, príp. aragonitom. Kalcit sa podieľa na zložení primárnej aj sekundárnej zložky vápencov. Ak si horninotvorné organizmy svoje schránky stavajú z kalcitu, tento býva dosť čistý, v prípade aragonitu sa vyskytujú prímesi horčíka. Ak sú vysoké (viac ako 4 mol.% MgCO3), hovoríme o vysoko-magnéziovom kalcite. Vysoké obsahy Mg sú však v kalcite nestabilné, preto staršie, druhohorné vápence majú nízky obsah horčíka. Vysoko-magnéziové kalcity používajú na schránky napr. hlavonožce a koraly.