Sergej Jevgenievič Voronov

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Sergej Jevgenievič Voronov
Сергей Евгеньевич Воронов
Cup of China 2009 Sergei VORONOV.jpg
Sergej Voronov v roku 2009
Osobné informácie
Reprezentuje krajinuRusko Rusko
Dátum narodenia 3. október 1987 (31 rokov)
Miesto narodenia Moskva, ZSSR ZSSR
Bydlisko Moskva, Rusko
Výška176 cm
Tréner Eteri Tutberidzeová
Sergej Dudakov
Bývalí tréneri Nikolaj Morozov (do 2013)
Marina Vojcechovská
Alexej Urmanov
Galina Kašinová
Rafael Aruťunian
Choreograf Irina Žuková, Ilia Averbuch
Korčuliarsky klub Sambo 70
ISU Osobné rekordy
Celkové skóre 271,12 (NHK Trophy 2017)
Krátky program 90,06 (NHK Trophy 2017)
Voľný program 181,06 (NHK Trophy 2017)

Sergej Jevgenievič Voronov (rus. Сергей Евгеньевич Воронов; * 3. október 1987, Moskva, ZSSR) je ruský krasokorčuliar súťažiaci v sólovej mužskej kategórii. Je držiteľom striebornej medaily z európskeho šampionátu 2014, dvojnásobný majster Ruska (2008, 2009). V auguste 2014 bol podľa oficiálneho rebríčka ISU osemnástym najlepším krasokorčuliarom sveta v mužskej sólovej kategórii.[1]

Kariéra[upraviť | upraviť kód]

Voronov začal s krasokorčuľovaním v roku 1991, keď ho priatelia jeho rodičov zapísali do krasokorčuliarskej školy v Moskve.[2] O dva roky neskôr si počas tréningu zlomil kľúčnu kosť a jeho rodičia chceli, aby s týmto športom skončil.[2] Voronov však nesúhlasil, pretože medzičasom krasokorčuľovaniu úplne podľahol. Trénoval pod vedením Rafaela Aruťuniana, ale keď ten odišiel v roku 2000 do USA, jeho trinásťročný zverenec s ním nemohol bez rodičov odísť a prešiel do Petrohradu k trénerke Galine Kašinovej. Neskôr sa jeho trénerom stal Alexej Urmanov.

V roku 2005 získal prvýkrát medailu (striebro) na juniorských majstrovstvách Ruska a získal tak právo zúčastniť sa juniorských majstrovstiev sveta. Po kvalifikačnom kole však musel kvôli zraneniu zo súťaže odstúpiť a mimo ľadu zostal tri mesiace.

Vynútenú prestávku ale dokázal Voronov zúročiť, keď v nasledujúcej sezóne obhájil druhé miesto na majstrovstvách Ruska, na dvoch súťažiach juniorskej série „Grand Prix“ takisto vybojoval medailové umiestnenie (bronz) a na majstrovstvách sveta juniorov zavŕšil úspešnú sezónu ziskom striebornej medaily.

Seniorská kariéra[upraviť | upraviť kód]

Sezóna 2006/2007[upraviť | upraviť kód]

Vo svojej prvej seniorskej sezóne bol Voronov prvýkrát nominovaný na seniorské súťaže série „Grand Prix“. Na seniorských majstrovstvách Ruska pri svojej premiére skončil šiesty a nezískal tak právo vystúpiť na majstrovstvách Európy. Úspešne však vystúpil na Zimnej Univerziáde, kde získal piate miesto. Následne vyhral juniorské majstrovstvá Ruska a bronzovú medailu na juniorských majstrovstvách sveta. V závere sezóny sa Voronov prvýkrát zúčastnil seniorských majstrovstvách sveta a obsadil 19. miesto.

Sezóna 2007/2008[upraviť | upraviť kód]

Začiatok sezóny 2007/2008 bol poznačený zdravotnými problémami. Voronov sa kvôli obnovenému zraneniu nohy musel odhlásiť zo súťaže „Skate Canada International 2007“ a aj po návrate do súťaží nemohol celú sezónu skákať odpichnuté skoky. Na súťaži „Trophée Eric Bompard 2007“ získal svoju prvú medailu (striebro) v sérii „Grand Prix“. Následne sa stal majstrom Ruska a úspešne reprezentoval krajinu na Majstrovstvách Európy 2008 (4. miesto) a na Majstrovstvách sveta 2008 (7. miesto).

