Thomas Wolfe

	Thomas Clayton Wolfe
	; Thomas Wolfe – románopisec a dramatik
Osobné informácie
Narodenie	3. október 1900
	Asheville, Severná Karolína, USA
Úmrtie	15. september 1938 (37 rokov)
	Baltimore, Maryland, USA
Národnosť	americká
Zamestnanie	spisovateľ, dramatik
Vzťahy	Aline Bernsteinová
Dielo
Žánre	román, dráma, poviedka, biografia,
Obdobie	realizmus
Debut	Návrat Bucka Gavina(The Return of Buck Gavin)
Významné práce	„K domovu sa pozri, anjel“
Ovplyvnil	Ray Bradbury, Jack Kerouac ;
Podpis
Odkazy
	Thomas Wolfe; (multimediálne súbory na commons)
	Literárny portál; Biografický portál

Thomas Clayton Wolfe (* 3. október 1900, Asheville, Severná Karolína, USA – † 15. september 1938, Baltimore, Maryland, USA) bol americký románopisec začiatku 20. storočia. Napísal štyri dlhé romány a veľa noviel, dramatických prác a fragmentov románov. Je známy miešaním vysokej originálnej, poetickej, rapsodickej a impresionistickej prózy s autobiografickým písaním. Jeho knihy napísané a publikované v dvadsiatych a tridsiatych rokoch živo reflektujú vtedajšiu americkú kultúru a spoločnosť a sú filtrované cez Wolfov senzitívny, sofistikovaný a analytický uhol pohľadu. Stal sa veľmi slávnym ešte v priebehu vlastného života.

Po jeho skorej smrti jeho súčasník William Faulkner povedal, že Wolfe bol najlepší spisovateľ ich generácie. Wolfov vplyv sa rozšíril aj na písanie slávneho beatnického spisovateľa Jacka Kerouaca, autorov Raya Bradburyho a Philipa Rotha. Zostáva jedným z najdôležitejších spisovateľov modernej americkej literatúry, tak ako bol jedným z prvých majstrov autobiografickej fikcie. Je považovaný za najslávnejšieho autora pochádzajúceho zo Severnej Karolíny.

Život

Thomas Wolfe sa narodil v Asheville (Severná Karolína) ako najmladší z ôsmich detí otca Williama Olivera Wolfeho (1851 – 1922) a Julie Elizabeth Westallovej (1860 – 1945). Jeho súrodenci boli Leslie E. Wolfeová (1885 – 1886); Effie Nelson Wolfeová (1887 – 1950); Frank Cecil Wolfe (1888 – 1956); Mabel Elizabeth Wolfeová (1890 – 1958); Grover Cleveland Wolfe (1892 – 1904); Benjamin Harrison Wolfe (1892 – 1918); a Frederick William Wolfe (1894 – 1980). Len šesť z detí sa dožilo dospelosti. Wolfovci bývali na 92 Woodfin Street, kde sa narodil Tom. Jeho otec bol neúspešný kamenár, ktorý rozbehol biznis s náhrobkami. Jeho matka ubytovávala stravníkov a bola aktívna v získavaní nehnuteľností. V roku 1904 otvorila ubytovňu v St. Louis „Pre Svetový mier“. Zatiaľ čo rodina bola v St. Louis, 12-ročný Grover zomrel na týfus. V 1906, Julia Wolfová kúpila dom pre stravníkov nazvaný „Old Kentucky Home“ neďaleko 48 Spruce Street v Asheville. Postavila rezidenciu a bývala v St. Louis s jej najmladším synom, zatiaľ čo zvyšok rodiny zostal bývať vo Woodfin Street residence. Wolfe žil v stravníckom dome na Wolfe Spruce Street, až kým neodišiel na univerzitu v roku 1916. Je tam teraz pamätník Thomasa Wolfeho. Wolfe si bol blízky s bratom Benom, ktorý zomrel skoro (ako 26-ročný) – túto udalosť zaznamenal vo svojom románe K domovu pozri, anjel. Julia Wolfeová kúpila a predala neskôr veľa majetkov, nakoniec sa stala úspešnou obchodníčkou s nehnuteľnosťami.

