T-80

T-80
Ruský T-80BV.
Základná charakteristika
Posádka	3 (vodič, strelec, veliteľ)
Dĺžka	7,01 m
Šírka	3,60 m
Výška	2,20 m
Hmotnosť	46 t
Pancierovanie a výzbroj
Pancierovanie	kompozit
Hlavná zbraň	125 mm 2A46 kanón
Sekundárne zbrane	7,62 mm PKT guľomet 12,7 mm NSVT protilietadlový guľomet
Pohon a pohyb
Pohon	plynová turbína 932 kW, 1 250 hp
Odpruženie	torzné tyče
Max. rýchlosť	70 km/h po ceste v teréne 48 km/h
Pomer výkon/hmotnosť	27 hp/tona
Dojazd	335 km, 600 km s extra nádržou
Priechodnosť

T-80 je hlavný bojový tank sovietskej výroby, poháňaný plynovou turbínou. Vďaka nej dosahuje vyššiu rýchlosť než iné klasické tanky. Je vyzbrojený kanónom kalibru 125 milimetrov, ktorý je schopný odpaľovať aj protitankové raketové strely. Sekundárnu výzbroj tvoria dva guľomety: jeden kalibru 7,62 mm, druhý 12,7 mm. Posádka je iba trojčlenná, vďaka čomu má tank nízky profil. Na rozdiel od podobného T-72 sa T-80 nikdy vo veľkom nevyvážal za hranice Sovietskeho zväzu, resp. územia dnešného Ruska.

Vznik a vývoj

V polovici 50. rokov bola Leningradská konštrukčná kancelária Kirovského závodu pod vedením Nikolaja Popova poverená vývojom plynovo-turbínového motora pre sovietske ťažké tanky. Výsledkom týchto snáh bol prototyp ťažkého tanku označovaný ako Objekt 278, ktorý však bol do začiatku 60. rokov zavrhnutý, pretože v nadchádzajúcich rokoch všetky krajiny od koncepcie ťažkých tankov postupne ustupovali. Práce na plynovo-turbínovom motore pre tanky tak boli prerušené.

V priebehu desiatich rokov sovietske ozbrojené sily začali zavádzať do služby hlavný bojový tank T-64A, ktorý bol vyvinutý v Charkove. Pre technickú náročnosť nového motora však bolo pristúpené k vývoju variánt tanku T-64 s inými motormi, z ktorých vnikol tank T-72. V tomto období sa preto obrátili zodpovedné orgány na Kirovský závod so zadaním na výrobu prototypu tanku T-64 s plynovou turbínou GTD-1000T. Do vývoja nového motora bol zaangažovaný konštruktér plynových turbín pre vrtuľníky Sergej P. Izotov. V roku 1969 bol vyrobený prvý prototyp s označením Objekt 219. Terénne testy však ukázali, že podvozok pôvodného T-64 výkonnému motoru nestačí a je poruchový. Boli preto potrebné zmeny v šírke a gumovej úprave pojazdových pásov a kolies. Oproti tanku T-64 sa líšilo aj odpruženie. Tieto úpravy pomohli znížiť vibrácie podvozku, poruchovosť a výrazne znížili hlučnosť. Ukázalo sa tiež, že pri jazde v prašnom prostredí sa v motore zachytáva veľké množstvo prachu. Bolo preto inštalované zariadenie, ktoré čistilo motor prúdom vzduchu.