Sezóna 2008/2009[upraviť | upraviť kód]

V nasledujúcej sezóne sa Voronovovi na súťažiach „Grand Prix“ nedarilo. Na „Skate Canada International 2008“ skončil šiesty a na „Cup of Russia 2008“ siedmy. Po týchto súťažiach a mesiac pred národným šampionátom sa s trénerom rozhodli zmeniť krátky program, pretože Voronov nebol spokojný s vybratou hudbou.[3] V decembri 2008 obhájil titul majstra Ruska. Na Majstrovstvách Európy 2009 bol po krátkom programe šiesty, no po voľnej jazde klesol na trináste miesto a celkovo skončil deviaty. Následne sa na Voronova zniesla vlna kritiky zo strany trénerov a funkcionárov ruskej krasokorčuliarskej federácie. Športovca obviňovali z lenivosti a nezodpovedného prístupu k tréningu.[4][5] [6] Podobná situácia ako na európskych majstrovstvách nastala aj na majstrovstvách sveta - Voronov bol po krátkom programe deviaty, vo voľných jazdách klesol na 14. miesto a celkovo skončil na 13. mieste. Našťastie, v súčte s desiatym miestom druhého ruského reprezentanta Andreja Lutaja, získalo Rusko dve miestenky pre súťaž mužov na nasledujúce majstrovstvá sveta a na Olympijské hry 2010 vo Vancouvere.

Na záver sezóny sa Voronov zúčastnil vôbec prvých „majstrovstiev sveta“ v súťaži družstiev - „World Team Trophy 2009“, ktorá sa konala 16. - 19. apríla 2009 v japonskom Tokiu. Vo svojom segmente skončil Voronov siedmy, družstvo Ruska získalo piate miesto.

Sezóna 2009/2010[upraviť | upraviť kód]

V tejto sezóne Voronov podával veľmi nestabilné výkony. Na súťaži „Finlandia Trophy“ bol druhý, na „Cup of China 2009“ získal bronz a na „Trophée Eric Bompard 2009“ v Paríži bol šiesty. Získal striebornú medailu na ruskom národnom šampionáte, čo mu zaistilo miestenku na majstrovstvá Európy. Tam však pokazil krátky program (17. miesto), vo voľných jazdách skončil dvanásty, čo stačilo iba na celkové 14. miesto. Kvôli jeho nepresvedčivému výkonu sa ruská krasokorčuliarska federácia rozhodla na nastávajúce Zimné olympijské hry 2010 do Vancouveru a Majstrovstvá sveta 2010 namiesto neho Arťoma Borodulina, ktorý skončil tretí na majstrovstvách Ruska.

Majstrovstiev sveta sa Voronov nakoniec zúčastnil ako náhradník namiesto Jevgenija Pľuščenka, ktorý bol zranený. Počas majstrovstiev odstúpil zo súťaže Borodulin a Voronov obsadil štrnáste miesto ako jediný zástupca Ruska. Na konci sezóny sa Voronov rozhodol zmeniť trénera a vrátiť sa do Moskvy, kde začal trénovať pod vedením Nikolaja Morozova.[7][8]

Sezóny 2010/2011 a 2011/2012[upraviť | upraviť kód]

Sezóny 2010/2011 a 2011/2012 boli poznačené zraneniami. Počas krátkeho programu na súťaži „Coupe Internationale de Nice 2010“ sa zranil a bol nútený odstúpiť. Rovnako kvôli zraneniu nedokončil ani súťaž „Cup of China 2010“. Na národných majstrovstvách bol desiaty v krátkom programe a tretí vo voľnej jazde, čo mu prinieslo celkové štvrté miesto so stratou iba 0,27 bodu na bronzové umiestnenie. Jediným jeho medailovým umiestnením bola Zimná univerziáda 2011, kde získal striebornú medailu.

Na Majstrovstvách sveta 2012 v Nice skončil Voronov sedemnásty v dôsledku bolestí v nohe. Ako sa ukázalo neskôr, šlo o vážnu zlomeninu v členkovom kĺbe, ktorá si vyžiadala viac ako mesačnú liečbu.[9] Z tohto dôvodu sa Voronov nemohol zúčastniť ani tímovej súťaže „World Team Trophy 2012“, v ktorej ho nahradil Maxim Kovtun.

