T-62

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
T-62
T-62A

T-62A

Základná charakteristika
Posádka 4 (vodič, strelec, nabíjač, veliteľ)
Dĺžka 6,63 m (trupu)
9,335 m (s kanónom vpred)
Šírka 3,3 m
Výška 2,395 m
Hmotnosť 37 t
Pancierovanie a výzbroj
Pancierovanie 100 mm (čelný), 80 mm (bočný)
Hlavná zbraň 115 mm kanón U-5ST
Sekundárne zbrane 7,62 mm guľomet PKT
Pohon a pohyb
Pohon vznetový motor V-55-5
580 hp (432 kW)
Odpruženie torzné tyče
Max. rýchlosť 60 km/h po ceste
v teréne 40 km/h
Pomer výkon/hmotnosť
Dojazd
Priechodnosť

T-62 alebo Objekt 166 (rus. Объект 166) bol sovietsky stredný tank používaný v 60. a 70. rokoch 20. storočia. Vznikol modernizáciou konštrukcie T-55 inštaláciou lepšieho 115 mm kanóna. Vozidlo nepredstavovalo veľký pokrok v konštrukcii sovietskych tankov a bolo onedlho nahradené tankami T-64 a jeho lacnejšou verziou T-72.

Vznik a vývoj[upraviť | upraviť zdroj]

V polovici 50. rokov 20. storočia bolo jasné, že tanky T-55 bude potrebné nahradiť modernejšou konštrukciou. Túto potrebu urýchlili snahy Francúzska a SRN v produkcii vlastnej tankovej konštrukcie, ktorá neskôr vyústila do tanku Leopard 1. V tej istej dobe sa objavilo nebezpečenstvo v dôsledku príchodu západných tankov M60 a Centurion Mk 7. Predovšetkým nový 105 mm kanón tanku Centurion vzbudzoval v sovietskych ozbrojených zložkách veľké obavy.

Modernizáciou T-55 bol poverený OKB-520 v Nižnom Tagile, ktorý pripravil nový prototyp tanku označeného ako Objekt 165 so 100 mm (neskôr označovaný ako T-62A) a Objekt 166 so 115 mm kanónom.[1] Stroj mal hmotnosť 37,5 t, posádku 4 mužov (vodič, veliteľ, strelec, nabíjač). Od T-55 sa líšil predĺženým trupom, a väčšou vežou, do ktorej sa zmestil nový 115 mm kanón U-STS s hladkým vývrtom a stabilizáciou. Bol to prvý sériovo vyrábaný tank s kanónom s hladkým vývrtom. Vyrábal sa v rokoch 1961 - 1975.[2] Vyrobených bolo viac než 19 000 ks. Jednalo sa o poslednú konštrukciu stredného tanku vo výzbroji ZSSR.

Neskôr bol nahradený výrazne modernejšou konštrukciou T-64.

Nasadenie[upraviť | upraviť zdroj]

Celkovo sa tank neosvedčil, bol ťažko ovládateľný a málo odolný, predstavoval len nepatrné zlepšenie oproti svojim predchodcom. Väčšina štátov Varšavskej zmluvy si teda ponechala stroje T-54/55.

Počas vojny Jom Kippur prišla Sýria o stovky týchto tankov a Izrael ukoristené tanky otestoval. Bolo zistené, že jeho 115 mm kanón je síce nebezpečná zbraň, ale rýchlosť strely je nižšia ako u porovnateľných západných strojov, pri vzdialenostiach nad 1200 m stráca kanón presnosť a teda v súboji s modernými tankami NATO nemôže obstáť.

Užívatelia[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Sewell, S., Why Three Tanks?. Armor, CVII, 4, 1998, s. 21 - 29
  2. Haskew, M. E., Obrnená bojová vozidla 1945 - dodnes. Identifikační příručka obrněných vozidel. Svotka & Co., Praha, 2011, s. 33

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku T-62 na českej Wikipédii.

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]