Travnik

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Súradnice: 44°13′35″S 17°39′35″V / 44,226389°S 17,659722°V / 44.226389; 17.659722
Travnik
Травник
mesto
Travnik (collage image).jpg
Coat of Arms of Travnik.png
Erb
Štát Bosna a Hercegovina Bosna a Hercegovina
Fed. štát Federácia Bosny a Hercegoviny
Nadmorská výška 514 m n. m.
Súradnice 44°13′35″S 17°39′35″V / 44,226389°S 17,659722°V / 44.226389; 17.659722
Rozloha 529 km² (52 900 ha)
Obyvateľstvo 16 534 (2013)
Hustota 31,26 obyv./km²
PSČ 72270
Tel. predvoľba (+387) 30
mesto na mape Bosny a Hercegoviny
mesto na mape Bosny a Hercegoviny
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Travnik je historické mesto v Bosne a Hercegovine, nachádza sa medzi mestami Donji Vakuf a Zenica, prechádza tadiaľ cesta medzi Sarajevom a Banja Luka.

Poloha[upraviť | upraviť kód]

Travnik sa rozkladá v nadmorskej výške okolo 550 m v údolí rieky Lašva medzi vysokými horami (Paljenik v masíve Vlašić, obľúbenom stredisku zimných športov severne od mesta, dosahuje výšku 1 933 m). Travnikom prechádza jedna veľmi dlhá trieda, ktorá tvorí os mesta.

Dejiny[upraviť | upraviť kód]

Historické centrum mesta pochádza z 15. storočia, avšak samotná oblasť Travniku bola trvale osídlená už v skorších dobách. Už počas existencie Rímskej ríše sa v jeho blízkosti nachádzali rôzne sídla.

V časoch tureckej nadvlády v Travniku sídlili tureckí vezíri (16871851) a mesto plnilo úlohu metropoly Bosny a Hercegoviny (ako bola presunutá do Sarajeva). Zriadené tu boli aj konzuláty niektorých krajín (predovšetkým Rakúska a Francúzska). Z tejto doby sa zachovalo veľa mešít (napr. Modrá mešita, ďalej napr. Sulejmanova mešita). Mesto má tiež ako jediné v Bosne a Hercegovine dve hodinové veže (sahat-kule).

S odovzdaním Bosny a Hercegoviny Rakúsko-Uhorsku a neskôr vznikom Juhoslávie však význam Travnika spadol. Hlavná ekonomická aj priemyselná aktivita Bosny a Hercegoviny sa rozvíjala v údolí rieky Bosny, kde sa nachádzajú hlavné dopravné ťahy (ako železnice, tak i cesty). Travnik, zovretý v údolí rieky Lašva a oddelený od zvyšku Bosny mohutnými horami, však mohol len ťažko byť vhodným miestom pre rozvoj hospodárstva. Do Travnika tak nikdy nebola zavedená železnica, avšak na konci 19. storočia aj sem zavítali niektoré vymoženosti vtedajšej doby; mesto sa stalo prvým, kde bol zriadený spolok dobrovoľných hasičov. Bolo tiež vybudované gymnázium. V tom čase však už mesto malo niekoľko islamských škôl - madras.

V Juhoslávii sa Travnik stal po roku 1929 súčasťou najprv Splitskej bánoviny a po roku 1941 aj fašistického nezávislého štátu Chorvátsko. 22. októbra 1944 bol Travnik oslobodený jednotkami juhoslovanských partizánov.

V druhej polovici 20. storočia sa stal Travnik dejiskom niekoľkých románov spisovateľa Ivo Andrića, ktorý pochádzal z Bosny a ktorý za svoju prácu získal Nobelovu cenu za literatúru.

Súčasnosť[upraviť | upraviť kód]

Dnes mesto patrí do chorvátsko-moslimskej časti Bosny a Hercegoviny; Travnik je sídlom Stredobosenského kantónu - v oblasti pod mestskou správou žije na 60 000 obyvateľov, z toho asi 26 000 vo vlastnom meste.

Partnerské mestá[upraviť | upraviť kód]

Iné projekty[upraviť | upraviť kód]

  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Travnik

Externé odkazy[upraviť | upraviť kód]

Zdroj[upraviť | upraviť kód]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Travnik na českej Wikipédii.