Tupolev Tu-95
| Tu-95 | |
 Tu-95MS (Bear-H) neďaleko Škótska, 2014 | |
| Typ | strategický bombardér, nosič strategických rakiet dlhého doletu, prieskumné lietadlo |
|---|---|
| Výrobca | Tupolev |
| Konštruktér | N. I. Bazenkov |
| Prvý let | 12. novembra 1952 |
| Zavedený | apríl 1956 |
| Charakter | stále v službe |
| Hlavný používateľ | Vojenské vzdušné sily ZSSR Sovietske námorné letectvo Vojenské vzdušné sily Ruskej federácie |
| Výroba | 1952 – 1994 |
| Vyrobených | viac ako 500 |
| Varianty | Tu-114 (dopravné lietadlo) Tu-142 (hliadkovacie lietadlo) Tu-95LAL (atómové lietadlo) |
Tupolev Tu-95 (rus. Туполев Ту-95; v kóde NATO: "Bear") je sovietsky, resp. ruský strategický turbovrtuľový bombardér zavedený do služby v 50. rokoch 20. storočia, ktorý aj na začiatku 21. storočia stále slúži v ruskom letectve ako protiváha k americkým bombardérom B-52 Stratofortress.
Upravená verzia tohto lietadla, Tu-95V, zhodila 30. októbra 1961 nad sovietskou jadrovou strelnicou Nová Zem najväčšiu atómovú bombu všetkých čias zvanú Cár bomba.
Vznik a vývoj
Tu-95 bol vytvorený v konštrukčnej kancelárii OKB-156 pod vedením Andreja Tupoleva. Prvýkrát (a naposledy) boli na pohon lietadla tejto kategórie použité turbovrtuľové motory a protibežné vrtule.
V roku 1956 bol Tu-95 zavedený do útvarov strategického letectva ZSSR.
Od roku 1981 bola vyrábaná modifikovaná verzia Tu-95MS s novými krídlami, rýchlejším profilom a s novou rádioelektronikou. Tu-95MS bol vybavený 6 strelami s plochou dráhou letu Ch-15 (RKV-15B, v kóde NATO: АS-16 „Kickback“) s doletom 2 500 km. Od roku 1984 RKV-15B vymenili za Ch-55 (RKV-500, v kóde NATO: АS-15 „Kent“). Tu-95 sa okrem ZSSR nachádzali aj na leteckých základniach v Angole, Guinei, Kube, Somálsku a Vietname.
Stroje sú známe dlhými hliadkovými letmi nad morom do oblasti západnej Európy a Stredozemného mora. Pri nich vzniklo mnoho fotografií, na ktorých s nimi v tesnej formácii letia lietadlá NATO.
Nehody
- Dňa 8. júna 2015 jeden zo strojov Tu-95 v dôsledku požiaru motora skončil počas štartovacieho manévru mimo dráhy na letisku v Belogorsku. Najmenej päť príslušníkov ruských ozbrojených síl utrpelo pri incidente zranenia[1].
- Dňa 14. júla 2015 došlo počas cvičného letu pri Chabarovsku k havárii Tu-95MS, ktorá si vyžiadala 2 životy[2].
Používatelia
Súčasní
- Vojenské vzdušné sily Ruskej federácie v januári 2015 disponovali 55 bojaschopnými lietadlami[3].
Bývalí
Operačné nasadenie
Od svojho zavedenia do útvarov sovietskeho letectva až do roku 1991 vykonávali tieto lietadlá pravidelné strategické diaľkové lety a stali sa symbolom studenej vojny. Lety bombardérov Tu-95 však boli z dôvodu zmeny geopolitickej situácie a z finančných dôvodov nasledujúcich 16 rokov obmedzené na minimum. Dňa 17. augusta 2007 oznámil prezident, Vladimir Putin, obnovenie strategických letov ruských bombardérov, vrátane Tu-95.
Ruská intervencia v Sýrii proti odporcom režimu Baššára al-Asada
Dňa 17. novembra 2015 boli bombardéry Tu-95 bojovo nasadené prvýkrát v histórii. Potom, ako sa potvrdili podozrenia, že za zrútením ruského civilného lietadla s 224 pasažiermi na palube stojí Islamský štát, začalo Rusko masívne bombardovanie strategickými bombardérmi. Šesť lietadiel Tu-95, päť strojov Tu-160 a štrnásť Tu-22M uskutočnilo nálety na pozície teroristickej skupiny ISIL. Bombardéry Tu-95 a Tu-160 zasiahli veliteľské základne v Idlibe a Aleppe. Lietadlá Tu-95 použili rakety Ch-555, čo je variant strely Ch-55SM s vylepšeným navádzaním a hlavicou. Celkovo bombardéry Tu-95 a Tu-160 vystrelili 34 rakiet a zasiahli 14 cieľov[4].
Špecifikácie (Tu-95MS-16 „Bear-H“)
Technické údaje
- Posádka: 6 až 7 osôb (dvaja piloti, palubný mechanik, radista, navigátor, zadný strelec, niekedy aj druhý navigátor)
- Dĺžka: 49,13 m (vrátanie nástavca pre tankovanie paliva počas letu)
- Rozpätie: 50,04 m
- Výška: 13,30 m
- Nosná plocha: 289,90 m²
- Hmotnosť prázdneho lietadla: 120 000 kg
- Maximálna vzletová hmotnosť: 187 000 kg
- Pohonná jednotka: 4 × turbovrtuľový motor Kuznecov NK-12MP
- Výkon pohonnej jednotky: 11 032,5 kW
Výkony
- Maximálna rýchlosť: 925 km/h (vo výške 7 600 m)
- Cestovná rýchlosť: 711 km/h (v optimálnej výške)
- Dolet: 8 333 km (s bojovým nákladom s hmotnosťou 11 340 kg a bez tankovania paliva počas letu)
- Dostup: 12 000 m
- Stúpavosť: 10 m/s
- Plošné zaťaženie: 606 kg/m²
- Pomer výkon/hmotnosť: 235 W/kg
Výzbroj
- 2× pohyblivý kanón NR-23 kalibru 23 mm pre streľbu dozadu alebo alternatívne 1× alebo 2× dvojhlavňový kanón GŠ-23L kalibru 23 mm pre streľbu dozadu v pravej strane prednej časti trupu, alebo 1× pohyblivý dvojkanón AM-23 kalibru 23 mm pre streľbu dozadu v chvostovej veži s jednočlennou obsluhou
- maximálne 15 000 kg podvesenej výzbroje, napr. strely vzduch-zem (Ch-20, Ch-22, Ch-26 a Ch-55)
Referencie
- ↑ Bombardér Tu-95 skončil mimo dráhu, keď mu počas štartu vzplanul motor
- ↑ Pri havárii ruského bombardéra zahynuli piloti
- ↑ Russian strategic nuclear forces
- ↑ Russia launches long-range air sorties into Syria
Iné projekty
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Tupolev Tu-95
Lietadlá Tupolev | ||
|---|---|---|
| Bombardéry |  | |
| Sprievodné/stíhacie | ||
| Prieskumné | ||
| Dopravné | ||
| Experimentálne | ||