Začiatku výroby neprial sovietsky minister obrany A. Grečko, ktorý kritizoval jeho veľkú spotrebu a malý rozdiel oproti tanku T-64. Definitívne rozhodnutie však urobil minister zbrojného priemyslu D. F. Ustinov po Grečkovej smrti v roku 1976, ktorý presadzoval zavedenie tanku s turbínovým motorom. Po dlhých skúškach nakoniec stroj prijali sovietske ozbrojené sily v roku 1976 do výzbroje. Jednalo sa o prvý sériovo vyrábaný tank s plynovo-turbínovým motorom.^{[chýba zdroj]} Stroj vážil 42 ton a poháňal ho motor o výkone 1000 koní. Na rozdiel od motorov tankov T-64 a T-72 mal turbínový motor T-80 výrazne vyššiu spotrebu, čo malo za následok, že dojazd bol len 285 km aj s prídavnými nádržami. Výhodou však bol fakt, že môže používať rôzne palivá (naftu, benzín aj letecký benzín). Plynová turbína však nie je citlivá na nízke teploty a dobre štartuje aj pri vysokých mrazoch. Výzbroj tvoril 125 mm kanón s hladkým vývrtom a automatickým nabíjačom a dva guľomety. Jeden kalibru 7,62 spriahnutý s kanónom a druhý - 12,6 mm guľomet upevnený na veži ovládaný z veliteľovej vežičky. Tank prvej verzie mal kompozitný pancier, laserový zameriavač a nebol schopný používať reaktívne strely vystreľované cez hlaveň kanóna. Novšie verzie mali od roku 1985 až 50 % povrchu tanku pokrytý reaktívnym pancierom a vylepšené kompozitné pancierovanie (T-80BV). Reaktívne pancierovanie zvyšuje odolnosť panciera na ekvivalent 400 mm, čo zaisťuje odolnosť pred protipancierovými strelami HEAT. Stroje môžu vystreľovať hlavňou kanóna reaktívne riadené strely 9M112-1 Kobra neskôr 9M119. Vylepšenia sa dočkal aj motor, ktorého výkon stúpol na 1100 koní (verzia T-80U). V Charkovskom traktorovom závode bol vyvinutý stroj s dieslovým motorom (verzia t-80UD), ktorý bol vyvinutý pre zníženie nákladov na výrobu.

T-80UD vznikol v Charkovskom traktorovom závode pod velením hlavného konštruktéra N.A. Šomina. Vývoj trval takmer sedem rokov a sériová výroba sa rozbehla začiatkom roku 1987. Tank sa od svojho predchodcu T-80U líši reaktívnym pancierom, novým motorom a kanónom KBA-3 ukrajinského pôvodu. Motor 6TD-1 je 6-valcový viacpalivový dvojtaktný turbo-piestový diesel s výkonom 1000 hp. Systém riadenia paľby tvorí denný zameriavač strelca 1G46, systém pre nočné videnie TO1-KO1E, pozorovací systém veliteľa PNK-4S, balistický počítač 1V528-1 a stabilizátor 2E42. Ochranu tanku zaisťujú pasívny aj reaktívny pancier. Reaktívny pancier Kontakt 5 znižuje priebojnosť panciera o 55%. Vozidlo má úchyty na odmínovacie zariadenie typu KMT-6 a KMT-7.

Náklady na výrobu T-80 prevyšovali akýkoľvek iný sovietsky tank svojej doby. T-80 však predstavoval v sovietskej koncepcii tankového boja hlavný bojový tank, ktorého hlavnou úlohou bolo viesť boj proti západným tankovým jednotkám. V roku 1993 na vojenskej výstave Abú Dabí získal T-80U veľkú pozornosť svojimi manévrovacími schopnosťami.

• 
  T-80U
• 
  T-80BV
• 
  T-80UM-1

Verzie

T-80 - základná verzia využívajúca komponenty z tanku T-64A (veža, kanón, nabíjací automat, systém riadenia paľby). Bol vyzbrojený 125 mm kanónom 2A46-1. Do výzbroje sovietskej armády bol zavádzaný od roku 1976. Vyrábal sa len do roku 1978 a vyrobených bolo menej ako 100 kusov.

T-80B - modernizácia T-80 s novým systémom riadenia paľby 1A33, upravenou vežou a inštalovaným protitankovým raketovým kompletom 9K112-1 Kobra. Táto verzia bola vyrábaná od roku 1978. V priebehu sériovej výroby bola ďalej upravovaná (pôvodná pohonná jednotka GTD-1000T nahradená v roku 1980 výkonnejšou GTD-1000TF).

T-80BK - veliteľská verzia typu T-80B, v ktorom chýbal protitankový raketový komplet 9K112-1 Kobra.

T-80BV - verzia T-80B s reaktívnym pancierovaním a hmotnosťou 41,7 t. Bola vyrábaná od roku 1985.

T-80BVK - veliteľská verzia tanku T-80BV s rozšíreným komunikačným a navigačným vybavením.

T-80U - verzia vyrábaná sériovo od roku 1985 v Kirovskom závode a OZTM v Omsku. Tank bol poháňaný turbínou GTD-1000TF a od roku 1990 bol vyrábaný s výkonnejšou turbínou GTD-1250 s výkonom 1 250 koní. Bol vybavený silnejším pancierovaním a výzbrojou rozšírenou o 9K119 Reflex.

T-80UD - verzia so vznetovým motorom s výkonom 1100 ks. Do výzbroje zavádzaný od roku 1987.

