Preskočiť na obsah

Valkýra

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Symbol rozcestia O iných významoch výrazu Valkýra pozri Valkýra (rozlišovacia stránka).
Socha Valkýry v Kodani.

Valkýry sú podľa severskej mytológie dísy, ktoré s nornou Skuld vyberajú na bojových poliach duše padlých vojakov hodných Valhally, ktorým sa potom hovorí Einherjovia.

Podľa povestí ide o krásne, ale nebezpečné ženy – bojovníčky, ktoré sú ozbrojené štítmi, oštepami a prilbami, a ktoré slúžia svojmu bohu Odinovi. Valkýry, jazdiace do boja na okrídlených koňoch, podľa Odinových pokynov riadili boj, strážili bojovníkov alebo ich nechávali padnúť. Majú moc vyvolávať tých, ktorí zahynú a určovať víťazstvo. V časoch mieru obsluhujú a rozptyľujú padlých bojovníkov vo Valhalle. Zbierka Edda obsahuje báseň Sigrdrifomál (Pieseň o Sigrdríde), v ktorej Valkýra prezradí z vďačnosti kúzlo hrdinovi, svojmu záchrancovi.

Mená Valkýr sú zmienené v Piesni o Grímnim (Grímnismál) a sú to Hrist, Mist, Skeggjöld, Skögul, Hild, Trúd, Hlökk, Herfjötur, Göll, Geirahöd, Randgríd, Rádgríd, Reginleif.

Pôvod slova

[upraviť | upraviť zdroj]

Severské slovo valkyrja (množné číslo valkyrjur), je zložené z dvoch slov. Z podstatného mena valr (odkazujúceho na zabitého v boji) a slovesného kjósa (v zmysle „vybrať“). Spoločne tak znamená doslova „vybrať zo zabitých“.

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Valkýra
  • Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Valkýra na českej Wikipédii.