Rebríček obyčajný

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
rebríček obyčajný
Achillea millefolium - Köhler–s Medizinal-Pflanzen-149.jpg
Rebríček obyčajný.
Vedecká klasifikácia
Vedecký názov
Achillea millefolium
L., 1753
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Rebríček obyčajný (Achillea millefolium L.), ľudovo nazývaný myší chvost, stolistník, mačací chvost je liečivá rastlina z čeľade astrovité (Asteraceae).[1]

Vzhľad[upraviť | upraviť zdroj]

Rebríček obyčajný je trváca bylina s priamymi stonkami ukončenými bohatými, metlinovitými súkvetiami. Tieto sú zložené zo 4 – 9 mm veľkých úborov, v ktorých sa nachádza 4 – 6 malých, bielych alebo rúžových jazykovitých kvetov a niekoľko žltých rúrkovitých kvetov. Úbory sú usporiadané do chocholíkov. Prízemné aj stonkové listy, ktoré sa podobajú listom papradia, sú kopijovité a dvojito až trojito perovito zložené. Plod je bledá, podlhovastá nažka. V hlbokých údoliach a v nížinách prevládajú rebríčky s bielymi kvetmi, v Alpách, naopak, s červenými. [2]

Výskyt[upraviť | upraviť zdroj]

Tento druh je všeobecne rozšírený v Európe, Ázii a vo Severnej Amerike. Všeobecne rastie na medziach, lúkach, na trávnatých lokalitách, rumoviskách, v kroviskách a suchých svahoch, aj v lese.

Účinné látky[upraviť | upraviť zdroj]

V rebríčku sa nachádza éterický olej, v ktorom je vyše 100 zlúčenín. Prevládajú monoterpény (napr. cineol, sabinén, kamfer a linalol) a seskviterpény (karyofylén, germakrén a bisabolol), chamazulén, prípadne jeho predstupne (proazulény ako achilicín) a iné seskviterpénlaktóny, seskviterpénlaktóne horčiny, flavonoidy, fenolkarbonové kyseliny, kumaríny, polyíny, betaíny.

Najnovšie boli zistené seskviterpenoidy s nezvyčajnou štruktúrou, ktoré mali pri pokusoch na zvieratách protinádorové pôsobenie (metylester kyseliny achimilovej).

Éterický olej má podľa pôvodu rastliny veľmi premenlivé zloženie. Iba tetraploidný pestovaný rebríček obsahuje také množstvo proazulénu, aké predpisujú knihy o liečivých prostriedkoch.[2].

Využitie[upraviť | upraviť zdroj]

Vplyvom obsahu chamazulénu má rebríček podobné vlastnosti ako rumanček: uvoľňuje kŕče, pôsobí protizápalovo a ničí mikróby. Horčiny navyše podporujú vylučovanie žalúdočných štiav a žlče a tým aj trávenie. Ako liek sa používa pri nechutenstve, proti ľahkým kŕčom v oblasti žalúdka, čriev a žlčníka a pri tráviacich ťažkostiach. V ľudovom liečiteľstve našla uplatnenie aj pri menštruačných problémoch. Mladé listy sa pridávajú do šalátov, polievok a tučných pokrmov. Rebríček je vhodný aj na použitie z vonka, napríklad pri zápalových ochoreniach kože, na liečenie rán a najmä pre ženy do sedacích kúpeľov pri psychovegetatívne podmienených bolestivých kŕčových stavoch v oblasti panvy.

Homeopatia ho používa na liečenie ťažkostí súvisiacich s kŕčovými žilami, ako aj bolestí pri kŕčoch a svrbení kože sprevádzanom tvorbou pľuzgierov.

Citlivým osobám sa môže objaviť po styku čerstvej rastliny s pokožkou takzvaná rebríčková dermatitída, keď koža svrbí, ľahko sa zapáli a tvoria sa pľuzgieriky. Tieto problémy vyvolávajú, tak ako v prípade mnohých ďalších astrovitých rastlín, niektoré seskviterpénlaktóny.[2]

Galéria[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. WENDYS, Napsal. Achillea millefolium - řebříček obecný [online]. botanika.wendys.cz, 2015-05-28, [cit. 2022-02-13]. Dostupné online.
  2. a b c Jana Jindrová – Miroslava Malovcová: Liečivé rastliny: Ottov sprievodca prírodou, OTOVO NAKLADATELSTVÍ 2010, 27. s, ISBN 978-80-7360-589-6

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]