Ropušník tŕnistohlavý

	Ropušník tŕnistohlavý
Stupeň ohrozenia
Vedecká klasifikácia
Doména	eukaryoty
Ríša (regnum)	živočíchy (Animalia)
Vývojový stupeň	epitelovce (Eumetazoa)
Skupina	dvojstranovce (Bilateralia)
Vývojová vetva	druhoústovce (Dueterostomia)
Kmeň (phylum)	chordáty (Chordata)
Podkmeň (subphylum)	stavovce (Vertebrata)
Nadtrieda (superclassis)	čeľustnatce (Gnathostomata)
Stupeň	štvornožce (Tetrapoda)
Trieda (classis)	plazy (Reptilia)
Rad (ordo)	šupináče (Squamata)
Podrad (subordo)	jaštery (Lacertilia)
Infrarad (infraordo)	leguány (Iguania)
Čeľaď (familia)	ropušníkovité (Phrynosomatidae)
Rod (genus)	ropušník (Phrynosoma)
Druh (species)	ropušník tŕnistohlavý (P. coronatum)
Vedecký názov
	Phrynosoma coronatum; Blainville, 1835
	Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku
	Biologický portál

Ropušník tŕnistohlavý (lat. Phrynosoma coronatum) je jašter z čeľade ropušníkovitých žijúci v Kalifornii.

Etymológia[upraviť | upraviť zdroj]

Rodové meno Phrynosoma je odvodený z dvoch gréckych slov: phrynos (ropucha) a soma (telo). Druhové meno coronatus je latinské slovo znamenajúce "korunovaný".

Anatómia[upraviť | upraviť zdroj]

Ropušník tŕnistohlavý je výrazný druh s oválnym a plochým telom. Na hlave jaštera sa nachádzajú výrazné rohy. Charakteristické sú dva rady šupín na spodnej strane tela, dva až tri rady zväčšených zahrotených šupín na okraji spodnej čeľuste, hnedá alebo šedá chrbtová časť tela s kontrastnými vlnitými škvrnami tmavšej farby a zahrotené šupiny na chrbtovej časti tela. Mláďatá sú veľmi podobné dospelým jedincom, lebečné rohy sú kratšie a menej zreteľné. Dospelé jaštery dorastajú do veľkosti 10 až 11 cm.

Rozšírenie[upraviť | upraviť zdroj]

Tento jašter žije v oblasti stredozápadnej a juhozápadnej Kalifornie. Vyskytuje sa v rozličných prostrediach, žije napr. na trávnatých územiach, v savanách, v ihličnatých i zmiešaných lesoch. Zvyčajne sa vyskytuje v oblastiach s pieskovou zeminou a v krovinatých oblastiach. V južnej Kalifornii žije ropušník v oblastiach s výskytom mravcov, v oblastiach s prirodzeným hustým krovinatým porastom a na miestach s pórovitou pôdou, pretože pre týchto jašterov je typické zahrabávanie sa do zeminy, prípadne do dier v zemi. V období extrémneho tepla alebo zimy sa ukrýva v podzemí a je nečinný.

Správanie[upraviť | upraviť zdroj]

Keď je ropušník vystrašený, jeho telo sa nafúkne vzduchom, čo z neho robí neľahkú korisť (na prehltnutie). V prípade ohrozenia otvára ústa a vydáva syčavé zvuky. V sebaobrane hryzie a ak to nestačí, dokáže z kútikov očí na nepriateľa vystreknúť krv.

Rozmnožovanie[upraviť | upraviť zdroj]

Samičky ropušníka kladú vajcia ku koncu apríla až v júni. Hniezdo môže byť od 6 do 21 cm veľké, ako priemer sa uvádza približne 11 až 13 cm. Niektoré samice môžu naklásť vajíčka až dvakrát za rok.