Sven I.

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Sven I.

Sven I. alebo Svend I., zvaný Sven(d) s rozčesnutými fúzmi (po dánsky Svend Tveskæg, staršie Tjugeskæg/Tyvskæg; po anglicky Sweyn Forkbeard; po nórsky Svein Tjugeskjegg (* 960 – † 3. február 1014) bol dánsky aj anglický kráľ a ovládal aj určité časti Nórska. Bol vodcom Vikingov a otcom kráľa Knuta Veľkého.

Na dánsky trón nastúpil v roku 986 alebo 987 po smrti svojho otca Haralda I., v Nórsku vládol od roku 1000 spoločne s Erikom z Lade. V roku 1013 sa po úspešných vojenských výpravách na krátky čas stal aj anglickým kráľom, ale čoskoro zomrel. Dánsky trón zdedil syn Harald a nároky na anglický prevzal Knut.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Sven I.