Wolfe začal so štúdiom na University of North Carolina na vrchu Chapel keď mal 15 rokov; bol členom Dialectic Society a Pí Kappa Fí bratstva a predpovedal, že jeho portrét bude raz visieť vedľa portrétu guvernéra Severnej Karolíny Zebulona Vancea, ako je tomu dnes. Wolfeho prvé literárne úsilie si zvolilo za cieľ byť dramatikom – na jeseň roku 1919 sa zapísal do kurzu písania hier. Jeho jednoaktovka Návrat Bucka Gavina(The Return of Buck Gavin), bola predvedená novovytvoreným súborom Carolina Playmakers, potom predvedená spolužiakmi triedy písania hier Fredericka Kocha s Wolfem v hlavnej roli. Editoval na univerzite študentské noviny The Daily Tar Heel a vyhral The Worth Prize for Philosophy za esej s titulom Kríza v priemysle(The Crisis in Industry). Iná jeho hra Tretia noc (The Third Night) bola predvedená v decembri 1919. Wolfe bol uvedený do Golden Fleece honor society (Ctihodný spolok zlatého rúna).

Promoval na Univerzite Severnej Karolíny s akademickým titulom bakalára slobodných umení v júni 1920. V septembri toho roku nastúpil na Graduate School for Arts and Sciences na Harvardovej univerzite, kde študoval písanie hier pod vedením Georgea Pierca Bakera. Dve verzie Wolfovej hry Hory (The Mountains) boli predvedené skupinou Baker’s 47 v 1921.

V roku 1922, Wolfe získal magisterský titul z Harvardu. Jeho otec zomrel v júni toho roku v Asheville, táto udalosť ovplyvnila jeho tvorbu. Wolfe pokračoval v štúdiu ďalší rok so skupinou Baker v 47 Workshop, ktorý inscenoval jeho hru s desiatimi aktami Vitajte v našom meste (Welcome to Our City) v máji 1923.

Wolfe sa presťahoval do New Yorku v novembri 1923 a hľadal možnosti inscenovať svoje hry na Broadwayi. Vo februári 1924 začal učiť angličtinu ako suplujúci učiteľ na New York University (NYU), v čom pokračoval nasledujúcich sedem rokov.

Umelecká kariéra

Wolfe sa od roku 1923 snažil tri roky o inscenovanie svojich diel bez úspechu kvôli ich prílišnej rozsiahlosti. Divadlo Theatre Guild tiež odmietlo jeho hru „Vitajte v našom meste“. Nakoniec odplával do Európy v októbri 1924, kde chcel pokračovať v písaní. Z Anglicka odcestoval do Francúzska, Talianska a Švajčiarska. Na svojej ceste späť stretol Aline Bernstein (1882 – 1955), scénickú výtvarníčku divadla Theatre Guild. Mala dve deti s o 18 rokov starším manželom – burzovým maklérom. Od októbra 1925 žili spolu nasledovných päť rokov. Ich vzťah bol síce turbulentný a niekedy bojovný, ale mal silný vplyv na Wolfeho tvorbu. Po návrate z Európy v lete 1926 začal Wolfe písať prvú verziu románu O Lost, ktorá sa vyvinula do diela s názvom Look Homeward, Angel(K domovu pozri, anjel). Išlo o autobiografický román, v ktorom spodobnil svoju skoršiu skúsenosť zo života v Asheville. Je to naratívny príbeh – kronika rodiny. Opisuje v ňom aj priateľov a obyvateľov matkinho penziónu na Spruce Street. V knihe sa mestečko nazýva Altamont a vývarovňa-penzión „Dixieland“. Svoju rodinu pomenoval Gantovci, seba Eugenom, otca Oliverom a matku Elizou.

Originálny rukopis „O Lost“ mal o sto strán (66 tisíc slov) viac a Wolfe v ňom experimentoval viac, ako v konečnej verzii „Look Homeward, Angel“. Editácia bola uskutočnená Maxwellom Perkinsom vo vydavateľstve Scribner’s, najprominentnejším knižným editorom tých čias, ktorý tiež pracoval s Ernestom Hemingwayom a F. Scottom Fitzgeraldom. Wolfe mu vyjadril svoju vďačnosť za disciplinovanú editáciu. Hovorí sa, že Wolfe v ňom našiel vzor postavy otca v tomto románe. Perkins bol otcom piatich dcér a k Wolfemu si vytvoril otcovský vzťah tiež. Perkins skrátil dej a zameral sa na charakter Eugena, ktorého predobrazom bol sám Wolfe.

