Srbsko (1941 – 1944)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Srbsko
 Kráľovstvo Srbov, Chorvátov a Slovincov 1941 – 1944 Juhoslávia (1943 – 1992) 
Vlajka štátu
vlajka
Štátny znak
znak
Geografia
Mapa štátu
Obyvateľstvo
Počet obyvateľov
4 500 000
Národnostné zloženie
Srbi, Nemci (menšina)
Štátny útvar
Srbský Dinár
Vznik
29. august 1941
Zánik
Október 1944
Predchádzajúce štáty:
Kráľovstvo Srbov, Chorvátov a Slovincov Kráľovstvo Srbov, Chorvátov a Slovincov
Nástupnícke štáty:
Juhoslávia (1943 – 1992) Juhoslávia (1943 – 1992)

Srbsko bolo po nemeckej invázii a demontáži Juhoslávie v apríli 1941 pod nemeckou vojenskou správou (nem. Militärverwaltung in Serbien), ktorá tu zriadila kolaboračné civilné vlády. Najprv krátko trvajúcu komisársku vládu v čele s Milanom Aćimovičom a následne tzv. vládu národnej spásy pod Milanom Nedičom, ktorá zostala pri moci do oslobodenia v roku 1944.

Územný rozsah okupovaného Srbska zahrňoval väčšinu dnešného Stredného Srbska, severnú časť Kosova a Banát, ktorý bol autonómnou oblasťou spravovaný nemeckou menšinu. Sriem okupoval Chorvátsky štát, Báčku anektovalo Maďarsko, juhovýchodné Srbsko okupovalo a anektovalo Bulharsko a juhozápadnú časť Srbska okupovalo Taliansko, ktoré toto územie pripojilo k svojim protektorátom Albánska a Čiernej Hory.

V krajine sa po odchode väčšiny nacistických vojsk rozhorela partizánska vojna. V Srbsku operovali dve partizánske organizácie. Tzv. Četnici (pomenovaní podľa srbských bojovníkom proti Tureckej nadvláde) vedením plukovníka Dragoljuba Mihajlovića boli monarchistické hnutie, ktoré malo spočiatku podporu britskej Special Operations Executive (SOE)[1]. Táto organizácia sa však postupne odklonila od boja proti okupantom a bojovala viac proti konkurenčným partizánom. Druhým hnutím odporu boli partizáni, ktorí predstavovali komunisitické oddiely vedené Josipom Broz Titom. Partizáni postupne získali veľkú podporu obyvateľstva a najmä v priebehu roku 1943 viedli s Nemcami a Talianmi brutálnu partizánsku vojnu.[1]

20. októbra 1944 oslobodili sovietske a partizánske vojská Belehrad. 7. marca 1945 Titova dočasná vláda vyhlásila Juhoslovanskú federatívnu ľudovú republiku.[1]

Referencie[upraviť | upraviť kód]

  1. a b c Panthaki, N., Tucker, S.C., Yugoslavia. in Tucker, S. C. (Ed.), World War II A Student Encyclopedia. ABC Clio, Santa Barbara, 2005, s. 1432-1434