Tiokyanatan

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Fenyltiokyanatan a fenylizotiokyanatan sú väzbové izoméry a majú rôzne väzby
Rezonančná štruktúra tiokyanatanového iónu
Komplex krvavočervenej farby [Fe(NCS)(H2O)5]2+, indikujúce prítomnosť železitých iónov (Fe3+) v roztoku

Tiokyanatan (iné názvy: sulfokyanatan, tiokyanid alebo skôr rodanid) je funkčná skupina odvodená od kyseliny tiokyanatej a tvoriaca iónové zlúčeniny založené na [SCN]- a konjugovanom hydroxide). Medzi typické zlúčeniny patrí bezfarebné soli tiokyanatanu draselného a sodného. Ako tiokyanatany sa označujú tiež organické zlúčeniny obsahujúce funkčnú skupinu SCN.

Charakteristika[upraviť | upraviť zdroj]

Tiokyanatan je analogom kyanatanu, [OCN]-, kde je kyslík nahradený sírou. Tiokyanatan je jedným z pseudohalogenidov, vzhľadom k podobnosti reakciou stými, ktoré prebiehajú u halogenidových iónov. Tiokyanatan sa predtým označoval ako rodanid (z gréckeho slová pre ružu), pretože komplexy so železom mali červenú farbu. Tiokyanatan vzniká reakciou elementárnej síry alebo tiosíranu s kyanidmy:

8 CN- + S8 → 8 SCN-
CN- + S2O32- → SCN- + SO32-

Druhá z reakcií je katalyzovaná enzýmom sulfotransferázou, ktorá je známa tiež ako rodanáza a môže mať význam pri detoxikácii organizmu od kyanidov.

Štruktúra, väzby a koordinačné chémia[upraviť | upraviť zdroj]

U tiokyanatanu zdieľa svoj záporný náboj približne rovnakým dielom síra a dusík. V dôsledku toho môže tiokyanatan pôsobiť ako nukleofil, ako na síre, tak na dusíku - je obojväzbným ligandom. [SCN]- môže byť tiež mostíkom pre dve (M-SCN-M) alebo aj tri kovové atómy (>SCN- or -SCN<).

Experimentálne dôkazy vedú k všeobecnému záveru, že trieda kovov A (tvrdé kyseliny) tvorí N−väzbové tiokyanatanové komplexy, keď to trieda B (mäkké kyseliny) tvorí S​​−väzbové komplexy. Niekedy sa prejavujú aj iné faktory, napríklad kinetika a rozpustnosť, môže sa objaviť aj väzobný izomerismus, napríklad [Co(NH3)5(NCS)] Cl2 a [Co(NH3)5(SCN)] Cl2[1].

Organické tiokyanatany[upraviť | upraviť zdroj]

Organické deriváty tiokyanatanov a deriváty s prechodnými prvkami môžu existovať ako väzbové izoméry. Organická skupina alebo prvok sa viaže na síru: R-S-C≡N, medzi uhlíkom a sírou je jednoduchá a, medzi uhlíkom a dusíkom je trojitá väzba[2]. V izotiokyanatanoch sa substituent viaže na dusík: R-N=C=S, medzi uhlíkom a sírou je dvojitá a, medzi uhlíkom a dusíkom je taktiež dvojitá väzba.

Organické tiokyanatany sa hydrolyzujú na tiokarbamáty v Riemschneiderovej tiokarbamátovej syntéze.

Test na železo Fe3+[upraviť | upraviť zdroj]

Ak sa pridá tiokyanatan ([SCN]-) do roztoku obsahujúceho železité ióny (Fe3+), sfarbí sa roztok do krvavočervená, pretože sa vytvoria ióny [Fe(NCS)(H2O)5]2+.

Výskyt v tele[upraviť | upraviť zdroj]

Málo pravdepodobný sa javí výskyt tiokyanatanov v ľudských slinách. Tu sa totiž môžu tvoriť tiokyanatany, ak je osoba fajčiarom. U nefajčiarov sa vyskytnu len vtedy, ak sa pohybuje v zafajčenom prostredí. Už jedna vyfajčená cigareta je podnetom pre ich tvorbu. Ako dôkaz môže poslúžiť vyššie popísaná dôkazová reakcia. U pravidelných fajčiarov vznikne červený komplex, u občasných fajčiarov a nefajčiarov s pohybom v zafajčených prostrediach vzniká oranžový až jemne červený komplex. Nutné dodať, že tvorba v ľudských slinách má isté antibakteriálne účinky, a teda aj protektívne účinky na zuby, lebo tak v dôsledku zníženého výskytu baktérií v dutine ústnej znižuje riziko tvorby zubného kazu.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Greenwood&Earnshaw p. 326
  2. Guy, R. G. "Syntheses and Preparative Applications of Thiocyanates" in "Chemistry of Cyanates and Their Derivatives," vol II. Patai, S., (Editor), John Wiley, 1977. New York

Iný projekt[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Thiokyanatan na českej Wikipédii.