Portál:Vedy o Zemi/Odporúčaný článok/46

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Olivine basalt.jpg

Bazalt alebo čadič (staršie, paleozoické bazalty sa nazývajú diabáz, alebo melafýr) je tmavosivá, niekedy čierna hornina sopečného pôvodu. Vačšinou má zrnitú stavbu, niekedy s porfyrickými výrastlicami jednotlivých minerálov, vyskytuje sa však aj vo forme škvary, bez viditeľných kryštálov. Mineralogicky je tvorený plagioklasmi, a mafickými minerálmi: prevažne pyroxénmi a menším obsahom olivínu. Pre bazalty je charakteristická stĺpcovitá odlučnosť – pri zvetrávaní sa tvoria šesť- alebo päťuholníkové bloky.

Bazalt sa používa na označenie jemne zrnitých extruzívnych, prípadne plytko uložených intruzívnych hornín, hrubo zrnité hlbinné horniny daného zloženia sa označujú názvami dolerit a gabro.

Teplota bazaltovej magmy je okolo 1 100 až 1 250 °C. Vďaka nej, ako aj nízkemu obsahu rozpustených plynov je magma značne pohyblivá (vytvára až 20 km dlhé lávové prúdy), jej erupcie bývajú spravidla pokojné, bez väčších explózií. Bazalty majú malý obsah oxidu kremičitého (SiO2) - od 48 do 52 hm. %. Zvyšok je tvorený prevažne oxidom horečnatým (MgO), oxidmi železa (FeO a Fe2O3) a oxidom hlinitým (Al2O3). Oproti svetlejším horninám majú menší obsah CaO, Na2O, K2O.

V závislosti od miesta erupcie, ako aj od vlastností magmy, bazatové lávy tvoria rôzne formy (pozri aj: lávové formy):

  • lávové prúdy s rôznou štruktúrou - pahoehoe, alebo Aa lávy (v závislosti od viskozity)
  • vzácne tvoria aj rôzne vulkanoklasty a tufy
  • podmorskými erupciami vznikajú poduškovité, alebo pillow lávy.
celý článok...