Preskočiť na obsah

Skorocel kopijovitý

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skorocel kopijovitý
Vedecká klasifikácia
 
Vedecký názov
Plantago lanceolata
Linnaeus
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Skorocel kopijovitý (lat. Plantago lanceolata; iné názvy pozri nižšie) je druh rastliny z rodu skorocel (Plantago) z čeľade skorocelovité (Plantaginaceae).

Názvy

[upraviť | upraviť zdroj]

Slovenské

[upraviť | upraviť zdroj]

Súčasný názov tohto druhu je skorocel kopijovitý a vyskytuje od prvej polovice 20. storočia.[1][2][3][4][5]

Staršie slovenské názvy sú: kolocier kopi(j)ovitý[6][7], kolocier úzkolistý[8], skorocel úzkolistý[9], kolocier kopíčkovitý[10], kolocier hrálovitý[11], skorocel hrálovitý[11], jitrocel hrálovitý[12], kolocier obyčajný (zodpovedá len časti dnešného druhu)[13], kolocier kopinatý[14], jutrocel kopinatý[15], skorocel kopinatý[16], končitý kolocier[17], špicatý kolocier[17], psí jazyk úzky[18].

Staršie alebo ľudové názvy sú: babie ucho[19], babík[19], babka[20][19], baraní jazyk[21][19], celník[22][19] (čelník[23]), hojílek[19], jazýček[19][24], jitrocel[12][19] (itrocel[25], jatrocel[19], jutrocel[26][27]), kolocier (kolocér, kolocer[17], kolocír[17])[28][19][29], kopica[30], myšie uško[19], psí jazyk (psí jazýček, psí jazýčok)[31][32][19][4][9][18][12][10][26][29], ranocel[19], skorocel[29], špicatý jitrocel[19], volové ucho[19]. Porovnaj aj kapitolu o názvoch v článku skorocel.

Latinské

[upraviť | upraviť zdroj]

Vedecké synonymá sú: Arnoglossum lanceolatum (L.) Gray 1822, Lagopus lanceolatus (L.) Fourr. 1869, Lagopus timbali Fourr. 1869, Plantago abyssinica Hochst. 1841, Plantago ambigua Guss.1827, Plantago argentea Brot. 1804, Plantago attenuata Wall. 1820, Plantago azorica Hochst. 1840, Plantago byzantina K.Koch 1849, Plantago capensis Bojer 1837, Plantago capitata Ten. 1813, Plantago contorta Guss. 1827, Plantago dalmatica Schott ex Steud. 1841, Plantago dubia L. 1755, Plantago elata Schur 1853, Plantago elata Steud. 1849, Plantago eriophora Hoffmanns. & Link 1820, Plantago flexuosa Gaudin ex Rapin 1827, Plantago fontis-curvae Kom. 1932, Plantago glabriflora Sakalo 1948, Plantago glareosa A.Kern. ex Meynh. 1877, Plantago glauca C.A.Mey. 1831, Plantago hirsuta Mazziari 1835, Plantago hungarica Waldst. & Kit. 1806, Plantago intermedia K.Koch 1849, Plantago irrigua Fisch. ex Rchb. 1831, Plantago japonica var. yezomaritima (Koidz.) H.Hara 1948, Plantago kurdica Vatke 1874, Plantago lanata Host 1827, Plantago lanceifolia Salisb. 1796, Plantago lanuginosa Bastard 1809, Plantago leiopetala Lowe 1831, Plantago linkii Roem. & Schult. 1818, Plantago longiscapa Mazziari 1835, Plantago longistipes Royle 1845, Plantago major f. yezomaritima (Koidz.) Ohwi 1953, Plantago media var. prolifera Roth 1827, Plantago mediterranea Strobl 1882, Plantago microcephala Royle ex Barnéoud 1845, Plantago minor Garsault 1764, Plantago nigricans Link ex Rchb. 1831, Plantago nutans Poir. 1804, Plantago orientalis Stapf 1885, Plantago preslii Ten. 1826, Plantago pseudopatagonica Vatke 1874, Plantago schottii Roem. & Schult. 1818, Plantago sphaerostachya (Mert. & W.D.J.Koch) A.Kern. 1886, Plantago sphaerostachys Hegetschw. 1838, Plantago succisa Lyons 1763, Plantago sylvatica H.Mart. 1812, Plantago timbalii Jord. 1852, Plantago tomentosa Gilib. 1782, Plantago trinervis Mazziari 1835, Plantago variabilis Link 1845, Plantago yezomaritima Koidz. 1941.[33]