T-80UK - veliteľská verzia tanku T-80U, ktorá je vybavená rádiostanicami R-163-50K a R-163-U, navigačným zariadením TNA-4-3, agregátom AB-1P28 a tiež systémom TŠU-1 Štora. Dodatočná výbava si vynútila zníženie počtu vezenej munície, ktorá teraz číta 30 nábojov do kanónu a 750 nábojov kalibru 12,7 mm.

T-80UE - verzia tanku T-80U vybavená rušiacim systémom TŠU-1 Štora.

T-80UM-1/-2 - verzia vybavená reaktívnym pancierovaním Kontakt-5, systémom riadenia paľby Agava M1 a schopnosťou používať protitankový raketový komplet 9K119M Reflex.

T-84 - ukrajinská modernizácia T-80UD so zváranou vežou, francúzskym tepelným zameriavačom ALIS, výkonnejším motorom, voliteľným použitím systému aktívnej ochrany ARENA a aktívneho systému rušenia ŠTORA-1.

T-80BVM - najnovšia modernizácia tanku T-80, ktorý sa začala v roku 2017. Táto verzia ruského stredného tanku dostala špičkový výbušný reaktívny pancier „Relikt“, vylepšený zameriavač strelca Sosna-U (ktorý sa tiež používa v ruských T-90). Modernizácia tanku umožňuje používať novú protitankovú muníciu Svinec-1 a Svinec-2 vyrobenú z ochudobneného uránu. Veža tanku dostala súpravu dynamickej ochrany Relic, ktorú predtým mali iba tanky T-72B3.

Bojové nasadenie

Prvá vojna v Čečensku

Rusko nasadilo tanky T-80B a T-80BV v roku 1995 na dobytie vzbúrených miest v Čečensku. Masívne straty na týchto tankoch utrpela ruská armáda najmä v Groznom. Posádky neboli vycvičené ani pripravené čeliť nepriateľom vyzbrojeným protitankovými zbraňami RPG-7V a RPG-18. Vo všeobecnosti postačovalo tri až šesť zásahov z RPG na znefunkčnenie T-80. Len za prvý mesiac bolo zničených celkom 225 tankov (asi 10 % tankov nasadených na túto kampaň).

Ruská invázia na Ukrajinu

Pri okupácii Ukrajiny nasadilo Rusko do bojov tanky T-80BVM, T-80U,T-80UK, T-80UM2 a T-80BV. V priebehu prvých dvoch rokov vojny stratilo Rusko minimálne 771 týchto tankov a Ukrajina 55 tankov T-80BV.

Od začiatku vojny až do decembra 2022 nasadzovalo Rusko na Ukrajine svoju obrnenú techniku na základe konceptu taktických práporných skupín známych pod skratkou BTG (z ruského bataljonnye taktičeskie gruppy). Hneď v úvode invázie použilo Rusko minimálne 120 zo zhruba 160 taktických práporných skupín, ktoré bolo schopné v tom čase reálne vytvoriť. Každá takáto skupina predstavovala základnú taktickú bojovú jednotku, ktorá pozostávala zo 600 až 800 vojakov a dôstojníkov. Z hľadiska technického vybavenia mala táto jednotka obyčajne k dispozícii okolo desať až trinásť tankov, batériu raketového delostrelectva o počte šiestich strojov a batériu hlavňového delostrelectva tiež o počte šiestich strojov. Jadro jednotky tvoril mechanizovaný prápor s 30 až 45 bojovými vozidlami pechoty a s dvoma až troma rotami pešiakov. Okrem toho mala jednotka aj dve batérie protivzdušnej obrany.

Ako sa však v reálnom boji ukázalo, taktické práporné skupiny neboli schopné vyvinúť dostatočne koncentrovanú palebnú silu, ktorá by dokázala ničiť dobre opevnené pozície ukrajinskej armády. Najväčším nedostatkom bolo tiež decentralizované rozmiestnenie delostrelectva, t.j. nízka koncentrácia kanónov na jednom mieste. Veľkou nevýhodou tohto zoskupenia bol aj relatívne nízky počet pešiakov, ktorí následne chýbali v mestských bojoch. To bol zrejme aj jeden z dôvodov, prečo pri mestských bojoch s ukrajinskou armádou bolo často vidieť osamotené ruské tanky bez podpory vlastnej pechoty. Jednotka sa tak pri vjazde do zástavby rozpadla a v zložitom mestskom teréne nefungovala ako jedno teleso.