Sezóna 2012/2013[upraviť | upraviť kód]

Sezóna 2012/2013 bola pre Voronova úspešnejšia v porovnaní s predošlými. Získal striebro na národných majstrovstvách a bronz na súťaži „Cup of China 2012“ - bola to jeho tretia medaila zo súťaží série „Grand Prix“. Koncom sezóny, v apríli 2013, sa Voronov rozhodol po troch rokoch odísť od doterajšieho trénera Morozova.[10]

Sezóna 2013/2014[upraviť | upraviť kód]

Od sezóny 2013/2014 začal Voronov spolupracovať s gruzínskou trénerkou Eteri Tutberidzeovou a Sergejom Dudakovom.[11] Hneď na svojom prvom podujatí sezóny - na Finlandia Trophy 2013 získal striebornú medailu. Na súťaži série „Grand Prix“ NHK Trophy 2013 skončil na deviatom mieste. Ďalej nasledovali už iba medailové umiestnenia - zlato na súťaži „Zlatá korčuľa Záhrebu 2013“, bronz na Majstrovstvách Ruska 2014 a striebro na Majstrovstvách Európy 2014. Na svojom šiestom európskom šampionáte si vylepšil aj svoje osobné maximum na 252,55 bodu.

Sezóna 2014/2015[upraviť | upraviť kód]

Voronovove výborné výsledky v predchádzajúcej sezóne mu opäť umožnili dostať sa do reprezentačného tímu Ruska a zúčastniť sa tých najprestížnejších svetových súťaží.[12][13] V tejto sezóne bol Voronov nominovaný na dve súťaže série „Grand Prix“ - „Rostelecom Cup“ a „NHK Trophy“.[14]

Programy[upraviť | upraviť kód]

Sezóna Krátky program Voľná jazda Exhibícia
2013 – 2014
[15]
  • „Two Guitars“
    choreografia: Irina Žuková
  • „A Los Amigos“
    hudba: Armando Pontier
  • „Por Una Cabeza“
    hudba: Carlos Gardel
  • „Tanguera“
    hudba: Mariano Mores
    choreografia: Ilia Averbuch
  • „Ave Maria“
2012 – 2013
[16]
  • „Jabločko“
    (ruský námornícky tanec)
    hudba: Reinhold Glière
  • „Tango de Roxanne“
    (soundtrack z filmového muzikálu Moulin Rouge!)
2011 – 2012
[17] [18]
  • „Arcach“
    hudba: Ara Gevorgian
  • „Tango de Roxanne“
    (soundtrack z filmového muzikálu Moulin Rouge!)
2010 – 2011
[19]
  • „Tango de Roxanne“
    (soundtrack z filmového muzikálu Moulin Rouge!)
2009 – 2010
[20]
2008 – 2009
[2]
2007 – 2008
[21]
  • Tango
    hudba: Astor Piazzolla
2006 – 2007
[22]
2004 – 2006
[23][24]
  • „BIR“
    hudba: Bruno Nule
  • „Variations“
    hudba: Robert Danova
  • „The Phantom of the Opera on Ice“
    hudba: Robert Danova

Prehľad výsledkov[upraviť | upraviť kód]

Výsledky[25]
Medzinárodné súťaže
Podujatie 2004 – 05 2005 – 06 2006 – 07 2007 – 08 2008 – 09 2009 – 10 2010 – 11 2011 – 12 2012 – 13 2013 – 14
Majstrovstvá sveta 19 7 13 14 17
Majstrovstvá Európy 4 9 14 10 7 2
Finále GP
GP Bompard 2 6
GP Cup of China 3 WD 3
GP Cup of Russia/Rostelecom Cup 7 7
GP NHK Trophy 7 9
GP Skate America 7
GP Skate Canada 10 WD 6
Cup of Nice WD
Finlandia 6 3 2 2
Ice Star 1
NRW Trophy 5
Univerziáda 5 2
Zlatá korčuľa 1
Medzinárodné juniorské súťaže
MS juniorov WD 2 3
JGP Bulgaria 3
JGP Hungary 3
JGP Japan 3
JGP Ukraine 6
Národné súťaže
Majstrovstvá Ruska 6 6 6 1 1 2 4 3 2 3
Majstrovstvá Ruska juniorov 2 2 1
Tímové súťaže
World Team Trophy 5T / 7P
GP = súťaž série „Grand Prix“; JGP = súťaž série „Grand Prix juniorov“;
WD = odstúpil; T = tímový výsledok; P = osobný výsledok (medaily boli udeľované iba za tímový výsledok)

Referencie[upraviť | upraviť kód]

