Tiokyanogén

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Tiokyanogén
Tiokyanogén
Tiokyanogén
Všeobecné vlastnosti
Sumárny vzorec (SCN)2
Synonymá Dikyano-disulfid
Tiokyanato tiokyanát
Vzhľad Biela, niekedy do žltkastá zafarbená, kvapalná látka
Fyzikálne vlastnosti
Molekulová hmotnosť 116,2 u
Molárna hmotnosť 116,1648 g/mol
Teplota topenia -2 °C
Bezpečnosť
Globálny harmonizovaný systém
klasifikácie a označovania chemikálií
Spoľahlivé zdroje pre klasifikáciu látky
podľa kritérií GHS nie sú k dispozícii.
Európska klasifikácia látok
Hrozby
hodnotenie nie je k dispozícii
Vety R žiadne vety R
Vety S žiadne vety S
Ďalšie informácie
Číslo CAS 505-14-6
Pokiaľ je to možné a bežné, používame jednotky sústavy SI.
Ak nie je hore uvedené inak, údaje sú za normálnych podmienok.

Tiokyanogén, (SCN)2, je pseudohalogén odvodený od pseudohalidového tiokyanatanu, [SCN]-. Táto hexatomická zlúčenina vykazuje symetriu skupiny C2 a má konektivitu NCS-SCN.[1] Oxidačná schopnosť je väčšia ako u brómu. Reaguje s vodou,[2] za vzniku kyseliny sírovej, kyanovodíka, tiokyanataného aniónu a vodíkového katiónu:

3 (SCN)2 + 4 H2O → H2SO4 + HCN + 5 SCN- + 5 H+

Tiokyanogén bol pôvodne pripravený reakciou jódu so suspenziou tiokyanatu strieborného v dietyléteri[3] ale táto reakcia trpí konkurenčnými rovnováhami, ktoré sú pripisované slabej oxidačnej schopnosti jódu. Zlepšený spôsob generovania tiokyanogénu znamená oxidáciu tiokyanatanu olovnatého, ktorý sa vyzráža, keď sa kombinujú vodné roztoky dusičnanu olovnatého a tiokyanatanu sodného. Suspenzia bezvodého tiokyanatanu olovnatého sa spracuje s brómom v ľadovej kyseline octovej, čím sa získa 0,1M roztok tiokyanogénu, ktorý je stabilný niekoľko dní.[4] Alternatívne sa roztok brómu v metylénchloride prikvapká k suspenzii tiokyanatu olovnatého v metylénchloride pri teplote 0 °C a nasleduje filtrácia pod argónom, čím sa získa roztok tiokyanogénu, ktorý sa môže použiť okamžite.[5]

Pb(SCN)2 + Br2 → (SCN)2 + PbBr2

Tiokyanogén pridáva k alkénom za vzniku 1,2-bis(tiokyanato) zlúčenín a reaguje s titanacyklopentadienmi za vzniku (Z,Z)-1,4-bis(tiokyanatu)-1,3-butadiénu, ktorý môže byť konvertovaný na 1,2-ditiín.[5] Selenokyanogén, (SeCN)2, pripravený z reakcie selenokyanatanu strieborného s jódom v tetrahydrofuráne pri 0 °C,[6] reaguje podobným spôsobom ako tiokyanogén.[5]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. JENSEN, James. Vibrational frequencies and structural determination of thiocyanogen. Journal of Molecular Structure (THEOCHEM), 2005, roč. 714, čís. 2–3, s. 137–141. Dostupné online [cit. 2020-01-27]. DOI10.1016/j.theochem.2004.09.046. (po anglický)
  2. Oxidation of metal thiocyanates by nitric and nitrous acids. Part I. Products. Journal of the Chemical Society A: Inorganic, Physical, Theoretical, čís. 1145. ISSN 0022-4944. DOI10.1039/j19690001145. (po anglický)
  3. SÖDERBÄCK, Erik. Studien über das freie Rhodan. Justus Liebig's Annalen der Chemie, 1919, roč. 419, čís. 3, s. 217–322. Dostupné online [cit. 2020-01-27]. DOI10.1002/jlac.19194190302. (po nemecky)
  4. GARDNER, William Howlett; WEINBERGER, Harold. Inorganic Syntheses. Hoboken, New Jersey (USA): The McGraw‐Hill Book Company, Inc.. Kapitola 29: Thiocyanogen Solution, in Inorganic Syntheses, s. 84–86. ISBN 0-470-13232-9. DOI:10.1002/9780470132326.ch29 (po anglicky)
  5. a b c BLOCK, Eric; BIRRINGER, Marc; DEORAZIO, Russell, et al. Synthesis, Properties, Oxidation, and Electrochemistry of 1,2-Dichalcogenins. Journal American Chemical Society (American Chemical Society), 2000-05-16, roč. 122, čís. 21, s. 5052–5064. DOI10.1021/ja994134s. (po anglicky)
  6. MEINKE, Peter T.; KRAFFT, Grant A.; GURAM, Anil. Synthesis of selenocyanates via cyanoselenation of organocopper reagents. The Journal of Organic Chemistry, 1988-07-01, roč. 53, čís. 15, s. 3632–3634. DOI10.1021/jo00250a047. (po anglicky)

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Thiocyanogen na anglickej Wikipédii.