Opis

[upraviť | upraviť zdroj]

‭Skorocel kopijovitý je trváca bylina.[34]

Podzemok je nerozkonáreny alebo málo rozkonáreny, s tenkými adventívnymi koreňmi a jednou alebo niekoľkými listovými ružicami z 5 – 25 listov. Listy sú kopijovité, vystúpavé alebo vzpriamené, kratučko stopkaté alebo sediace, takmer holé, riedko chlpaté až huňaté, lysavejúce, celistvookrajové alebo drobno pílkovité. Stvoly sú vysoké do okolo 50 cm, sú vzpriamené alebo oblúkom vystúpavé, ‭zreteľne hranaté s 5 ryhami. Klasy sú dlhé do 10 cm, sú značne husté, guľovité, elipsoidné alebo valcovité. Listene sú hnedasté, suchoblanité, vajcovité až široko vajcovité, holé či roztrúsene chlpaté.[34]

Plod je dvojpuzdrová tobolka s dvoma podlhovastými semenami.[19]

Druh je veľmi variabilný, najmä z hľadiska počtu listových ružíc, ako aj odenia, tvaru a počtu listov, stvolov a klasov.[34]

Kvitne v máji až septembri.[34]

Výskyt

[upraviť | upraviť zdroj]

Vyskytuje sa v celej Európe, ako aj v severnej a strednej Ázii a v severnej Afrike. Zavlečený bol napr. aj do Severnej Ameriky. Na Slovensku je to druh hojný až veľmi hojný.[34]

Rastie na výslnných a polostepných stráňach, suchých medziach, na piesku, na slaniskách, v tráve na okrajoch ciest, lesov a polí, na medziach, pasienkoch, úhoroch a lúkach. V Alpách bol nájdený až v hornej časti alpínskeho stupňa.[34]

Význam

[upraviť | upraviť zdroj]

Považuje sa za vysoko produkčnú a nutrične hodnotnú rastlinu kosných lúk. Je tiež častou a hojnou burinou ďatelinísk, ktorá v nich indikuje nedostatok vápnika v pôde.[34]

List obsahuje iridoidové glykozidy, sliz, triesloviny, fenylkarboxylové kyseliny, kumaríny, flavonoidy a kyselinu kremičitú.[35]

Slizovité látky skorocelu kopijovitého vytvárajú ochrannú vrstvu na zapálenej sliznici a tlmia dráždenie na kašeľ. Iridoidové glykozidy pôsobia tiež protizápalovo, antitusicky a spazmolyticky. Rastlina sa používa v čajovej zmesi najmä na liečenie ochorení horných dýchacích ciest ako antitusikum a mucilaginózum.[35]

Zámena

[upraviť | upraviť zdroj]

Skorocel kopijovitý (najmä jeho varieta Plantago lanceolata var. sylvatica Pers.) sa celkovým výzorom značne podobá druhu skorocel najvyšší, ktorý má odlišnú dĺžku podzemku a hrúbku adventívnych koreňov.[36]

Listy má skorocel kopijovitý podobné s týmito druhmi rastlín:[37]

