Korytnačka zelenkastá

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
(Presmerované z Testudo hermanni)
Korytnačka zelenkastá
Stupeň ohrozenia
IUCN stupne ohrozeniaVyhynutýVyhynutýVyhynutý vo voľnej prírodeKriticky ohrozenýOhrozenýZraniteľnýTakmer ohrozenýOhrozenýNajmenej ohrozenýNajmenej ohrozený
Vedecká klasifikácia
Vedecký názov
Testudo hermanni
Gmelin, 1789
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku
Želva zelenavá

Korytnačka zelenkastá (lat. Testudo hermanni) je druh bylinožravej suchozemskej korytnačky z čeľade korytnačkovité (Testudinidae). Jej prirodzené životné prostredie je v južnej Európe.

Poddruhy a rozšírenie[upraviť | upraviť zdroj]

  • T. h. boettgeri – východné (Turecko, Balkán).
  • T. h. hermanni – západné (Baleárske ostrovy (Španielsko), Francúzsko, Taliansko, Korzika, Sardínia).

Opis[upraviť | upraviť zdroj]

Dorastá 20 cm, v prírode sa vyskytujú aj väčšie jedince. Karapax má žlto-hnedé alebo hnedo-čierne zafarbenie, ktoré sa môže meniť pri dlhodobom pobyte vo vonkajšom prostredí. Je obľúbená pre svoju aktivitu a pomerne nenáročný chov.

Korytnačka zelenkastá sa dožíva 60 – 80, podľa niektorých prameňov 70 – 120 rokov[1]. Pohlavie možno u korytnačiek spoľahlivo určiť až v troch, obvyklejšie až v štyroch rokoch.

Areál rozšírenia[upraviť | upraviť zdroj]

Rozšírená je predovšetkým v oblasti Grécka, balkánskych štátov (až po Dunaj). Niektoré poddruhy žijú v Taliansku, na Baelároch, Korzike, Sardínii, v južnom Francúzsku a východnom Španielsku (v tzv. katalánskych krajinách).[2]

Má rada volné stepné krajiny zarastené kry, ktoré poskytujú dostatok tieňa, s množstvom kamenia. Rada sa schováva, a aj keď je aktívna cez deň, z úkrytu vylieza radšej za šera, pretože jej horúco nesvedčí. Tiež vo vonkajšom výbehu sa snaží vždy nájsť tieň a bezpečný úkryt, kde by sa mohla skryť.

Chov[upraviť | upraviť zdroj]

Aj keď ide o bylinožravú korytnačku, nemala by byť kŕmená výhradne bylinami. Okrem čerstvého lístia zo stromov a ďalších rastlín (ďatelina, púpava, lucerna, kaleráby, reďkovky...), je dobré jej občas dávať tiež seno. Zo živočíšnej potravy potom pre doplnenie výživy rada je vaječné žĺtky, surové mäso (napr. aj dážďovky).

Pre správny chov korytnačiek je zásadné zaistiť zvieraťu dostatočný prísun ultrafialového žiarenia. Ideálny je vonkajší chov s expozíciou na slnku, pri chove v teráriu je celkom nezbytné zaistiť dostatočný osvit umelým zdrojom UV žiarenia[3][1].

Korytnačkám je veľmi vhodné doplniť stravu umelým zdrojom vápnika[2]. Komerčne ponúkané vitamínové doplnky niesu nutné, niektorí chovatelia ich dokonca označujú za škodlivé a pri nesprávnom dávkovaní smrtiace[4].

Aj keď termín „suchozemská korytnačka“ sugeruje, že korytnačky vyžadujú pobyt v suchom prostredí, opak je pravdou. Korytnačkám je nutné zaistiť trvalú primeranú vlhkosť chovného prostredia. Nedodržanie vedie k rôznym problémom, najmä rastovým deformáciám panciera (zhrbatenie).

Názory na to, či je pre korytnačky zimný spánok nutný sa významne rozchádzajú. Zatiaľčo niektorí autori a chovatelia tvrdia, že zimovanie je nutné aj v prvom roku života[2], iní naopak majú zimovanie v prvom roku za veľmi rizikové a nedoporučujú ho[5][6]. Praktické skúsenosti chovateľov nenaznačujú, že by absencia zimného spánku vôbec zvieratám škodila.

Ochrana[upraviť | upraviť zdroj]

Korytnačka zelenkastá (Testudo hermanni) je chránená statusom EU CITES, kedy korytnačky patria do skupiny CITES „A“. Korytnačka zelenkastá konkrétne do prílohy ES „A“ a do prílohy CITES II. Vlastník (majiteľ) korytnačky potrebuje teda Cites dokumenty (Registračný list exemplára ohrozeného druhu živočícha alebo rastliny) a pri predaji či nákupu tiež výnimku zo zákazu obchodnej činnosti (žltý doklad). Vzhľadom na to, že je väčšina korytnačiek priamo ohrozená vyhynutím a menovite uvedená na zozname CITES I, II a III, predaj a kúpa je limitovaná podmienkami týchto dokumentov. S týmito dokumentami potom dochádza k preregistrácii korytnačky na nového vlastníka (majiteľa). Prakticky to znamená, že neregistrované zvieratá môžu byť zabavené a pokiaľ je známy ich pôvod, na náklady majiteľa potom navrátené do miesta pôvodu.[7]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b http://www.zvirata.net/zelva-zelenava/[nefunkčný odkaz]
  2. a b c WILKE, Hartmut. Želvy: jak o ně správně pečovat a jak jim porozumět:rady odborníka ke správnému chovu. Praha : Vašut, 2001. 60 s. ISBN 978-80-7236-003-5 Chybné ISBN.
  3. http://www.euzelva.cz/clanky/osvetleni-do-teraria----w-.html
  4. http://www.euzelva.cz/clanky/zelvy-a-vitaminy.html
  5. Archivovaná kópia [online]. [Cit. 2013-10-18]. Dostupné online. Archivované 2011-12-24 z originálu.
  6. http://www.svet-zelv.cz/index.php/obecne-informace-chov-zelv/38-obecne-informace/132-zimovani
  7. Archivovaná kópia [online]. [Cit. 2013-10-18]. Dostupné online. Archivované 2013-09-20 z originálu.
  • Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Želva zelenavá na českej Wikipédii.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]