Pentylová skupina

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Rôzne pentylové skupiny. Vzorec všetkých týchto skupín je -C5H11, líšia sa len usporiadaním väzieb.

Pentylová skupina alebo pentyl je paťuhlková alkylová skupina alebo substituent, ktorej chemický vzorec je -C5H11.[1] Je to substituent odvodený od alkánu pentánu. Alkylová skupina odvodená od cyklickej formy pentánu, cyklopentánu, sa nazýva cyklopentyl a jej vzorec je -C5H9.[1]

V staršej literatúre sa pentyl niekedy označuje triviálnym názvom amyl[1] (dodnes sa napr. pre pentanol používa názov amylalkohol).[2]

Druhy[upraviť | upraviť zdroj]

Pentylová skupina môže mať niekoľko usporiadaní reťazca, pre ktoré sa používajú nasledovné názvy:

Názov Štruktúra Používanie podľa IUPAC Nové odporučenie podľa IUPAC
pentyl,[1] amyl,[1] n-pentyl, n-amyl[2] H3C−(CH2)4 pentyl
terc-pentyl[1] H3C−CH2−(H3C−)2C− Odporúča sa nepoužívať[3] 2-metylbután-2-yl (alebo 1,1-dimetylpropyl)[3]
neopentyl (H3C−)3C−CH2 Odporúča sa nepoužívať[3] 2,2-dimetylpropyl[3]
izopentyl,[1] amyl, izoamyl (H3C−)2CH−(CH2)2 Odporúča sa nepoužívať[3] 3-metylbutyl[3]
sec-pentyl H3C−(CH2)2−(H3C−)CH− pentán-2-yl[4]( alebo 1-metylbutyl)
3-pentyl (H3C−CH2−)2CH− pentán-3-yl (alebo 1-etylpropyl)
sec-izopentyl (H3C−)2CH−(H3C−)CH− 3-metylbután-2-yl (alebo 1,2-dimetylpropyl)
aktívny pentyl H3C−CH2−(H3C−)CH−CH2 2-metylbutyl

Pentylový radikál[upraviť | upraviť zdroj]

Pentylový radikál
Pentylový radikál
Pentylový radikál
Všeobecné vlastnosti
Sumárny vzorec C5H11
Systematický názov 1-pentyl
Fyzikálne vlastnosti
Molárna hmotnosť 71,1408 g/mol
Ďalšie informácie
Číslo CAS 2672-01-7
Pokiaľ je to možné a bežné, používame jednotky sústavy SI.
Ak nie je hore uvedené inak, údaje sú za normálnych podmienok.

Ako pentyl sa niekedy označuje i pentylový radikál, kde táto skupina existuje ako samostatná molekula. Tento voľný radikál však vzniká len v extrémnych podmienkach.[5] Zapisuje sa ako C5H11•, kde bodka naznačuje nespárovaný elektrón.

Voľný pentylový radikál študovali Pacansky a Gutierrez v roku 1983. Tento radikál získali vystavením bishexanoylperoxidu v zmrazenom argóne ultrafialovému žiareniu, čo spôsobilo jeho rozklad na dve molekuly oxidu uhličitého a dva pentylové radikály.[5]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b c d e f g BÍNA, Jaroslav. Malá encyklopédia chémie. Bratislava : Obzor, 1981. S. 767-783.
  2. a b amylalkoholy. In: BÍNA, Jaroslav. Malá encyklopédia chémie. Bratislava : Obzor, 1981. S. 96-97.
  3. a b c d e f Nomenclature of Organic Chemistry : IUPAC Recommendations and Preferred Names 2013 (Blue Book). Cambridge : The Royal Society of Chemistry, 2014. ISBN 978-0-85404-182-4. DOI:10.1039/9781849733069-FP001 S. 607.
  4. Nomenclature of Organic Chemistry : IUPAC Recommendations and Preferred Names 2013 (Blue Book). Cambridge : The Royal Society of Chemistry, 2014. ISBN 978-0-85404-182-4. DOI:10.1039/9781849733069-FP001 S. 362.
  5. a b PACANSKY, J.; GUTIERREZ, A.. Infrared spectra of the n-butyl and n-pentyl radicals. The Journal of Physical Chemistry, 1983-08, roč. 87, čís. 16, s. 3074–3079. Dostupné online [cit. 2022-11-17]. ISSN 0022-3654. DOI10.1021/j100239a023. (po anglicky)

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Pentyl group na anglickej Wikipédii.