  1. ISUResults.com: ISU World Standings for Single & Pair Skating and Ice Dance
  2. a b c Sergei VORONOV: 2008/2009 [online]. Lausanne : ISU, 18.04.2009, [cit. 2014-08-24]. Dostupné online. (v angličtine)
  3. Сергей Воронов поменял короткую программу [online]. Бесь спорт (www.allsportinfo.ru), 2008-11-25, [cit. 2014-09-01]. Dostupné online. (v ruštine)
  4. Валентин Писеев: «У меня нет претензий ни к кому из спортсменов, за исключением Воронова» [online]. www.sports.ru, 2009-01-25, [cit. 2014-09-01]. Dostupné online. (v ruštine)
  5. Александр Жулин: «Воронов не хочет видеть дальше собственного носа» [online]. www.sports.ru, 2009-01-26, [cit. 2014-09-01]. Dostupné online. (v ruštine)
  6. Артур Дмитриев: «Справиться с Вороновым в одиночку невозможно» [online]. www.sports.ru, 2009-02-01, [cit. 2014-09-01]. Dostupné online. (v ruštine)
  7. Sergei VORONOV: 2011/2012 [online]. Lausanne : ISU, 16.10.2011, [cit. 2014-08-31]. Dostupné online. (v angličtine)
  8. FLADEOVÁ, Tatjana. Russian Skaters Preview New Programs. At Test Skates in Moscow [online]. International Figure Skating Magazine (www.ifsmagazine.com), 2009-11-16, [cit. 2014-08-31]. Dostupné online. (v angličtine)
  9. SIMONENKO, Andrej. Фигурист Воронов пропустит до полутора месяцев - врач сборной России [online]. www.rsport.ru, 2012-04-09, [cit. 2014-08-31]. Dostupné online. (v ruštine)
  10. SAMOCHVALOV, Anatolij. Фигурист Воронов покинул группу тренера Николая Морозова [online]. www.rsport.ru, 2013-04-04, [cit. 2014-08-31]. Dostupné online. (v ruštine)
  11. VAJCECHOVSKÁ, Jelena. Сергей Воронов: "Все лето у меня реально опускались руки" [online]. sport-express.ru, 27.12.2013, [cit. 2014-08-25]. Dostupné online. (v ruštine)
  12. Плющенко включен в состав сборной России на сезон-2014/15 [online]. sport-express.ru, 07.06.2014, [cit. 2014-08-25]. Dostupné online. (v ruštine)
  13. СПИСОК кандидатов в спортивные сборные команды Российской Федерации по фигурному катанию на коньках на 2014-2015 гг. [online]. Federácia krasokorčuľovania Ruska, 24.04.2014, [cit. 2014-08-25]. Dostupné online. (v ruštine)
  14. ISU Grand Prix of Figure Skating 2014/15 [online]. 10.07.2014, [cit. 2014-08-25]. Dostupné online. (v angličtine)
  15. Sergei VORONOV: 2013/2014 [online]. Lausanne : ISU, 13.08.2014, [cit. 2014-08-24]. Dostupné online. (v angličtine)
  16. Sergei VORONOV: 2012/2013 [online]. Lausanne : ISU, 17.09.2013, [cit. 2014-08-24]. Dostupné online. (v angličtine)
  17. FLADEOVÁ, Tatjana. Russian Skaters Preview New Programs. At Test Skates in Moscow [online]. International Figure Skating Magazine, 16.09.2011, [cit. 2014-08-24]. Dostupné online. (v angličtine)
  18. Sergei VORONOV: 2011/2012 [online]. Lausanne : ISU, 17.09.2013, [cit. 2014-08-24]. Dostupné online. (v angličtine)
  19. Sergei VORONOV: 2010/2011 [online]. Lausanne : ISU, 16.10.2011, [cit. 2014-08-24]. Dostupné online. (v angličtine)
  20. Sergei VORONOV: 2009/2010 [online]. Lausanne : ISU, 31.10.2009, [cit. 2014-08-24]. Dostupné online. (v angličtine)
  21. Sergei VORONOV: 2007/2008 [online]. Lausanne : ISU, 14.05.2009. Dostupné online. (v angličtine)
  22. Sergei VORONOV: 2006/2007 [online]. Lausanne : ISU, 12.04.2007. Dostupné online. (v angličtine)
  23. Sergei VORONOV: 2005/2006 [online]. Lausanne : ISU, 22.05.2006. Dostupné online. (v angličtine)
  24. Sergei VORONOV: 2004/2005 [online]. Lausanne : ISU, 19.04.2005. Dostupné online. (v angličtine)
  25. Oficiálna výsledková listina Sergeja Voronova na stránke ISU

Iné projekty[upraviť | upraviť kód]

Externé odkazy[upraviť | upraviť kód]

Zdroj[upraviť | upraviť kód]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článkov Воронов, Сергей Евгеньевич na ruskej Wikipédii a Sergei Voronov (figure skater) na anglickej Wikipédii.