Preskočiť na obsah

Ropušník tŕnistohlavý

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Ropušník tŕnistohlavý
Stupeň ohrozenia
IUCN stupne ohrozeniaVyhynutýVyhynutýVyhynutý vo voľnej prírodeKriticky ohrozenýOhrozenýZraniteľnýTakmer ohrozenýOhrozenýNajmenej ohrozenýNajmenej ohrozený
[1]
Vedecká klasifikácia
Vedecký názov
Phrynosoma coronatum
Blainville, 1835
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Ropušník tŕnistohlavý (lat. Phrynosoma coronatum) je jašter z čeľade ropušníkovitých žijúci v Kalifornii.

Etymológia

[upraviť | upraviť zdroj]

Rodové meno Phrynosoma je odvodený z dvoch gréckych slov: phrynos (ropucha) a soma (telo). Druhové meno coronatus je latinské slovo znamenajúce "korunovaný".

Ropušník tŕnistohlavý je výrazný druh s oválnym a plochým telom. Na hlave jaštera sa nachádzajú výrazné rohy. Charakteristické sú dva rady šupín na spodnej strane tela, dva až tri rady zväčšených zahrotených šupín na okraji spodnej čeľuste, hnedá alebo šedá chrbtová časť tela s kontrastnými vlnitými škvrnami tmavšej farby a zahrotené šupiny na chrbtovej časti tela. Mláďatá sú veľmi podobné dospelým jedincom, lebečné rohy sú kratšie a menej zreteľné. Dospelé jaštery dorastajú do veľkosti 10 až 11 cm.

Rozšírenie

[upraviť | upraviť zdroj]

Tento jašter žije v oblasti stredozápadnej a juhozápadnej Kalifornie. Vyskytuje sa v rozličných prostrediach, žije napr. na trávnatých územiach, v savanách, v ihličnatých i zmiešaných lesoch. Zvyčajne sa vyskytuje v oblastiach s pieskovou zeminou a v krovinatých oblastiach. V južnej Kalifornii žije ropušník v oblastiach s výskytom mravcov, v oblastiach s prirodzeným hustým krovinatým porastom a na miestach s pórovitou pôdou, pretože pre týchto jašterov je typické zahrabávanie sa do zeminy, prípadne do dier v zemi. V období extrémneho tepla alebo zimy sa ukrýva v podzemí a je nečinný.

Správanie

[upraviť | upraviť zdroj]

Keď je ropušník vystrašený, jeho telo sa nafúkne vzduchom, čo z neho robí neľahkú korisť (na prehltnutie). V prípade ohrozenia otvára ústa a vydáva syčavé zvuky. V sebaobrane hryzie a ak to nestačí, dokáže z kútikov očí na nepriateľa vystreknúť krv.

Rozmnožovanie

[upraviť | upraviť zdroj]

Samičky ropušníka kladú vajcia ku koncu apríla až v júni. Hniezdo môže byť od 6 do 21 cm veľké, ako priemer sa uvádza približne 11 až 13 cm. Niektoré samice môžu naklásť vajíčka až dvakrát za rok.

Mravce tvoria veľkú časť potravy ropušníka, no takisto loví i ďalšie druhy hmyzu, ako napr. osy, chrobáky, lúčne koníky, muchy a húsenice.

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]