Samopal vzor 58

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Samopal vzor 58
Sa 58-JH04.jpg
Samopal vzor 58V (verzia so sklopnou ramennou opierkou)
Typ: útočná puška
Miesto pôvodu: ČSSR
História služby
V službe: 1958 – súčasnosť
Používaná: Pozri Používatelia
História výroby
Konštruktér: Jiří Čermák a kol.
Navrhnuté: 1958 – 1963
Vyrobené: od 1963
Počet vyrobených kusov: cca 920 000 kusov
Varianty: Pozri Varianty
Základné údaje
Hmotnosť: 2,91 kg (nenabitá)
3,59 kg (nabitá)
Dĺžka: 845 mm
Dĺžka hlavne: 390 mm
Šírka: 57 mm
Výška: 255 mm (so zásobníkom)
Typ náboja: 7,62 × 39 mm
Kaliber: 7,62
Úsťová rýchlosť strely: 705 m/s
Kadencia: 800 rán/min
Účinný dostrel: 800 m
Maximálny dostrel: 2 800 m
Zásobovanie muníciou: schránkový zásobník (30 nábojov)

Samopal vzor 58 (skrátene Sa vz. 58) je útočná puška československej výroby, používaná na ničenie živej sily a ľahko obrnených cieľov. Je základnou zbraňou pechoty slovenskej a českej armády.

Napriek tomu, že je to útočná puška, býva označovaná ako samopal, pretože v čase vzniku nebol termín útočná puška zaužívaný.

Vznik a vývoj[upraviť | upraviť zdroj]

V Československej ľudovej armáde viacero typov osobných zbraní a typov nábojov. Boli používané pušky vz. 52 (kalibru 7,62 × 45 mm), resp. vz. 52/57 (kalibru 7,62 × 39 mm), ktoré boli síce výkonné, ale boli ťažké a mali veľký spätný ráz, čo znemožňovalo paľbu dávkou. Okrem nich bol používaný Samopal vz. 24 a vz. 26, ktoré boli malé a ľahké, avšak mali krátky účinný dostrel. Preto bola potrebná zbraň s oboma vlastnosťami. Preto sa začalo s vývojovým programom na útočnú pušku.

Po druhej svetovej vojne sa na území československej republiky, nachádzala vo veľkých počtoch nemecká útočná puška StG 44. Jej kladné hodnotenie vojenských odborníkov podporil vývoj tzv. ťažkého samopalu vlastnej konštrukcie v Československu, od počiatku 50 rokoch.   

Od toho obdobia vzniklo niekoľko konštrukcií od mnohých popredných zbrojných konštruktérov v Česku. Určitý prechod na útočné pušky bol pokusný samopal ZK 467 kalibru 9x19 mm Luger, vyvinutý v rokoch 1950-51. Aj keď šlo o samopal s pištoľovou muníciou, jeho konštrukcia slúžila na overenie nového typu uzamykania záveru, ktorý sa neskôr využil práve pri útočných puškách.

V roku 1951 bola zadaná požiadavka na vývoj útočnej pušky na puškový náboj 7,62x45 mm. Medzitým boli vyrobené štyri prototypy útočnej pušky :

  • ČZ 515 – konštruktér Jiří Čermák zo zbrojovky Strakonice ho skonštruoval z niektorých dielov pušky vz.52, taktiež samopal využíval uzamknutý záver. Bohužiaľ prepadol kvôli vysokému rozptylu striel v terči, z dôvodu vysokých vibrácií medzi puzdrom zbrane a pažbou.
    Prvý prototyp útočnej pušky J. Čermáka
  • ČZ 522 – bola vylepšená konštrukcia samopalu ČZ 515. Zbraň už mala nielen obmedzený počet lisovaných dielov, ale puzdro bolo pevne priskrutkovane k pažbe a teda rozptyl spôsobený vibráciami bol minimálny. Samopal najnovšie využíval princíp odberu plynu z hlavne na piest, toto konštrukčné vylepšenie silno ovplyvnilo vývoj samopalu vz.58. Samopal mal možnosť paľby pre jednotlivými nábojmi a dávkou. Zbraň využívala zásobník z guľometu vz.52, tak ako aj ostatne prototypy.
  • ZK 503 – Samopal skonštruoval zbrojár z Konstrukty Praha Jiři Koucký. Táto útočná puška bola riešená na princípu krátkeho záklzu v hlavni, to znamená že hlaveň a záver sú spojené po výstrele tesne, až dovtedy, kým strela neopustí hlaveň. Hlaveň aj záver boli uložené do puzdra z lisovaného plechu. Veľkou nevýhodou a dôvod prečo samopal prepadol bola nepresná streľba pri krátkych dávkach.
  • ZB 530 – Túto útočnú pušku navrhol a skonštruoval Václav Holek z Konstrukty Brno. Išlo o dosť nekonvenčnú zbraň, skoro futuristického vzhľadu. Konštrukčne vychádzala z ľahkého guľometu vz.52, ale konštrukcia nápadne pripomínala systém Bull-pup. Zásobník sa na zbraň nasadzoval zhora, a skladala sa z hlavne vloženej do spojeného puzdra, záverového mechanizmu a plechového puzdra s pažbou, mieridlá boli kvôli zásobníku vyosené vľavo. Pracovala na základe odberu plynu z hlavne ako to bolo u ČZ 522. Zbraň sa potýkala s mnohými problémami ktoré už Holek nestihol vyriešiť, keďže 13. decembra 1954 náhle umiera, a projekt zbrane dostal Jiří Čermák.
Vylepšený prototyp Čermákovej pušky