Galéria

[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. ↑ ČERVENKA, M. et al. Slovenské botanické názvoslovie. Bratislava: Príroda. 1986. S. 361-362
  2. ↑ Centrum biológie rastlín a biodiverzity SAV. PLADIAS SK [online]. pladias.sk, [cit. 2025-06-01]. Dostupné online.
  3. ↑ BURKA, M. et al. Poľnohospodárska biológia pre stredné poľnohospodárske technické školy. Bratislava: Slovenské vydavateľstvo pôdohospodárskej literatúry, 1961, S. 191
  4. 1 2 TÓTH, J. Liečivé rastliny okresu Nové Mesto nad Váhom a ich ľudové užívanie. Slovenské liečivé rastliny. 1/1944. S. 34
  5. ↑ POLÍVKA, F., BROUL, F. Kľúč pre určovanie rastlín v našej vlasti najčastejšie sa vyskytujúcich. Olomouc: Promberger, 1932, S. 61
  6. ↑ MALOCH, M. Krmovinárstvo - základy náuky o pestovaní lúk a pasienkov, Lúkarstvo a pasienkárstvo. Bratislava: Oráč, 1952, S. 357
  7. ↑ KOVÁČIK, J., KMEŤ, A. Prostonárodní Domácí lekár, čili zbierka len wyzkúsených domácich prostriedkow k wyliečeniu rozličných nemoci u ľudí i domácich zwierat. Wiedeň: Tlačou a nákladom "Austrie", knihkupectwa a kníhlačiarne, 1894. S. 60
  8. ↑ BARTAKY, Ľ. Kalendár sbierania divo rastúcich liečivých bylín. Slovenské ovocinárstvo. 415-416/1941. S. 125
  9. 1 2 Vitko, . Sbieranie liečivých rastlín v okrese Modra. Slovenské liečivé rastliny. 2/1943 S. 102
  10. 1 2 Zdravotné záležitosti. Obzor 13/1877. S. 102
  11. 1 2 KOVALEVSKÝ, M. Verejná prosba. Dom a škola. 1890, 6(3), S. 83
  12. 1 2 3 REUSS, Gustav. Května Slovenska čili opis včech jevnosnubnych na Slovensku. 1853. 586 s. S. 356, 357
  13. ↑ KOLOKOLOV, N. Liečivé rastliny Javoriny podľa Jozefa Holubyho. 2-3/1942. S. 76
  14. ↑ Vendelín Stercula. Sbieranie liečivých rastlín v Námestovskom okrese. Slovenské liečivé rastliny. č. 11-12/1942. S. 360
  15. ↑ DEMELA, J. Lúky na podzim. Slovenské pastvinárstvo 8-9/1933. S. 3
  16. ↑ LIPTÁK, F. Naše liečivé rastliny, ich sbieranie a družstevné speňažovanie. Bratislava: Družstevné vydavateľstvo, 1948, S. 104
  17. 1 2 3 4 kolocier. Historický slovník slovenského jazyka
  18. 1 2 Domáce lieky ľudu slovenského. Letopis Matice slovenskej. 1/1873. S. 44
  19. 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 12 13 14 15 16 BRABENEC, M. Pestovanie liečivých rastlín na malých plochách IX. Naše liečivé rastliny. 3/1996. S. 97
  20. ↑ babka1, babka2. Historický slovník slovenského jazyka
  21. ↑ BUFFA, F. Vznik a vývin slovenskej botanickej nomenklatúry. Bratislava: Vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, 1972, S. 300
  22. ↑ BUFFA, F. Vznik a vývin slovenskej botanickej nomenklatúry. Bratislava: Vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, 1972, S. 276
  23. ↑ BUFFA, F. Vznik a vývin slovenskej botanickej nomenklatúry. Bratislava: Vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, 1972, S. 279
  24. ↑ BUFFA, F. Vznik a vývin slovenskej botanickej nomenklatúry. Bratislava: Vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, 1972, S. 300
  25. ↑ BUFFA, F. Vznik a vývin slovenskej botanickej nomenklatúry. Bratislava: Vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, 1972, S. 297
  26. 1 2 Život a príroda. Obzor 26/1880. S. 203
  27. ↑ BUFFA, F. Vznik a vývin slovenskej botanickej nomenklatúry. Bratislava: Vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, 1972, S. 301
  28. ↑ BUFFA, F. Vznik a vývin slovenskej botanickej nomenklatúry. Bratislava: Vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, 1972, S. 307
  29. 1 2 3 Opatrovanie a liečenie domáceho dobytka a hydu. Obzor 1/1897. S. 13
  30. ↑ BUFFA, F. Vznik a vývin slovenskej botanickej nomenklatúry. Bratislava: Vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, 1972, S. 308
  31. ↑ jazyk. Slovník slovenských nárečí A-K
  32. ↑ jazýček. Slovník slovenského jazyka (Peciar)
  33. ↑ Plants of the World Online, prístup 16. apríla 2025
  34. 1 2 3 4 5 6 7 GOLIAŠOVÁ, Kornélia. Flóra Slovenska V/2. [s.l.] : Veda, 1997. 504 s. ISBN 978-80-224-0189-0. S. 566, 567.
  35. 1 2 Skorocel kopijovitý [online]. liecive.herba.sk, [cit. 2025-06-01]. Dostupné online.
  36. ↑ Chrtek J. sen. (2000): Plantago L. – jitrocel. – In: Slavík B., Chrtek J. jun. & Štěpánková J. (eds), Květena České republiky 6, p. 530–546, Academia, Praha. S. 542, 543
  37. ↑ Christelle. Narrowleaf Plantain Hummus Recipe: Backyard Foraging - Permacrafters [online]. Permacrafters, 2020-05-15, [cit. 2024-03-01]. Dostupné online. (po anglicky)

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Skorocel_kopijovitý&oldid=8145785“