Textilný odpad

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Textilný odpad predstavuje v súčasnosti globálny problém. Nepotrebné oblečenie z veľkej časti končí na skládkach. Znečistenie spojené s módou má rôzne formy a vytvára sa počas všetkých stupňov životného cyklu produktu – od získavania surovín, cez výrobu vlákien, farbenie, tkanie, strihanie a šitie až po samotnú výrobu, používanie a zneškodnenie vecí. Textil a oblečenie sú však zodpovedné aj za problémy s nedostatkom vody, so zabratím a znehodnotením pôdy, či za veľkú spotrebu energie a pohonných látok a s tým spojené vysoké emisie skleníkových plynov. V roku 2015 tento priemysel vyprodukoval 1 715 miliónov ton oxidu uhličitého, do roku 2030 by toto číslo mohlo narásť o 63%. Odhaduje sa, že módny priemysel je zodpovedný za 10% celosvetových emisií uhlíka. Taktiež sa odhaduje, že v celosvetovom textilnom a odevnom priemysle sa využilo 79 miliárd metrov kubických vody v roku 2015.[1]

Z celkového množstva používaných textílií prislúcha oblečeniu viac ako 60-percentný podiel a jeho produkcia sa za posledné dve dekády zdvojnásobila, za čo právom dostal tento trend pomenovanie rýchla móda (fast fashion). Všetky negatíva spojené s týmto systémom spravili z textilného a odevného priemyslu jeden z najviac znečisťujúcich priemyslov na svete.

Textilný priemysel predstavuje znečistenie vo fáze výroby, vo fáze skládkovania, ale aj vo fáze používania textilného výrobku, kedy sa pri praní uvoľňujú textilné vlákna a farbivá do odpadových vôd.

Suroviny v textilnom priemysle[upraviť | upraviť zdroj]

Strihanie ovce

V textilnom priemysle prevláda využívanie neobnoviteľných surovín nad obnoviteľnými. Patria sem:

Voda sa spotrebúva a znehodnocuje pri farbení materiálov či praní textilu, no hlavne pri pestovaní bavlny a iných surovín.

Súčasný textilný a odevný priemysel má negatívny dopad nielen na životy ľudí, ale aj na životy zvierat. Pre potreby odevného priemyslu ročne zahynie niekoľko miliárd živých jedincov. Najčastejšie používané materiály živočíšneho pôvodu pre textilný a odevný priemysel sú: koža, kožušina, vlna, perie.

Spracovanie a recyklácia[upraviť | upraviť zdroj]

Kontajnery na textil

Spracovanie surovín na vlákna, vlákien na tkané a netkané textílie, úprava textílií a samotná výroba produktov sú surovinovo a energeticky náročné procesy. V recyklačnej výrobe sa zhodnocuje rôznorodý textilný odpad, na surovinu použiteľnú vo viacerých priemyselných segmentoch. Vstupnou surovinou je textilný odpad, odpad z textilných vlákien, použité šatstvo, textilné obaly, priemyselné textílie a odpad z kompozitných materiálov. Textilný odpad sa zhodnocuje na textilnú trhaninu, textilné vlákna a prach. Po lisovaní sa finálne výrobky alebo textilná trhanina dodávajú odberateľom, ako fúkaná, tepelná, alebo zvuková izolácia do nízkoenergetických a energeticky pasívnych stavieb.

Recyklácia textilu je proces zhodnocovania vlákien, priadze alebo textílií a ich opätovného spracovania na úžitkové produkty. Takto získané produkty majú rôzne úžitkové vlastnosti, ktoré sa s obľubou využívajú, napríklad pre automobilový a nábytkársky priemysel. Vyrábajú sa z nich aj izolácie pre budovy a dopravné prostriedky. Cieľom recyklácie textilného odpadu, je chrániť prírodu prostredníctvom a znížiť množstvo odpadu na skládkach a v spaľovniach. Prezentuje princíp reálnej cirkulárnej ekonomiky a udržateľnosti – využíva sa recyklovaný textil a produkt je 100% spätne recyklovateľný.