Po veľkých stratách, ktoré Rusi utŕžili v roku 2022, prestali obrnenú techniku používať týmto spôsobom. Od januára 2023 začalo Rusko uplatňovať opatrnejšiu taktiku a namiesto toho tanky používa nasledovnými troma spôsobmi:

1. Doplnenie delostrelectva - obzvlášť v oblastiach, kde nie je sústredené hlavné úsilie ruských ozbrojených síl, s čím súvisí aj nedostatok vyhradených systémov protivzdušnej obrany. Nepriama paľba prostredníctvom tankov síce nepredstavuje najefektívnejší spôsob delostrelectva, na druhú stranu môžu tanky strieľať z pozícií, ktoré by boli pre delostrelecké systémy smrteľné.
2. Ako vysoko presné prostriedky palebnej podpory, čím pokrývajú úlohy, ktoré štandardne plnia bojové vozidlá pechoty. Ich vylepšená optika dokáže identifikovať a vyradiť nepriateľské palebné pozície na vzdialenosť do 2 km. Tieto úlohy efektívne plnia staršie tanky T-62 a T-55, ktorých zavedenie sprevádzala mediálna vlna zosmiešňovania.
3. Neustály tlak ruskej pechoty na ukrajinské pozície si vyžaduje pravidelné rotácie vojsk. Keď Rusi zistia, že dochádza k rotácii ukrajinských jednotiek, vykonajú nájazdy s tankami, ktorých paľba dokáže v tomto kritickom okamihu napáchať oveľa väčšie škody na živej sile. Nájazdy sa často vykonávajú v noci s využitím tankov T-80BV, ktoré sú vybavené lepšou optikou. Cieľom je rýchlo sa priblížiť do cieľového sektoru, vystrieľať čo najviac nábojov v krátkom čase a stiahnuť sa.

Dôležitým faktom je, že Rusi urobili niekoľko úprav na svojich tankoch, ktoré znižujú účinnosť protitankových riadených striel. Ako obzvlášť účinné sa ukázalo vybavenie tankov antitermálnym materiálom a úprava motorovej plošiny, čím sa znížili ich tepelné emisie. Zároveň zaviedli novú taktiku, ktorá spočíva v tom, že vyrážajú do boja za súmraku alebo za úsvitu, kedy je teplota vozidla podobná okolitej teplote. Vtedy je ťažšie odhaliť ruské tanky pomocou termovízie a zasiahnuť ich pomocou protitankových riadených striel.

Tieto výhody sa však často stierajú pri bojoch v mestskej zástavbe, kde dochádza k stretom na krátke vzdialenosti. Tanky však stále zostávajú rozhodujúce pri narušení budov a potlačení ukrajinskej obrany. Na tieto úlohy sú využívané skôr staršie tanky, keďže mestské prostredie neposkytuje moderným ruským tankom s vyspelou optikou zásadnú výhodu. Práve v mestských oblastiach dochádza aj k priamym stretom s ukrajinskými tankami a obrnenými vozidlami, pričom tieto súboje niekedy prebiehajú len na vzdialenosť 50 m.

Vo všeobecnosti sú tankové bitky veľmi zriedkavé, a keď už k nim dôjde, tak sa konajú maximálne vo vzdialenostiach do 1000 m. Ukrajinskí tankisti uvádzajú, že zničenie ruského tanku jedným výstrelom je možné, iba ak ho zasiahnu na mieste medzi vežou a trupom. Ruské reaktívne pancierovanie sa ukázalo ako vysoko účinné a dokázalo zabrániť väčšine protitankových systémov preraziť pancier tanku. Niektorí operátori hlásili, že ani po niekoľkonásobnom zásahu ruských tankov pomocou protitankových riadených striel sa ich nepodarilo vyradiť z boja. Účinnou taktikou na vyradenie ruských tankov z boja sa ukázalo byť znehybnenie vozidla pomocou zásahu do jeho pásov. To zvyčajne spôsobí, že posádka tank opustí, pretože nulová mobilita jej neposkytuje žiadnu ochranu pred ukrajinským delostrelectvom.

Používatelia

• Arménsko: 20
• Bielorusko: 69
• Čína: 50
• Cyprus: 54 T-80U a 28 T-80UK
• Egypt: 14 T-80UK a 20 T-80U
• Jemen: 97
• Kazachstan: 4-5
• Kórejská republika: 33 T-80U a 2 T-80UK
• Pakistan: 320 T-80UD
• Rusko: 424 (72 T-80BVM, 186 T-80U/T-80UE-1, 166 T-80BV)
• Ukrajina: 271

Iné projekty

Commons

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému T-80

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku T-80 na anglickej Wikipédii.