Veľký pôst
Veľký pôst alebo Svätá Štyridsiatnica je v byzantskom obrade pomenovanie pre najdôležitejšie kresťanské pôstne obdobie. V liturgickom roku sa nachádza pred sviatkom Kristovho vzkriesenia a trvá 40 dní. V cirkvách byzantského obradu sa začína pondelkom po Syropôstnej nedeli (Čistým pondelkom) a trvá do piatka pred Lazárovou sobotou. Veľkému pôstu predchádza niekoľko týždňov predpôstneho obdobia.
Jednotlivé nedele a niektoré dni Veľkého pôstu majú rôzne zameranie:
- prvá nedeľa - Nedeľa ortodoxie alebo Nedeľa o úcte svätých ikon
- druhá nedeľa Gregora Palamu
- tretia nedeľa - krížupoklonná
- štvrtý štvrtok - veľký kajúci kánon svätého Andreja Krétskeho
- štvrtá nedeľa - sv. Jána Klimaka
- piata sobota - akatistová
- piata nedeľa - sv. Márie Egyptskej
Druhá, tretia a štvrtá sobota Veľkého pôstu sú zádušnými sobotami.
Pôvodná pôstna disciplína vo Veľkom pôste je pomerne prísna. V Gréckokatolíckej cirkvi na Slovensku je však povinná iba jej značne uľahčená verzia.[1] Napriek rôznym úľavám však vo východných cirkvách zvykne byť prísnejšia ako u rímskokatolíkov.
Špecifikom obdobia Veľkého pôstu je aj liturgický poriadok. Od pondelka do piatku sú aliturgické dni, teda dni, keď sa neslávi svätá božská liturgia - v pondelok, utorok a štvrtok sa slávi len večiereň, utiereň a ostatné modlitby časoslova. V stredu a piatok sa slávi liturgia vopredposvätených darov.