Keď bol román publikovaný jedenásť dní pred krachom burzy v roku 1929, bol dedikovaný Aline Bernsteinovej. Čoskoro po vydaní románu sa Wolfe vrátil do Európy a ukončil svoju aféru s Bernsteinovou. Publikácia románu spôsobila v jeho rodnom meste Asheville rozruch, pretože sa v ňom dalo demaskovať viac ako dvesto miestnych postáv. Wolfe si zvolil zotrvať ďaleko od Asheville, až na osem rokov. Cestoval po Európe počas jedného roka v Guggenheimovom spoločenstve. „Look Homeward, Angel“ sa stal bestesellerom v Spojenom Kráľovstve a Nemecku. Niektorí členovia Wolfeho rodiny boli rozrušení zo svojich portrétov v románe, ale jeho sestra Mabel mu napísala, že si je istá, že mal najlepšie úmysly.

Po viac ako štyroch rokoch Wolfeho tvorby v Brooklyne vydal Scribner’s jeho druhý román „The October Fair“. Bol to viacdielny rozsiahly epický príbeh. Po zvážení obchodných možností publikovania knihy, vydanie diela Perkins podmienil jeho extrémnym skrátením a vytvorením jednoduchého bestsellerového rozsahu, ktorý by bol nazvaný Of Time and The River. Tento román bol komerčne úspešnejší ako Look Homeward, Angel. Na rozdiel od jeho predošlého románu občania Asheville boli tým viac znepokojení, než by mali byť. Postava Esther Jack bola založená na osobe Aline Bernsteinovej. Od roku 1934 zastupoval jeho záujmy Maxim Lieber ako literárny agent.

Wolfe opustil vydavateľstvo Scribner’s a upísal sa vydavateľstvu „Harper and Row“. Práve preto Perkins prísne skracoval pri editovaní Wolfeho dielo, aby ho stihol vydať pred ukončením platnosti zmluvy. Ďalším dôvodom Wolfeho rastúceho resentimentu voči Scribner’som bolo pripisovanie úspechu jeho románu Perkinsovi a jeho editácii. V roku 1936 napríklad Bernard DeVoto uverejnil The Story of a Novel v Saturday Review. Napísal, že Look Homeward, Angel bol ukradnutý a skrátený do čohosi podobajúceho sa románu pánom Perkinsom a tímom upravovateľov u Scribnera.

Wolfe strávil veľa času v Európe a bol zvlášť populárny a ako doma v Nemecku, kde mal veľa priateľov. Jednako však, v roku 1936 bol svedkom incidentu diskriminácie židovskej menšiny, čo ho rozrušilo a zmenil svoj názor na krajinu. Vrátil sa do Ameriky a publikoval poviedku opisujúcu incident pod názvom I Have to Tell You v periodiku The New Republic. Kvôli jej publikovaniu boli Wolfeho knihy nemeckou vládou zakázané a tiež povolenie pricestovať do Nemecka. Vrátil sa do Asheville v lete 1937 prvýkrát od uverejnenia jeho prvého románu.

Posledná etapa

Po tom, ako v roku 1938 odovzdal veľký objem rukopisného materiálu, viac ako jeden milión slov, svojmu editorovi Edwardovi Aswellovi, opustil New York a odišiel na západ. Po ceste sa zastavil na Pardue university kde dával hodiny tvorivého písania. Potom strávil dva týždne cestovaním po 11 amerických národných parkoch na západe. Wolfe písal Aswellovi, že preto, že sa sústredil na svoju rodinu v predošlej tvorbe, teraz by chcel získal väčšiu perspektívu. V júli ochorel na zápal pľúc, keď bol práve na návšteve u brata Freda v Seattle. Strávil tam tri týždne v nemocnici. Jeho sestra Mabel zatvorila svoj stravovací dom vo Washingtone D. C. a odišla do Seattle, aby sa oňho starala. Nastali však ďalšie komplikácie a bola mu diagnostikovaná tuberkulóza mozgu.