Od 9. do 18. júna 1954 prebiehali firemné skúšky všetkých zbraní (okrem ČZ 515). Testy vyvrcholili trvanlivostnou skúškou 15. júla.  Skúšky boli nádejné, ale pre všetky zbrane nevyhovujúce. Komisia nariadila rekonštrukciu typov ZK 503 a ZB 530 do júla 1955. Práce na ČZ 522 komisia zastavila. Zároveň komisia rozhodla o odoslaní všetkých troch typov na testy do ZSSR, výsledky sa zhodovali zo štátnymi skúškami. Ale aj naďalej prebiehali požadované úpravy zbraní. Ktoré však náhle ukončila správa o zastavenia vývoja, keďže sa očakával prechod na nový typ sovietskeho náboja 7,62x39 vz.43, o ktorom zbrojári nevedeli nič.

Na konci roku 1955 boli všetky projekty zastavené v prospech novej útočnej pušky vz.58 ktorú vyvíjal Jiří Čermák. Návrh mal krycí názov „Projekt Koště“ (Metla). Prvá skúška prebehla v ZSSR 29. októbra 1957 za osobnej účasti konštruktéra. Počas skúšok sa vyskytli drobné aj závažne nedostatky, po ich odstránení prebehli aj doplňujúce vojskové skúšky. Na jar roku 1958 boli všetky skúšky úspešne dokončené, a toho roku dostal výrobný podnik súhlas na výrobe overovacej série samopalu, oficiálne zavedeného ako 7,62 mm Samopal vz.58 P a V. Podstatné uzly konštrukcie sú chránené čs. patenty. Sám vedúci skupiny Čermák dostal v máji 1960 za konštrukciu samopalu štátnu cenu. Skupina Čermák, Novotný, Jakubec a Vystrčil sa po ukončení úlohy rozišli za inými prácami.

Prototyp útočnej pušky J. Kouckého

Tvorcovia boli v určitých konštrukčných prvkoch inšpirovaní puškami Sturmgewehr 44, AK-47 a samozrejme aj svojimi poznatkami z predošlých projektov. Vzor 58 síce vyzerá ako AK-47, ale podobný je len vzhľadom. Vnútorný mechanizmus má úplne odlišný. Vzor 58 je oproti AK-47 ľahší a kratší. Nevýhodou ale je, že má viacej súčiastok.

Zbraň bola zavedená do armády v roku 1958. Napriek svojmu veku má vďaka kvalitnej konštrukcii stále dostačujúce vlastnosti. Je porovnateľná s AK-47, spoľahlivá, vydrží v zlých podmienkach ako napr. vo vode, piesku, blate a v mraze.

Prototyp útočnej pušky V. Holka

Bodák vz.58[upraviť | upraviť zdroj]

Bol skonštruovaný spolu s puškou a skoro súčasne sa rozbehla aj výroba bodáku pre túto útočnú pušku. Prvú dodávku dostali vojaci začiatkom roku 1960. Bodák bol skonštruovaný tak aby sa dal použiť nielen ako bodná zbraň na puške, ale aby bola použiteľná ako ručná zbraň všade tam, kde situácia neumožňuje nasadenia bodáku na samopal. Každý vojak mal teda aj vlastný útočný nôž. Čepeľ je štíhla a pevná so stredovým hrotom a krátkym falošným ostrím, obojstranne odľahčená žliabkom. Rukoväť je z druhej polovice mierne sklonený z dôvodu pohodlnejšej manipulácie. V chrbte rukoväte je drážka na uchytenie k hlavni pušky. Bodák sa nasadzuje smerom od strelca, až do zacvaknutia západky tlačidla. Tlačidlo je umiestnene na ľavej strane záštity.

