Preskočiť na obsah

Skorocel

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Názov skorocel historicky niekedy označoval druh skorocel prostredný (lat. Plantago media)[1][2], pozri skorocel prostredný
Skorocel

skorocel kopijovitý
Vedecká klasifikácia
 
Vedecký názov
Plantago
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Skorocel (iné názvy pozri nižšie; lat. Plantago) je rod rastlín z čeľade skorocelovité (Plantaginaceae).

Do 40. rokov 20. storočia mnohé texty používali na označenie rodu Plantago názov kolocier.[3][4][5] Tento sa ľudovo používa dodnes.[6][7] V užšom zmysle sa názvom kolocier označuje skorocel kopijovitý[8].

Zastarané alebo ľudové názvy rodu Plantago sú:

  • jitrocel/jutrocel/jatrocel[1][9][10][7] (v užšom zmysle jitrocel/jutrocel/jatrocel označuje skorocel prostredný alebo skorocel kopijovitý[1]),
  • babka[11][7] (iné významy pozri v článku babka),
  • psí jazyk/psí jazýček[12][13][7] (v užšom zmysle psí jazyk/jazýček označuje skorocel kopijovitý[14][15] a psí jazyk/jazýček je aj starší názov rodu psojazyk – lat. Cynoglossum, ktorý sa v podobe psí jazyk používal do roku 1986[16][17]),
  • volové (alebo volie alebo volské) ucho[18][19][7] (v užšom zmysle volové/volie/volské ucho označuje skorocel väčší[20] alebo alternatívne označuje divozel sápovitý – lat. Verbascum phlomoides[18][21]),
  • volový jazyk[13] (názov volový jazyk ale v minulosti spravidla označoval rod smohla – lat. Anchusa[22]).

Zastarané názvy sú aj cestná zelina[23] či cestná bylina[24].

Charakteristika

[upraviť | upraviť zdroj]

Rastie prevažne na jar na lúkach a horách. Zberajú sa listy v apríli až máji. Používa sa na malé rany, ktoré krvácajú.[chýba zdroj]

Rozsah rodu

[upraviť | upraviť zdroj]

Rod Plantago dnes obyčajne zahŕňa aj to, čo sa niekedy (staršie) klasifikuje ako rody Psyllium (po slovensky skorocelovec[25]/staršie:chmelík[26]), Bougeuria a občas (nie však v tomto článku) aj rod Littorella (po slovensky brehovka[27]) – porovnaj aj v článku skorocelovité a nižšie uvedenú kapitolu Druhy.

Nasleduje zoznam druhov, ktoré webové stránky POWO (stav: máj 2025) zaraďujú do rodu Plantago (vrátane Psyllium a Bougueria):[28][29][25]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. 1 2 3 REUSS, Gustav. Května Slovenska čili opis včech jevnosnubnych na Slovensku. [s.l.] : Lorber, 1853. 586 s. S. 356, 357.
  2. ↑ BUFFA, F. Vznik a vývin slovenskej botanickej nomenklatúry. Bratislava: Vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, 1972, S. 102
  3. ↑ BARTAKY, Ľ. Kalendár sbierania divo rastúcich liečivých bylín. Slovenské ovocinárstvo. č. 415-416, 1941. S. 125
  4. ↑ KOLOKOLOV, N. Liečivé rastliny Javoriny podľa Jozefa Hulubyho. Slovenské liečivé rastliny č. 2-3 1942. S. 76
  5. ↑ kolocier. Historický slovník slovenského jazyka
  6. ↑ kolocier. Slovník slovenského jazyka (Peciar)
  7. 1 2 3 4 5 BRABENEC, M. Pestovanie liečivých rastlín na malých plochách IX. Naše liečivé rastliny. 3/1996. S. 97
  8. ↑ BUFFA, F. Vznik a vývin slovenskej botanickej nomenklatúry. Bratislava: Vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, 1972, S. 307
  9. ↑ jitrocel. Historický slovník slovenského jazyka
  10. ↑ BUFFA, F. Vznik a vývin slovenskej botanickej nomenklatúry. Bratislava: Vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, 1972, S. 301
  11. ↑ BUFFA, F. Vznik a vývin slovenskej botanickej nomenklatúry. Bratislava: Vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, 1972, S. 69, 267
  12. ↑ BUFFA, F. Vznik a vývin slovenskej botanickej nomenklatúry. Bratislava: Vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, 1972, S. 300, 267
  13. 1 2 jazyk. Slovník slovenského jazyka (Peciar)
  14. ↑ jazyk. Slovník slovenských nárečí A-K
  15. ↑ jazýček. Slovník slovenského jazyka (Peciar)
  16. ↑ ČERVENKA, M. et al. Slovenské botanické názvoslovie. Bratislava: Príroda. 1986. S. 198
  17. ↑ BUFFA, F. Vznik a vývin slovenskej botanickej nomenklatúry. Bratislava: Vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, 1972, S. 300
  18. 1 2 BUFFA, F. Vznik a vývin slovenskej botanickej nomenklatúry. Bratislava: Vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, 1972, S. 379
  19. ↑ ucho. Slovník slovenského jazyka (Peciar)
  20. ↑ ucho. Historický slovník slovenského jazyka
  21. ↑ VITKO, J. Sbieranie liečivých rastlín v okrese Modra. Slovenské liečivé rastliny 2/1943. S. 103
  22. ↑ BUFFA, F. Vznik a vývin slovenskej botanickej nomenklatúry. Bratislava: Vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, 1972, S. 300
  23. ↑ BUFFA, F. Vznik a vývin slovenskej botanickej nomenklatúry. Bratislava: Vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, 1972, S. 386
  24. ↑ BUFFA, F. Vznik a vývin slovenskej botanickej nomenklatúry. Bratislava: Vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, 1972, S. 73
  25. 1 2 GOLIAŠOVÁ, Kornélia. Flóra Slovenska. [s.l.] : Veda, 1997. 504 s. ISBN 978-80-224-0189-0. S. 557 a nasl..
  26. ↑ KRESÁNEK, J. et al. Atlas liečivých rastlín a lesných plodov. Martin: Osveta, 2008, S. 274
  27. ↑ ČERVENKA, M. et al. Slovenské botanické názvoslovie. Bratislava: Príroda. 1986. S. 296
  28. ↑ Plantago L. [online]. powo.science.kew.org, [cit. 2025-05-30]. Dostupné online.
  29. ↑ ČERVENKA, M. et al. Slovenské botanické názvoslovie. Bratislava: Príroda. 1986. S. 361-362
  30. ↑ MIČIETA, Karol; ZAHRADNÍKOVÁ, Eva; HRABOVSKÝ, Michal; ŠČEVKOVÁ, Jana. Fylogenéza a morfogenéza cievnatých rastlín. Prvé. vyd. V Bratislava : Univerzita Komenského v Bratislave, 2018. 339 s. ISBN 978-80-223-4403-6. S. 246.
  31. ↑ TSHITEYA, Rene M.. Herbal Medicines for Common Ailments (A Quick Reference Guide). [s.l.] : Natural Remedies, Inc, 2007. 294 s. ISBN 978-0-9815915-0-6. S. 71.
  32. ↑ BOHNE, Burkhard. Kräuter (Das Praxishandbuch). [s.l.] : Kosmos, 2019. 240 s. ISBN 978-3-440-50025-5. S. 169.
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Skorocel&oldid=8042114“