6. septembra ho poslali do Baltimore do Johns Hopkins Hospital k najslávnejšiemu neurológovi v krajine Dr. Walterovi Dandymu. Záchranná operácia odhalila rozsah choroby na celej pravej strane mozgu. Bez toho, aby znovu získal vedomie umrel 18 dní pred svojimi tridsiatimiôsmimi narodeninami. Jeho posledné dielo, cestovný denník z dvojtýždňového výletu po prírodných rezerváciách bolo nájdené v jeho veciach krátko po skone.

Vzhľadom ku svojmu nedorozumeniu s Perkinsom a Scribner’s Wolfe napísal hlboko pohnutý list Perkinsovi, v ktorom ho nazval svojím dôverným priateľom. Súhlasil aby Perkins pomohol uverejniť jeho dielo. Na záver napísal: "Musím myslieť vždy na teba a cítiť, keď som bol na ceste „Štvrtého júla“ pred troma rokmi, keď si ma stretol na lodi a išli sme von na kávu nad riekou a dali sme si drink a neskôr išli až hore na vysoký vežiak a všetka cudzota a sláva a sila života a mesta boli za nami."

Thomas Wolfe je pochovaný v Riverside Cemetery, Asheville, North Carolina, vedľa jeho rodičov, W. O. a Julie Wolfeovej.

Dielo a jeho kritické prijatie

Počas svojho života Wolfe videl publikovanú len polovicu svojich prác. Bol prvý americký autor, ktorý zanechal po sebe svoje dve kompletné nepublikované diela. Dva skoršie jeho romány „The Web and The Rock“ a „You Cant’t Go Home Again“ boli zverejnené posmrtne Perkinsom, ktorý bol vykonávateľom jeho literárneho testamentu. Tieto boli vydavateľsky podmínované jeho románom „October Fair“, ktorý vydal „Harper and Row“ v úprave Edwarda Aswella. Tieto romány boli dvoma najdlhšími jednodielnymi románmi (okolo 700 strán jeden) aké boli kedy napísané. V nich zmenil autobiografickú postavu z Eugena Ganta na Georga Webbera.

„O Lost“, v origináli „Look Homeward, Angel“, bol rekonštruovaný Francisom Scottom Fitzgeraldom a M. Bruccolim a publikovaný v roku 2000 pri príležitosti stého výročia narodenia jeho autora. Bruccoli povedal, že Perkins bol talentovaný editor a publikovanie kompletného románu neznačí nič iné len reštaurovanie diela podľa literárneho kánonu. Rukopis „The October Fair“ bol editormi opustený v rámci rôznych vydavateľských operácií, preto nemohol byť rekonštruovaný a čitatelia sa nikdy nedozvedeli čo Wolfe zamýšľal týmto rozsiahlym dielom.

Kritické prijatie

Tesne po uverejnení románu „Look Homeward, Angel“ väčšina vydavateľov ho považovala za skvelý, vrátane Johna Chamberlaina, Carla Van Dorena a Stringfellowa Barra. Margaret Wallaceová napísala v The New York Times Book Review, že Wolfe vytvoril tak zaujímavý a silný príbeh ako nebol dovtedy vytvorený na neslanú-nemastnú tému prostredia provinčného amerického života. Jeden anonymný kritik publikoval v Scribner’s magazine porovnanie Wolfeho s Waltom Whitmanom a viacerí iní kritici a literárni bádatelia nachádzali vzájomné podobnosti v ich diele.

Keď bol publikovaný tento román v Spojenom kráľovstve v júli 1930, mal podobné kritiky. Richard Aldington napísal, že „román bol výtvorom veľkej vitality vo svojej prirodzenej forme, akčný a prestúpený láskou k životu… mal som radosť z Mr. Wolfeho.“

Dvaja autori vo svojich rečiach k prijatiu Nobelovej ceny v roku 1930, medzi nimi Sinclair Lewis, prvý ocenený Američan za literatúru, vyhlásili, že „mal šancu stať sa najväčším americkým spisovateľom… Skutočne neviem, prečo sa nestal jedným z najväčších na svete.“

Hneď po vydaní druhého románu „Of Time and the River“, väčšina kritikov a čitateľov bola znášanlivá, hoci niektorí kritici nachádzali nedostatky a niektorí ho dosiaľ oslavovali. Kniha bola dobre prijatá verejnosťou a stala sa americkým bestsellerom. Vydanie bolo považované za literárnu udalosť roku 1935, pre porovnanie so skromnými očakávaniami pri „Look Homeward, Angel“. The New York Times a New York Herald Tribune uverejnili na titulných stranách oduševnené kritiky.