V priebehu rokov sa bodák vyrábal vo viacerých variantoch. Všetky varianty mali tie isté rozmery, líšili sa iba prevedením detailov, ako napríklad materiál strienok. Najstaršie prevedenie ma strienky z bukového dreva, asi dva roky od začiatku výroby sa materiál zmenil na bukovú drevotriesku spojenú formaldehydovým rôsolom. Takéto strienky sa lepili epoxidovým lepidlom, často sa však stavalo že odpadávali a tak sa na rukoväť strienky prinitovali najčastejšie dvoma nitmi, ale sú aj varianty s jedným alebo troma nitmi. Ďalej na starších verziách chýba tzv. záštita v tvare nosu. Novšie verzie ňou disponujú. K ďalšej výrobnej zmene došlo po tom ako sa zistilo že sa strienky v bojových podmienkach lámu v mieste kde končila rukoväť, z toho dôvodu bola rukoväť predlžená o 5 mm cez konce strienok.

Zvláštny typ bodáku potom tvoria tzv. darovacie verzie. Tie vychádzali priamo z konštrukcie, a boli najčastejšie chromovane či niklovane, vložene do podstavca z bukového či orechového dreva. Takéto bodáky nemali drážku, tlačidlo či západky na uchytenie na pušku. Boli leštené a často sa na podstavec  pridávali štítky s venovaním.

Bodáky boli  vyrábané presným odlievaním, a dohotovené trieskovým obrábaním. Tie boli chránené oxidačným čiernením. Bodáky dostávali vojaci nenabrúsené z dôvodu bezpečnosti, k ich nabrúseniu malo dôjsť pri vojnovom konflikte.

Pošva bodáku je celokožená, zošitá z troch vrstiev kože a pri hrote zosilnená o jednu vrstvu z každej strany. Zošitie je istené šiestimi nitmi, závesné pútko je prišité šikmo k pošve, a teda na opasku zviera  40 stupňový uhol. Bodák je v pošve istený remienkom s prevliekacím nitom. Armádni regulovčíci či hradná stráž mala pošvy z bielej lakovanej kože. Chemické vojsko malo pošvu zo zeleného gumového plátna, táto úprava je nutná z dôvodu ľahšej dekontaminácie.

Bodáky používala samozrejme Československá ľudová armáda, ale aj SNB a Ľudové Milície. Okrem toho sa vyvážali do krajín ako Kuba, Cyprus či Eritrea. Bodáky sa vyvážali spolu so samopalmi ako komplet.

Bodák vz.58

Strelivo[upraviť | upraviť zdroj]

Typy strelív pre samopal vz.58 sú tieto :

  • náboj s normálnou strelou(7,62-43) – 7,62 mm náboj vz. 43 je určený na ničenie živej sily nepriateľa. Strela sa skladá z oceľového plášťa, oloveného obloženia a oceľového jadra. Nábojnica je z ocele, ktorá sa fosfátuje a lakuje. Existovala aj celooceľová veria strely, ktorú používala pohraničná stráž ako pohotovostnú muníciu. Hrot strely nemá žiadne farebné označenie.
  • náboj svietiaci(7,62-Sv 43) – Náboj je určený na kontrolu a opravu zásahov, signalizáciu a ničenie živých cieľov. Strela sa skladá z oceľového plášťa, oloveného obloženia, jadra, svietiacej a zápalnej zložky, ochranného klobúčika. Hrot je označený na zeleno.
  • náboj priebojno-zápalný(7,62-PZ 43) – Náboj je určený na ničenie ľahko pancierovaných objektov, či na prienik nepancierovaných materiálov a následne ničenie živej sily. Kalené jadro strely dokáže prebiť 12 mm pancierovanú dosku. Strela sa skladá z plášťa strely, oloveného obloženia, kaleného jadra a zápalnej zložky. Hrot strely je označený červeným a čiernym prúžkom.
  • náboj zápalný(7,62-Z 43) – Je určený na zapalovanie ľahko horľavých látok v nádržiach, či na zapaľovanie ľahko vznietiteľných materiálov (drevo, slama). Strela sa skladá z oceľového plášťa, tombakového hrotu, oloveného obloženia, oceľového kaleného jadra a oceľovo plátovaného kalíška. V kalíšku je zalisovaná svietiaca a zážihová zlož, v hrote strely je uložená zápalná zložka. Hrot je označený na červeno.
  • náboj zameriavací(7,62-Zm 43) – Je určený hlavne pri výcviku strelieb z RPG-7 ale aj na meračské účely v delostrelectve. Strela ma červenú stopovku a do vzdialenosti 1500 metrov, je dobre viditeľná vo dne aj v noci. Strela má tvar pištoľovej strely s pologuľatých hrotom. Skladá sa z oceľového plášťa a kalíška v ktorom je zalisovaná zážihová a svietiaca zlož. Hrot je značený zeleným a bielym prúžkom.

