Tereza Gašparíková
| Tereza Gašparíková | |
| slovenská tlmočníčka a prekladateľka | |
| Rod. meno | Tereza Trubanová |
|---|---|
| Narodenie | 1. december 1951 Stredné Turovce, Česko-Slovensko |
| Úmrtie | 18. apríl 2011 (59 rokov) Senec, Slovensko |
| Alma mater | Filozofická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave |
| Rodičia | Štefan Truban,
Eva rod. Willant |
| Príbuzní | Miklós Villányi, rod. menom Willant, ujo, učiteľ a politik, maďarský poslanec 1947-1949 Henrik Willant starý otec, učiteľ a básnik Teodor Csontváry-Kostka vzdialený príbuzný, maliar |
| Deti | Peter Gašparík,
Mária Gašparíková |
Tereza Gašparíková (rod. Trubanová; * 1. december 1951, Stredné Turovce – † 18. apríl 2011, Senec)[1] bola významná slovenská prekladateľka a tlmočníčka z talianskeho a francúzskeho jazyka. Od roku 1995 spolupracovala s Art Film Festom, pre ktorý spolu s Petrom Hledíkom manažovala zahraničné filmové hviezdy ako Jean-Paul Belmondo, Alain Delon, Sophia Loren, Annie Girardotová, Catherine Deneuve, Michele Placido.
Životopis
[upraviť | upraviť zdroj]Detstvo a mladosť prežila v Banskej Štiavnici. Otec Štefan Truban, colník, žandár, protifašistický bojovník, bol posledným demokratickým primátorom Banskej Štiavnice pred nástupom komunizmu, mama Eva rod. Willantová pochádzala z okolia Šiah. Po maturite odišla do Bratislavy, kde v roku 1975 absolvovala štúdium taliančiny a francúzštiny na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského.[2] Mala dcéru so zdravotným postihnutím a syna Petra Gašparíka, ktorý je spisovateľ a režisér.
Do roku 1989 pracovala vo vydavateľstve Obzor a popri tom prekladala knihy a tlmočila. Tlmočila napríklad aj Giulliete Masine, známu Perinbabu z rovnomenného slovenského filmu, s ktorou sa stali priateľky. Po roku 1989 sa živila profesionálne ako tlmočníčka a tlmočila napríklad Michalovi Kováčovi, Rudolfovi Schusterovi, pápežovi Jánovi Pavlovi II. ale aj izraelskému prezidentovi Moše Kacavovi. Spolu tlmočila 27 prezidentom a preložila 25 kníh. Od roku 2006 do svojho skonu pracovala v Európskom parlamente ako tlmočníčka.[3]
Dielo
[upraviť | upraviť zdroj]- Attilio Veraldi –Dôsledný chlapík, Veľké peniaze, 1980
- Honoré de Balzac – Úradníci,1983, 2001
- Honoré de Balzac – Facino Cane, 1983
- Giorgio Bassani – Rodinná záhrada, 1985
- Luis Aragon – Vábivé štvrte, 1986
- Ippolito Nievo – Talianova spoveď, 1988
- Maria Venturi – Víťazstvo lásky, 1993
- Maria Venturi – Dokonalá manželka, 1996
- Primo Levi – Je to človek, 2001
- Primo Levi – Prímerie, 2001
- Zoe Shepard – Nestíham, alebo ťažký život štátnej úradníčky, 2013 (spolu s Petrom Gašparíkom)
- Sebastien Japrisot – Zločin v Exprese, 1989
- Celine Dion – Môj život ako sen, 2001
- Georges-Emmanuel Clancier – Čierny chlieb, 1984
- Juliette Benzoni – V službách kráľa, 1994
- Giorgio P. Panini – Veľký atlas mytológie, 1996
- Sveva Casati Modignani – Vanilka a čokoláda, 2002
Ocenenia
[upraviť | upraviť zdroj]- Cavagliere della Republica Italiana – Rytier Talianskej republiky
- Ocenenie Literárneho fondu
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Filmová databáze s.r.o. (FDb.cz), 2003-2019. Tereza Gašparíková [online]. fdb.cz, [cit. 2020-02-07]. Dostupné online.
- ↑ Tereza Gašparíková (rodená: Trubanová). In: Osoby, ktoré získali titul na UK [online]. Bratislava: Univerzita Komenského, [cit. 2022-11-25]. Dostupné online. Archivované 2022-11-25 z originálu.
- ↑ ĎURÍČEK, Andrej; STAVROVSKÁ, Ivana Janíková. V europarlamente chýbajú slovenskí tlmočníci. Hospodárske noviny (Bratislava: MAFRA Slovakia), 2004-07-20. Dostupné online [cit. 2022-11-25]. ISSN 1336-1996.