Porušovanie ľudských práv[upraviť | upraviť zdroj]

Rýchla móda, pracujúce ženy

Až 80% zamestnancov textilného a odevného priemyslu tvoria údajne ženy. Pre zamestnávateľov je výhodné uplatniť na týchto pozíciách práve ženy z dôvodu, že sú vnímané ako poslušná, lacná pracovná sila, s nízkymi vyjednávacími schopnosťami a ľahkou nahraditeľnosťou. Mnoho pracovníčok v týchto fabrikách sa nanešťastie stretávajú aj so sexuálnym násilím a vyhrážkami na pracovisku. Nakoľko tieto ženy nemajú možnosti na inú prácu, tak sú nútené zostať pracovať v tomto sektore napriek všetkým negatívam. Textilný a odevný priemysel sa už desaťročia spája aj so škandálmi spojenými s detskou a nútenou prácou, zlými pracovnými podmienkami a bezpečnosťou pri práci.[2]

Vyše 98% ľudí zamestnaných v módnom priemysle si nedokáže zarobiť ani na životné minimum. V posledných rokoch sa kvôli zvýšeniu nákladov na pracovnú silu začal odevný priemysel postupne premiestňovať z Číny do iných, chudobnejších krajín. V Číne majú pracovníci platené viac a sú im poskytnuté lepšie podmienky. V mnohých z týchto fabrík sú už dodržiavané zákony a normy. Kvôli udržaniu vysokého zisku, sa výroba začala presúvať do Bangladéša, Kambodže či Afriky. Minimálna mzda v Bangladéši sa v roku 2018 zvýšila na 8000 taka (95 dolárov) mesačne. No minimálna mzda zabezpečujúca obyvateľom dôstojný život sa pohybuje okolo 16 000 taka (190 dolárov). Ďalšou krajinou, ktorá láka výrobcov na lacnú pracovnú silu je Etiópia. Tá je na trhu od roku 2016.

Situácia na Slovensku[upraviť | upraviť zdroj]

Priemerný Slovák si kúpi okolo 13 kg oblečenia a iného textilu ročne. Za celé Slovensko to teda znamená 67 000 ton nového textilu ročne, z čoho sa zrecykluje iba 10%.

Tak ako v iných krajinách Európy, aj na Slovensku prispelo k radikálnemu poklesu výroby textilu a odevov zrušenie textilných kvót na dovoz oblečenia z krajín globálneho Juhu. Na Slovensku v tomto sektore v súčasnosti pracuje okolo 10 000 ľudí. Od roku 1989 do roku 2017 klesol ich počet o 56 000.

V oblasti materiálového zhodnocovania použitého textilu a šatstva v súčasnosti na slovenskom trhu pôsobia iba dve firmy, ktoré recyklujú textilný odpad. Sú nimi senická spoločnosť SK-TEX, s.r.o. a PR Krajné, s.r.o. v myjavskom okrese.[3]

SK-TEX[upraviť | upraviť zdroj]

Najväčší spracovateľ textilného odpadu na Slovensku SK-TEX premení 3 500 ton textílií ročne napríklad na akustické, retenčné a tepelnoizolačné dosky. Zdrojom sú mu aj textílie z domácností a šatstvo.

PR Krajné[upraviť | upraviť zdroj]

Do portfólia výrobkov firmy PR Krajné patria napríklad retenčné dosky s možnosťou použitia na zelené strechy, alebo ako povrch exteriérových zelených parkovacích plôch. V porovnaní s prvou menovanou firmou však PR Krajné spracováva relatívne menej textilného odpadu a vykazuje aj rádovo nižší obrat.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. ↑ Vplyv textilnej výroby a textilného odpadu na životné prostredie (infografika) | Spravodajstvo | Európsky parlament [online]. www.europarl.europa.eu, 2020-12-29, [cit. 2022-04-29]. Dostupné online.
  2. ↑ TEXTILNÝ A ODEVNÝ PRIEMYSEL [online]. [Cit. 2022-04-23]. Dostupné online.
  3. ↑ SLOVAKIA, Zero Waste. Textilný odpad [online]. [Cit. 2022-05-24]. Dostupné online.

Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Textilný_odpad&oldid=7397371“