Výcvikové náboje :

  • náboj redukovaný(7,62-Rd 43) – Je určený pre streľby na menšiu vzdialenosť, pričom maximálny dostrel je 1100 metrov. Náboj je laborovany pištolovou strelou 7,62x25 mm Tokarev. Hrot je značený na bielo.
  • náboj cvičný(7,62-Cv 43) – používa sa k výcviku a značkovaniu paľby pri cvičeniach. Nábojnica má predĺžený a na konci uzavretý kŕčok. Táto munícia sa používa aj u expanzno-akustických zbraní. Značenie nie je žiadne.
  • náboj školný(7,62-Sk 43) – Je určený pre nácvik nabíjania, spúšťania a kontroly činnosti zásobníkov, záveru a spúšťadla. Na tele nábojnice sú tri drážky, a na krčku stopy po uzavretí.

Špeciálne náboje :

  • náboj svedočný(7,62-43) – Je určený špeciálne pre výrobcu, ktorý nim overoval kvalitu a technické parametre nábojov. Nijako sa nelíšil od normálnej strely. Strela je označená fialovým povlakom na celom povrchu.
  • náboj subsonický(7,62-43) – Subsonická munícia vz. 87 bola vyvinutá pre experimenty s tlmičom na samopale vz.58. Od klasickej strely sa líšila tým, že do klasickej nábojnice bola laborovaná ťažká guľometná strela, a prachová náplň bola znížená na 0,760 gramov. Hrot strely bol značený na modro. Strela nebola zavedená do výroby.
  • náboj tormentačný(7,62-43) – Je určený pre technickú skúšku pevností novovyrobených hlavní samopalu. Vyznačuje sa zo zosilnenou prachovou náplňou. Strela je označená čiernym povlakom na celom povrchu.

Varianty[upraviť | upraviť zdroj]

  • Samopal vz. 58 P (pechotný) – s pevnou pažbou
  • Samopal vz. 58 V (výsadkový,pre osádku vozidiel) – so sklopnou ramennou opierkou
  • Samopal vz. 58 Pi – s bočnou lištou na upevnenie zameriavacieho infraďalekohľadu NSP-2, tlmičom plameňa a dvojnožkou upevňovacou na nosič mušky (miesto bodáku). V súčasnosti sa miesto zastaraného infraďalekohľadu NSP-2 používa moderný nočný zameriavač MEO 50 S, vyrábaný Meoptou.
  • Samopal vz. 58 VG-70 – projekt s podvesným granatometom VG-70, ktorí tvoril so zbraňou jeden celok.
  • AP-67 – projekt samopalu určeného na vývoz do zahraničia. Úprava spočívala v preražovaní na náboj 7,62x51 NATO.
  • AP Z70 – projekt samopalu taktiež určeného pre vývoz ale v kalibri 5,56x45 mm.
  • EZ A – slúžil pre experimentálnu skúšku nového vývrtu hlavne.
  • EZ B – projekt štúdia bull-pup útočnej pušky z roku 1975, na základe konštrukcie samopalu vz.58
  • Kleč – projekt ľahkého guľometu z roku 1979. Od samopalu vz.58 sa líšila dlhšou hlavňou a odlišnou pažbou.
  • LADA – koncept súboru zbraní pre rok 2000, ktoré boli založené na konštrukcií Sa vz.58. Boli v kalibri 5,45 a 5,56 mm. Súbor obsahoval krátku verziu, verziu s dlhšou hlavňou a ľahkým guľometom.

Používatelia[upraviť | upraviť zdroj]

Ženista slovenskej armády v Iraku, používajúci Samopal vz. 58 V
autor: Tech. Sgt. Dawn M. Price (USAF)

Samopal vzor 58 sa pôvodne používal ako štandardná zbraň pechoty (variant Vz. 58 P), tankistov a výsadkárov (Vz. 58 V) v Česko-slovenskej ľudovej armáde. Po rozpade Česko-Slovenska prešla zbraň do základnej výbavy slovenskej a českej armády. V Armáde Českej republiky bude postupne nahradzovaná útočnou puškou CZ 805 Bren A1. Samopal vzor 58 používajú aj indické špeciálne jednotky, potom indonézska, angolská, líbyjská armáda a mnohé ďalšie.

Bývalé štáty[upraviť | upraviť zdroj]

Súčasné štáty[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]

  • Fencl, J., 2013, "Slavní českoslovenští zbranaři." Mladá fronta, Praha, ISBN 978-80-204-2421-1
  • Dubánek, M., 2011, "Od bodáku po tryskáče." Mladá fronta, Praha, ISBN 978-80-204-2515-7
  • Beneš, Z.,K., 2008, "Bodák pro samopal vz. 58." Spolek přátel československého opevnění, Brno, ISBN 80-86463-26-5

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]