Rokytov pri Humennom
| Rokytov pri Humennom | ||
| Рокытів коло Гуменного | ||
| obec | ||
 | ||
|
||
| Štát |  Slovensko | |
|---|---|---|
| Kraj | Prešovský kraj | |
| Okres | Humenné | |
| Región | Horný Zemplín | |
| Nadmorská výška | 210 m n. m. | |
| Súradnice | 49°05′54″S 21°59′27″V / 49,0982°S 21,9907°V | |
| Rozloha | 25,68 km² (2 568 ha) [1] | |
| Obyvateľstvo | 283 (31. 12. 2025) [2] | |
| Hustota | 11,02 obyv./km² | |
| Prvá pís. zmienka | 1379 | |
| Starosta | Jozef Drobňák[3] (SMER-SD) | |
| PSČ | 067 13 | |
| ŠÚJ | 520250 | |
| EČV (do r. 2022) | HE | |
| Tel. predvoľba | +421-57 | |
| E-mailová adresa | rokytovhe@mail.t-com.sk | |
| Telefón | +421 57 779 71 66 | |
| Fax | +421 57 779 71 66 | |
  Poloha obce na Slovensku
| ||
 Interaktívna mapa obce | ||
| Wikimedia Commons: Rokytov pri Humennom | ||
| Webová stránka: rokytovprihumennom.sk | ||
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | ||
| Freemap Slovakia: mapa | ||
| OpenStreetMap: mapa | ||
| Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | ||
Rokytov pri Humennom (rusín. Рокытів коло Гуменного) je obec na Slovensku v okrese Humenné. Obec vznikla v roku 1970 zlúčením Humenského Rokytova a Zbudského Rokytova.
Polohopis
[upraviť | upraviť zdroj]Obec leží v Laboreckej vrchovine v doline rieky Výravy, 25 km severovýchodne od okresného mesta Humenné.
Časti obce
[upraviť | upraviť zdroj]- Humenský Rokytov
- Zbudský Rokytov
Vodné toky
[upraviť | upraviť zdroj]Územie obce sa rozprestiera v nadmorskej výške 210 – 670 m n m. Má mierne zvlnený pahorkatinný povrch. V lesnom poraste prevláda breza, hrab, buk.
Dejiny
[upraviť | upraviť zdroj]
 |
Tento článok alebo jeho časť si vyžaduje úpravu, aby zodpovedal vyššiemu štandardu kvality. Prosím, pozrite si stránky pomocníka, odporúčanie pre encyklopedický štýl a článok vhodne upravte. |
Obec vznikla zlúčením Humenského a Zbudského Rokytova v roku 1970.
Nález kamenného sekeromlatu na území obce svedčí o osídlení tejto oblasti už v čase neskorej doby kamennej (1900 rokov pred Kr.). Prvá písomná zmienka o obci pochádza z roku 1379 a dokumentuje rozhodnutie palatína Mikuláša z Góry v spore o vlastníctvo obce v prospech šľachticov zo Zbudze.
V spomínanom roku sa ako súčasť majetku Dlhého Poľa uvádza aj Rokytov /Rokytow/ ktorý vznikol na zvykovom práve v 13. storočí, prípadne v 1. polovici 14. storočia. Neskoršie tu bolo zavedené nemecké a valašské právo.
Pri osídľovaní obce bola rozhodujúca druhá vlna osídľovania v rámci valašskej kolonizácie, v ktorej koncom 14. a začiatkom 15. storočia prevládalo rusínske obyvateľstvo z Haliče a Vladimírsko-volínska, so zlomkom poľského a pôvodného valašského obyvateľstva.
Zbudský Rokytov do 16.storočia patril Izbugyovcom. Od roku 1598 Soósovcom, v 18. storočí Szimayovcom. Roku 1715 tu bol mlyn, dve opustené a osem obývaných domácnosti. V roku 1787 tu už bolo 30 domov.
Humenský Rokytov patril panstvu Humenné (rodu Drugetovcov). Od 16. storočia vlastnili tunajšie majetky Almássyovci. V roku ú1715 tu bol mlyn, 29 opustených a 19 obývaných domácnosti. V roku 1787 mala obec 72 domov.
V priebehu historického vývoja bol spôsob života v obidvoch obciach v podstate rovnaký. Obyvatelia sa zaoberali poľnohospodárstvom, drevorubačstvom, povozníctvom a pálením dreveného uhlia. V rokoch 1890 – 1910 sa mnohí obyvatelia vysťahovali za prácou do zámoria. Tradičný spôsob života sa nezmenil ani v období 1.Československej republiky.
