Preskočiť na obsah

Redaktor:Pelex/pieskovisko

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie


Technické údaje do tabuľky

[upraviť | upraviť zdroj]

Skontrolovať

[upraviť | upraviť zdroj]

Významnosť

[upraviť | upraviť zdroj]

Doplniť infobox

[upraviť | upraviť zdroj]

Verbania

Geológia Slovenska

[upraviť | upraviť zdroj]

Územie Slovenska geologicky tvorí orogénne pásmo Západných Karpát a severné výbežky Panónskeho panvového systému. Západné Karpaty predstavujú západnú časť Karpatského oblúka – alpínske orogénne pásmo so všeobecne severnou a severozápadnou vergenciou[1]. Tradične sa delia na Vonkajšie Západné Karpaty, v ktorých dominujú príkrovy zložené z kriedovýchpaleogénnych hornín tzv. flyšu a Vnútorné Západné Karpaty zložené z príkrovov obsahujúcich okrem mezozoických a paleozoických hornín aj kryštalinikum a vyznačujúcich sa zložitou štruktúrou a geologickou históriou.[2][3][4] Na rozhraní vnútorných a vonkajších Západných Karpát je vyvinutá komplikovaná zóna pieninského bradlového pásma. Na rozdiel od Álp Západné Karpaty v priebehu kenozoika postihlo viacero fáz subsidencie (poklesávania), ktoré spôsobilo vznik rozsiahleho systému predoblúkových paleogénnych panví (centrálnokarpatská paleogénna panva), ktoré nie sú prítomné ani vo Východných Karpatoch. Neskôr sa subsidencia obnovila počas miocénu, kedy došlo k vzniku zaoblúkového systému Panónskej panvy. Miocénna extenzia mala za následok vznik typickej hrastovo-grábenovej stavby (pásmo jadrových pohorí) a podmienila aj rozsiahly miocénny vulkanizmus (neogénne vulkanity karpatského oblúka[5][6].

Západné Karpaty

[upraviť | upraviť zdroj]

Západné Karpaty predstavujú východné pokračovanie reťazca Álp, na ktoré plynule nadväzujú. V západnej časti majú veľa spoločných znakov s Východnými Alpami. Vo východnej časti plynule prechádzajú do Východných Karpát, s ktorými majú spoločné flyšové a bradlové pásmo ako aj miocénny až kvartérny vulkanizmus.

Panónska panva

[upraviť | upraviť zdroj]

Vývoj Panónskeho panvového systému sa začal začiatkom miocénu. Spočiatku došlo k extenzií a sedimentácií egenburských klastík v oblasti od Viedenskej panvy, severných častí blatnianskej priehlbiny, Bánovskej, Hornonitrianskej, Trenčianskej, Ilavskej a Turčianskej kotliny.

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. Andrusov, D., 1958: Geológia Československých Karpát. Zväzok I. Vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, Bratislava, 304 s.
  2. Andrusov, D., Bystrický, J., Fusán, O., 1973: Outline of the Structure of the West Carpathians. X. Congres of Carpathian-Balkan Association. Bratislava, Geol. úst. D. Štúra, Vyd. Slov. Akad. Vied, 1 – 44.
  3. Biely, A., 1988: The geological structure of the West Carpathians. In: Rakús, M., Dercourt, J. & Nairn, A.E.M. (eds.): Evolution of the northen margin of Tethys. Vol. II. Mém. Soc. Géol. France, Nouvelle Série, No. 154 (II), Paris, 51 – 57 s.
  4. Mišík, M., Chlupáč, I., Cicha, I., 1985: Historická a stratigrafická geológia. SPN, Bratislava, 541 s.
  5. Kováč, M., 2000: Geodynamický, paleografický a štruktúrny vývoj karpatsko-panónskeho regiónu v miocéne: Nový pohľad na neogénne panvy Slovenska, Veda vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, Bratislava, 202 s.
  6. Pécskay, Z, Lexa, J., Szakacs, A., Balogh, K., Seghedi, I., Konečný, V., Kovács, M., Marton, E., Kaličiak, M., Széky-Fux, V., Póka, T., Gyarmati, P., Edelstein, O., Rosu, E., Žec, B., 1995: Space and time distribution of Neogene-Quaternary volcanism in the Carpatho- Pannonian Region. Acta Vulcanologica, 7, 2, 15 – 28.