Clifton Fadiman napísal v The New Yorkeri, že si nebol istý čo bolo myslené knihou, desaťročia sme nemali zhovorčivosť ako jeho v americkej literatúre. Malcolm Cowley z The New Republic mienil, že kniha by mohla byť dvakrát tak dobrá ak by bola o polovicu kratšia ale považoval Wolfeho za jediného súčasného spisovateľa, ktorý mohol byť zmieňovaný jedným dychom s Dickensom a Dostojevským. Robert Penn Warren mienil, že sú niektoré brilantné fragmenty diela, z ktorých niekoľko muselo byť napísaných.

Vplyv diela

Wolfeho brat Fred založil nadáciu „Old Kentucky Home“ ako pamätník Thomasa Wolfeho. Tento bol otvorený pre návštevníkov od r. 1950. Je vo vlastníctve štátu Severná Karolína od r. 1976 a označený ako Národná historická pamiatka. V roku 1998 bolo zničených 200 exponátov a jedáleň počas uličného festivalu Bele Chere, páchatelia sú neznámi. Reštaurovanie v hodnote 2,4 mil. prebehlo v roku 2003 a dom bol opäť otvorený pre návštevy.

Návrat anjela od Sandry Masonovej je divadelná hra vysvetľujúca reakcie Wolfeho rodiny a občanov mesta Asheville na zverejnenie jeho románu Look Homeward, Angel. Každý rok je hraná na výročie Wolfeho narodenia v Pamätníku Thomasa Wolfeho.

Knižnica Pack Memorial library v Asheville vystavuje zbierku Thomasa Wolfeho, ktorý je „synom honorácie Asheville“. Asociácia The Western North Carolina Historical Association založila Literárnu cenu Thomasa Wolfeho, ktorá udeľuje ceny každoročne od roku 1955 za literárny prínos predošlého roku. Spoločnosť Thomasa Wolfeho založila ročnú revue Wolfeho diela. Poštový úrad Spojených Štátov ocenil Wolfeho poštovou známkou na sté výročie jeho narodenia v roku 2000.

Wolfe inšpiroval diela viacerých autorov vrátane Betty Smithovej a jej „Three Grows in Brooklyn“, Roberta Morgana – autora „Gap Creek“ a Pata Conroya a jeho „Prince of Tides“. Jack Kerouac idolizoval Wolfeho a Ray Bradbury bol ním ovplyvnený, vrátane toho, že stvárnil postavu Wolfeho vo svojich dielach.

Dielo

Look Homeward, Angel (1929), K domovu pozri, anjel, román
Of Time and the River (1935)román
From Death to Morning (1935)román
The Story of a Novel (1936)
The Lost Boy (1937)
The Web and the Rock (1939)
You Can’t Go Home Again (1940)
The Hounds of Darkness
The Hills Beyond (1941)
Mannerhouse: A Play in a Prologue and Four Acts (1948), hra
A Western Journal: A Daily Log of the Great Parks Trip, June 20-July 2, 1938 (1951 by University of Pittsburgh Press)cestovný denník
Short Novels of Thomas Wolfe (1961)poviedky
The Mountains: A Play in One Act; The Mountains: A Drama in Three Acts and a Prologue (1970)hra
Welcome to our City: A Play in Ten Scenes (1983) hra
The Collected Stories (Francis E. Skipp, ed.) (1987)

Korešpondencia

Beyond Love and Loyalty: The Letters of Thomas Wolfe and Elizabeth Nowell edited by Richard Kennedy (1983)
My Other Loneliness: Letters of Thomas Wolfe and Aline Bernstein (1983)
To Loot My Life Clean: The Thomas Wolfe-Maxwell Perkins Correspondence (2000)
O Lost: A Story of the Buried Life (2000)
The Letters of Thomas Wolfe (1956)

Zdroje

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Thomas Clayton Wolfe na anglickej Wikipédii.
Encyclopaedia Britannica online

Iné projekty

Commons ponúka multimediálne súbory na tému Thomas Wolfe