V čase 2. svetovej vojny sa Rokytovčania aktívne zapojili do protifašistického odboja. Nemecká vendeta prišla 2. októbra keď bolo Nemcami v H.Rokytove vypálených 7 domov a mlyn, v Zbudskom Rokytove 18 domov.26.októbra nasledovala násilná evakuácia. Práceschopné obyvateľstvo bolo sústredené v humenskom kaštieli a pripravované na transport na nútené práce do Nemecka.Tento zámer zmarili samotní Rokytovčania útekom do okolitých lesov.
Obe obce boli oslobodené 24. XI. 1944. V boji proti fašizmu položili svoje životy aj Rokytovčania.
Po skončení vojny sa mnohí vysťahovali za prácou, najmä do západných Čiech a niekoľko rodín sa v roku 1947 odsťahovalo na Ukrajinu.
Povojnová výstavba zmenila obec na nepoznanie.Pribudli nové domy a budovala sa infraštruktúra obce na nepoznanie. V roku 1960 bolo založené JRD, svoju činnosť začal vyvíjať aj futbalový klub TJ. V súčasnosti je v obci pošta,kultúrny dom, v ktorom sídli obecný úrad,knižnica,spoločenská sála s kapacitou 400 osôb a kuchyňa slúžiaca pre obecné spoločenské podujatia. V obci je 181 rodinných domov, 50 z nich sa ako chalupy využíva na rekreačné účely.
Kultúra a zaujímavosti
[upraviť | upraviť zdroj]Pamiatky
[upraviť | upraviť zdroj]- Gréckokatolícky Chrám narodenia presvätej Bohorodičky, jednoloďová klasicistická stavba so segmentovým ukončením presbytéria a predstavanou vežou, z roku 1820. Podľa iného zdroja bol postavený už v roku 1777. Pravdepodobne stojí na mieste staršieho dreveného chrámu. Ide o príklad chrámov projektovaných tereziánskou stavebnou kanceláriou, charakteristických takmer štvorcovou loďou, pravouhlým presbytériom a predstavanou vežou. Loď je zaklenutá valenou klenbou, presbytérium krížovou klenbou. Zariadenie chrámu je novodobé.[4] Fasády s polkruhovo ukončenými oknami sú členené pilastrami. Veža s nárožným zaoblením je členená kordónovou rímsou a lizénami a ukončená korunnou rímsou a barokovou helmicou s laternou. Do areálu ohradeného chrámu sa vstupuje murovanou bránou. Do múru je integrovaná aj zvonica na pôdoryse štvorca so stanovou strechou.
Ocenenia
[upraviť | upraviť zdroj]Minister obrany SR Peter Gajdoš v roku 2020 obec ocenil „Pamätnou medailou k 75. výročiu Slovenského národného povstania a skončenia druhej svetovej vojny“[5] ako obec, vypálenú počas druhej svetovej vojny.[6][7]
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Hustota obyvateľstva – obce [om7014rr] : Rozloha (Štvorcový meter) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2026-03-31, [cit. 2026-04-01]. Dostupné online.
- ↑ Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [om7101rr] [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2026-03-31, [cit. 2026-04-01]. Dostupné online.
- ↑ Voľby do orgánov samosprávy obcí 2022 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2022-10-30. Dostupné online.
- ↑ Rokytov pri Humennom – Chrám narodenia presvätej Bohorodičky [online]. Pamiatky na Slovensku. Dostupné online.
- ↑ Pamätná medaila k 75. výročiu Slovenského národného povstania a skončenia druhej svetovej vojny [online]. Bratislava: Vojenský historický ústav, 2019, [cit. 2023-04-21]. Dostupné online.
- ↑ Starostovia z miest a obcí, ktoré boli vypálené počas 2. svetovej vojny si prevzali ocenenia [online]. Bratislava: Ministerstvo obrany SR, 2020-01-23, [cit. 2023-04-21]. Dostupné online.
- ↑ Zoznam vypálených miest a obcí [online]. Bratislava: Ministerstvo obrany SR, 2023-04-18, [cit. 2023-04-21]. Poskytnuté v zmysle zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám. Dostupné online.
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Rokytov pri Humennom
Externé odkazy
[upraviť | upraviť zdroj] |
Tento článok týkajúci sa geografie Slovenska je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš. |