Veronika rakúska

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Veronika rakúska

Veronika rakúska – kvety v strapci.
Vedecká klasifikácia
Vedecký názov
Veronica austriaca
L.[1][2], 1759[1][2]
Synonymá
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Veronika rakúska[3] (lat. Veronica austriaca)[4] je trváca bylina z čeľade skorocelovité (Plantaginaceae). Jej prirodzený areál pokrýva strednú a juhovýchodnú Európu až po severný Kaukaz a európske Rusko.[4]

Opis[upraviť | upraviť zdroj]

Veronika rakúska je trváca bylina. Byľ je vzpriamená, občas krátko vystúpavá, oblá, vysoká 10 až 50 cm a rovnomerne chlpatá.[3][5]

Protistojné listy sú sediace alebo krátko stopkaté, úzko podlhovasto kopijovité, na báze zúžené alebo klinovité, na okraji pílkovité. Listy nekvitnúceho vrcholu stonky sú vždy celistvookrajové, všetky zreteľne podvinuté a na vrchole končisté.[3][5]

Štvorpočetné kvety sú usporiadané v dlhostopkatých strapcoch, vyrastajúcich z pazúch horných listov. Koruna s priemerom 10 – 12 mm je jasnomodrá. Kvetné lupienky sú široko vajcovité, tupo končisté a tmavšie žilkované. Hrdlo koruny a korunná rúrka sú biele. Nitky tyčiniek sú kratšie ako koruna. Čnelka s pologuľatou bliznou je dlhá 4 – 5 mm. Štyri kališné diely sú kopijovité a nerovnakej dĺžky. Stopky kvetov sú približne rovnako dlhé ako čiarkovité listene.[3][5]

Tobolky sú zboka slabo stlačené, obrátene srdcovité, na vrchole plytko vykrojené. Sú roztrúsene krátko chlpaté, s výraznou žilnatinou. Semená sú ploské, široko vajcovité a žltohnedé.[3]

Veronika rakúska varíruje najmä vo veľkosti a členení okraja listov ako aj v odení listov, kvetov a plodov a vo veľkosti a farbe kvetov.[3]

Rozšírenie[upraviť | upraviť zdroj]

Prirodzený areál rozšírenia veroniky rakúskej pokrýva strednú a juhovýchodnú Európu až po severný Kaukaz a európske Rusko. Zavlečená je v USA v štáte Minnesota a v ďalekovýchodnom Rusku v Amursku, Chabarovsku a Prímorsku.[4]

Ekológia[upraviť | upraviť zdroj]

Veronika rakúska kvitne v máji až júli. Je to častý druh trávnatých a kamenistých svahov v nížinách a v teplejších pahorkatinách. Rastie na teplých stanovištiach na vápenci, dolomite, kremenci, andezite, travertíne a na vápnik bohatých kyprých, hlinitých, ílovitých a sprašových pôdach. Na Slovensku bol jej najnižší výskyt zaznamenaný vo výške 220 m n. m. a najvyšší vo výške 1 075 m n. m.[3][5]

Poddruhy[upraviť | upraviť zdroj]

V rámci druhu sú akceptované tieto poddruhy:[4]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b Syst. Nat. ed. 10 2: 849 1759
  2. a b Veronica austriaca L. [online]. powo.science.kew.org, [cit. 2024-01-06]. Dostupné online.
  3. a b c d e f g Kornélia Goliašová et al .. Flóra Slovenska V/2. Bratislava : Veda, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, Bratislava, 1997. S. 190-195.
  4. a b c d Veronica austriaca [online]. POWO - Plants of the World Online, Kew, [cit. 2023-12-30]. Dostupné online. (po anglicky)
  5. a b c d Michal Hrabovský at al.. Veľká kniha rastlín, hornín, minerálov a skamenelín. Bratislava : IKAR, a.s. - Príroda, 2021. S. 298-299.
  6. Veronica austriaca subsp. jacquinii [online]. POWO - Plants of the World Online, Kew, [cit. 2023-12-30]. Dostupné online. (po anglicky)
  7. Veronica austriaca subsp. austriaca [online]. POWO - Plants of the World Online, Kew, [cit. 2023-12-30]. Dostupné online. (po anglicky)
  8. Veronica austriaca subsp. dentata [online]. POWO - Plants of the World Online, Kew, [cit. 2023-12-30]. Dostupné online. (po anglicky)

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]