Prothesis

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Symbol rozcestia O iných významoch výrazu Prothesis pozri Prothesis (rozlišovacia stránka).
Umiestnenie prothezidy je tmavo vyznačené v pôdoryse východokresťanského chrámu

Prothesis[1] (slovenská výslovnosť [protezis][1]; zriedkavo aj: žertveník[2][3][4][pozn. 1]; gr. πρόθεσις – prothesis, lat. prothesis, rus. жертвенник – žertvennik) je postranná miestnosť spravidla pripojená k severnej strane apsidy chrámu v ranokresťanskej, byzantskej, sýrskej či ruskej architektúre. Miestnosť slúžila k príprave božskej liturgie - a teda najmä eucharistie (chlieb a víno).[5][6][7] Počas palaiologovského byzantského obdobia sa začal prothesis zdobiť ikonami umučenia Ježiša Krista, Krista ako Baránka (Ammnos) alebo Krista Trpiteľa (Akra tapeinosis). Symetricky z južnej strany bol k apside pripojený diakonikon, kde boli uchované obradné potreby.[8][9]

Prothesis bol spolu s diakonikom označovaný za pastorórium (pastoforion), ktoré v Starom zákone označovalo pokladnicu alebo kňazskú časť v Šalamúnovom chráme. Pastofória sa prvýkrát písomne spomínajú v 4. storočí, ako schránky pozostávajúca z dvoch častí umiestnených vo východnej časti chrámu. Za vlády Justína II. (565 – 574) sa v dôsledku zmeny liturgie prothesis a diakonikon umiestnili do samostatných miestností po stranách apsidy. Niekedy sa objavuje ako samostatne stojaca stavba. V sýrskych chrámoch to bola obdĺžniková komora na ukladanie darov veriacich. Niekedy bola preto umiestnená na južnej strane, aby bola prístupnejšia pre pútnikov a laikov. V koptských chrámoch doň môžu vstúpiť len muži, aby prijali sväté prijímanie. Pred vstupom si musia vyzuť topánky. Ženy prijímajú prijímanie pred tzv. cárskymi dverami. Pred touto zmenou existovala iba samotná apsida. Zvyčajne lemujú apsidu a niekedy s ňou tvoria trojapsidu (sanktuárium) typický prvok byzantskej architektúry. Dnes sa vyskytuje v sýrskych, afrických a ruských chrámoch a často aj v iných regiónoch. Do prothezidy vždy vedie oveľa širší vchod ako do diakoniku. Ďalším rozdielom je, že hoci existujú prípady, keď bočné uličky z apsidy vedú svätyňou a bemou do diakoniku, nikdy nevedú do prothezidy.[10][8]

Poznámky[upraviť | upraviť zdroj]

  1. ↑ Termín žertveník pochádza zo staroslovanského slova žertva – obeť. Označuje miestnosť spravidla pripojenú k severnej strane apsidy chrámu. Tento termín sa používal slovanskom prostredí. V minulosti sa žertveník nachádzal mimo oltára a predstavoval samostatnú miestnosť, kam veriaci pokladali svoje dary, uchovávala sa eucharistia. Neskôr sa žertevník transformoval na menší obetný stôl, na ktorom sa vykonáva proskomídia, príprava obetín. V dnešnej dobe je žertveník umiestnený pri severnej stene oltára zľava od katedry, niekedy v samostatnej časti oltára.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. ↑ a b prothesis In: Slovník cudzích slov (akademický) [online]. Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra Slovenskej akadémie vied, 2005, [cit. 2020-01-06]. Dostupné online.
  2. ↑ PROTHESIS In: FARRUGIA, Edward G. Encyklopedický slovník křesťanského Východu. Ed. Pavel Ambros; preklad Adam Mackerle. Vyd. 1. Olomouc : Refugium Velehrad-Roma, 2010. 1039 s. (Prameny spirituality; zv. 15.) ISBN 978-80-7412-019-0. S. 740.
  3. ↑ VYSTRČIL, Jaroslav. Křesťanský Východ. Olomouc : Matice cyrilometodějská, 1992. S. 124.
  4. ↑ DOHNAL, Josef. Revitalizace hodnot umění a literatura II: týmová monografie. Brno : Masarykova univerzita. Ústav slavistiky., 2015. ISBN 978-80-263-0909-3. S. 329.
  5. ↑ prothesis In: SYROVÝ, Bohuslav. Architektura oborový slovník. 2. vyd. Praha : Státní nakladatelství technické literatury, 1972. S. 230.
  6. ↑ prothesis In: BLAŽÍČEK, Oldřich; KROPÁČEK, Jíři. Slovník pojmů z dějin umění. Praha : Odeon, 2013. ISBN 9788072991044. S. 170.
  7. ↑ prothesis In: DAVIES, Nikolas; JOKINIEMI, Erkk i. Dictionary of Architecture and Building Construction. 1. vyd. Oxford : Architectural Press, 2008. ISBN 978-0-7506-8502-3. S. 297.
  8. ↑ a b PASTOPHORIA In: The Oxford Dictionary of Byzantium. Ed. Alexander P. Kazhdan. 1. vyd. New York : Oxford University Press, 1991. 2338 s. ISBN 0-19-504652-8. S. 1594. (po anglicky)
  9. ↑ prothesis In: VAVŘÍNEK, Vladimír; BALCÁREK, Petr. Encyklopedie Byzance. 1. vyd. Praha : Libri; Slovanský ústav AV ČR, 2011. 552 s. (Práce Slovanského ústavu AV ČR. Nová řada; zv. 33.) ISBN 978-80-7277-485-2, 978-80-86420-43-1. S. 404.
  10. ↑ PROTHESIS In: Encyclopædia Britannica. Zväzok 22. Cambridge : Cambridge University Press, 1910. (11.) S. 475 – 476.

Ďalšia literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

  • Настольная книга священнослужителя. Moskva : Издательский Совет РПЦ, 1977. Dostupné online. Archivované 2012-12-04 z originálu.
  • Богослужение православной церкви. Moskva : Даръ, 2005.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Prothesis&oldid=7816268“