Viliam V. Oranžský

	Viliam V. Oranžský
	oranžský princ a nizozemský miestodržiteľ
Narodenie	8. marec 1748; Haag, Holandsko
Úmrtie	9. apríl 1806 (58 rokov); Braunschweig, Nemecko
Rodičia	Viliam IV. Oranžský, Anna Hannoverská
Manželka	Anna Hannoverská
Deti	* Karolína (* 1743 – † 1787); Anna (/† 1746); Viliam V. ( 1748 – † 1806)
Odkazy
Commons	Viliam V. Oranžský
	Biografický portál

Viliam IV. Oranžský alebo Viliam V. Batavský (hol. Willem V van Oranje-Nassau; * 8. marec 1748, Haag, Holandsko – † 9. apríl 1806, Braunschweig, Nemecko) bol oranžský princ a posledný nizozemský miestodržiteľ v rokoch 1751 – 1795.

Životopis[upraviť | upraviť zdroj]

Narodil sa v Haagu ako syn Viliama IV. Oranžského a Anny Hannoverskej, britskej kráľovskej princezny (Princess Royal), najstaršej dcéry britského kráľa Juraja II.

Mal sotva tri roky, keď jeho otec v roku 1751 zomrel. Viliam zdedil miestodržiteľský úrad po dosiahnutí 18 rokov veku, v roku 1766, do tej doby jeho menom vládli postupne tri regentky – najprv do svojej smrti jeho matka Anna (1751 – 1759), neskôr do svojej smrti jeho babička Mária Lujza Hesensko-kasselská (1759 – 1765) a potom jeho staršia sestra Karolína. V rokoch 1759 až 1766 bol spoluregentom Ludwig Ernst von Brunswick-Lüneburg-Bevern, osobný poradca do októbra 1784.

Manželstvo[upraviť | upraviť zdroj]

4. októbra 1767 sa oženil s pruskou princeznou Vilhelmínou (* 1751 – † 1820), sestrou pruského kráľa Fridricha Viliama II. Mali päť detí, z ktorých však prvé zomrelo deň po narodení a tretie sa narodilo mŕtve:

nepomenovaný syn (* 23. marec 1769 – † 24. marec 1769)
Frederika Louisa Vilhelmina (* 28. november 1770 – † 15. október 1819) ∞ 1790 princ Karol Juraj Braunschweigsko-wolfenbüttelský (* 1766 – † 1806)
mŕtvo narodený syn (6. august 1771)
Viliam Frederik (* 24. august 1772 – † 12. december 1843), holandský kráľ ∞ 1791 princezná Vilhelmína Pruská (* 1774 – † 1837)
Viliam Juraj (* 15. február 1774 – † 6. január 1799)

Mal aj nemanželského syna, Karola Oranžského, známeho tiež ako Karol Batavský (* 1767 – † 1808).

Vláda[upraviť | upraviť zdroj]

V dobe americkej vojny za nezávislosť Nizozemsko zachovávalo neutralitu. Viliam V. stojaci na čele proanglickej frakcie z parlamentu blokoval proamerické a neskôr aj profrancúzske snahy o zatiahnutie do vojny. Nakoniec po mnohých politických rokovaniach a pod tlakom diplomatov, amerických aj francúzskych, Zjednotenéj provincie nový štát, Spojené štáty, v roku 1782 uznali.

Po štyroch rokoch boli Holanďania s vládou Viliama V. stále viac nespokojní. Skupina mladých revolucionárov, Patrioti, stále panovníka provokovala. Viliam svoj dvor presťahoval do Geldernu, provincie vzdialenej od politického centra štátu, ale tým jeho činnosť v tomto smere skončila. Jeho manželka s presunom nesúhlasila a chcela vrátiť do Haagu, avšak „Patrioti“ ju zadržali v Goejanverwellesluise a musela sa vrátiť do Geldernu. Pre Vilhelmínu a jej brata to bola nesmierna potupa, Fridrich Viliam II. preto vyslal vojsko proti disidentom. Patrioti ušli do Francúzska práve vo vypätej dobe začiatku Veľkej francúzskej revolúcie, keď bol zvrhnutý z trónu kráľ Ľudovít XVI. Podporovaní Francúzskom sa Patrioti v roku 1795 vrátili z Paríža bojovať vo vlasti. Viliam V. musel utiecť a ukryť sa v Anglicku.

Smrť a následníctvo[upraviť | upraviť zdroj]

Viliam V. zomrel vo vyhnanstve v nemeckom Braunschweigu ako posledný z nizozemských miestodržiteľov. Jeho telo sa do vlasti vrátilo až po sto päťdesiatich rokoch - 29. apríla 1958 bolo pochované v hrobke holandskej kráľovskej rodiny v Nieuwe Kerk v Delfte.

V roku 1813 sa do Holandska vrátil jeho syn Viliam VI. a ako Viliam I. bol korunovaný na kráľa holandskej monarchie (nebol však prvým holandským kráľom - tým bol Ľudovít Bonaparte (* 1778 – † 1846), ktorý vládol v rokoch 1806 - 1810).