Vínan sodno-draselný
| Vínan sodno-draselný | |||||||
-tartrate.png) | |||||||
 | |||||||
 | |||||||
| Všeobecné vlastnosti | |||||||
| Sumárny vzorec | (CH(OH)COO)2NaK (CH(OH)COO)2NaK.4 H2O | ||||||
| Systematický názov | 2,3-dihydroxybutándioát sodno-draselný | ||||||
| Synonymá | Seignettova soľ | ||||||
| Vzhľad | Biela kryštalická látka | ||||||
| Fyzikálne vlastnosti | |||||||
| Molekulová hmotnosť | 210,2 u (anhydrát) 282,2 u (tetrahydrát) | ||||||
| Molárna hmotnosť | 210,1590 g/mol (anhydrát) 282,2201 g/mol (tetrahydrát) | ||||||
| Rozpustnosť vo vode | 63 g/100 ml (20 °C) | ||||||
| Teplota topenia | 70–80 °C (záleží na stereoizoméroch) | ||||||
| Teplota varu | 220 °C | ||||||
| Hustota | 1,79 g/cm3 | ||||||
| Rozpustnosť | v polárnych rozpúšťadlách: Takmer nerozpustný v etanole | ||||||
| |||||||
| Ďalšie informácie | |||||||
| Číslo CAS | 304-59-6 (anhydrát) 6381-59-5 (tetrahydrát) | ||||||
| EINECS číslo | 206-156-8 | ||||||
| PubChem | 9855836 | ||||||
| ChemSpider | 8031536 | ||||||
| SMILES | [K+].[Na+].O=C([O-])C(O)C(O)C([O-])=O | ||||||
| 3D model (JSmol) | Interaktívny 3D model | ||||||
| Pokiaľ je to možné a bežné, používame jednotky sústavy SI. Ak nie je hore uvedené inak, údaje sú za normálnych podmienok. | |||||||
Vínan sodno-draselný ((CH(OH)COO)2NaK, niekedy tiež vínan draselno-sodný) je biela kryštálická organická látka bez chuti a bez vône. Jedná sa o sodno-draselnú soľ kyseliny vínnej. Pravdepodobne prvýkrát bola táto látka pripravená roku 1675 francúzskym chemikom Pierrom Seignettom a je známa ako Seignettova soľ. Kryštalizuje ako tetrahydrát a tvorí kosoštvorcové kryštály.
Použitie[upraviť | upraviť zdroj]
Vínan sodno-draselný sa používa v potravinárstve pod označením E337. Užíva sa ako antioxidant.
Veľký význam má v analytickej chémii. Jeho vodný roztok sa označuje ako „Fehlingovo činidlo B“ a pri zmiešaní so síranom meďnatým („Fehlingovo činidlo A“) vytvorí Fehlingovo činidlo. Fehlingovo činidlo sa používa na rozlišovanie aldehydov od ketónov, pričom s aldehydmi vytvára červeno-oranžovú zrazeninu (oxid meďný, prípadne kovovú meď), ale ketóny nereagujú. Jednou z výnimiek sú sacharidy, pretože zrazenina vzniká aj u sacharidov, ktoré nemajú žiadnu aldehydovú skupinu. Takto reagujú všetky monosacharidy a iba niektoré disacharidy.
Výroba[upraviť | upraviť zdroj]
Vínan sodno-draselný sa vyrába reakciou uhličitanu sodného s hydrogenvinánom draselným:
Zaujímavosť[upraviť | upraviť zdroj]
V Seignettovej soli bol prvýkrát pozorovaný piezoelektrický jav.
Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Vínan sodno-draselný
Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Vinan draselno-sodný na českej Wikipédii.