Vydra ázijská

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Vydra ázijská
2018-AonyxCinerea01.jpg
Stupeň ohrozenia
VyhynutýVyhynutýVyhynutý vo voľnej prírodeKriticky ohrozenýOhrozenýZraniteľnýTakmer ohrozenýOhrozenýNajmenej ohrozenýNajmenej ohrozenýIUCN stupne ohrozenia
Vedecká klasifikácia
Vedecký názov
Aonyx cinerea
Illiger, 1815
Oriental Small-clawed Otter area.png
Mapa rozšírenia vydry ázijskej
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Vydra ázijská alebo vydra malá (Aonyx cinerea) je najmenší predstaviteľ vydier z čeľade lasicovitých. Žije na území južnej, juhovýchodnej a východnej Ázie.[1][2][3][4][5][6]

Vedecké synonymá[upraviť | upraviť kód]

Okrem v súčasnosti platného vedeckého názvu Aonyx cinerea bola vydra ázijská v minulosti opísaná aj pod názvami Amblonyx cinerea (Illiger, 1815), Amblonyx cinereus (Illiger, 1815), Amblonyx horsfieldi, Amblonyx leptonyx a Paronyx cinerea.[2]

Lokálne názvy[upraviť | upraviť kód]

  • Hindština: Ud, Ud Bilao, alebo Pani kutta[1]
  • Bengálčina: Čhota Ud, alebo Bhondar[1]

Taxonómia[upraviť | upraviť kód]

Do rodu Aonyx bola vydra ázijská zaradená po vykonaní DNA testov, ktoré prebehli v rokoch 1998 a 2003. Pri testoch sa zistilo, že vydra ázijská je blízko príbuzná africkým vydrám a to konkrétne vydre konžskej a vydre africkej, ktoré sú zaradené do spomínaného rodu.[3] Keďže rod Aonyx bol opísaný skôr, ako rod Amblonyx, bola vydra ázijská preradená do tohto rodu.[3]

Opis[upraviť | upraviť kód]

Dĺžka lebky: 85 - 95 mm[1]

Dĺžka srsti: až 5 - 6 cm[1]

  • Hmotnosť: do 5 kg,[2][3] niekedy aj o niečo viac (2,7 - 5,4 kg)[1][6]
  • Dĺžka života: v zajatí sa dožívajú až 16 rokov[6]

So svojimi rozmermi ide o najmenší druh vydry na svete.[2][3][4]

Sú manuálne veľmi zručné a využívajú predné labky na hľadane potravy (kôrovcov a môkkýšov) medzi skalami, vo vegetácii, alebo v bahne.[3][6] Plavacie blány sú zakrpatené.[1][2][4][6] Pazúre sú krátke čo výrazne zvyšuje obratnosť končatín, ktorá je pre vydru ázijskú dôležitá pri zháňaní potravy.[1][4][6]

Farba srsti je zvyčajne svetlohnedá až hnedá, niekedy aj sivohnedá pričom spodná časť tela je o niečo svetlejšia.[1][4][6] Hrdlo, bočné časti krku a líca sú žltohnedé, niekedy až biele.[1][4][6]

Hlas[upraviť | upraviť kód]

Repertoár hlasových prejavov je široký.[2] Patria sem rôzne pišťavé zvuky ako aj zvuky podobné mačaciemu mňakaniu.[4] Celkovo bolo zaznamenaných až 12 rôznych vokalizácií.[6]

Výskyt[upraviť | upraviť kód]

Územie výskytu je síce veľké, ale zároveň veľmi fragmentované.[1][3]

Siaha od úpätí Himalájí cez južnú a juhovýchodnú Áziu až po Filipíny a Indonéziu na juhu.[1][3][5][6] Žije aj na území východnej Ázie v Číne.[1][4][5][6]

Vyskytuje sa teda v častiach Indie, na území južnej Číny, v Mjanmarsku, v Thajsku, vo Vietname, Laose a Kambodži, v pevninskej časti Malajzie, v Singapure, na Filipínach (Palawan),[4][5] v Bangladéši, v Mjanmarsku, v Bruneji, v Bhutáne a v Nepále.[5]

Z veľkých ostrovov juhovýchodnej Ázie sa vyskytuje na Jáve, Borneu, Sumatre a vo východnej Ázii na ostrovoch Chaj-nan[2][4][5] a Taiwan.[5] Žijú však aj na menších indonézskych ostrovoch ako napríklad Bali, Lombok a Sumbawa v oblasti súostrovia Malé Sundy.[4][5]

Najvyššie počty tohto druhu sa vyskytujú v pevninskej časti Malajzie, v Thajsku a v Indii.[4] Na Srí Lanke je jej štatút v súčasnosti neznámy.[3]

Biotop[upraviť | upraviť kód]

Vydra ázijská sa vyznačuje vysokou schopnosťou adaptácie na životné prostredie, keďže sa vyskytuje od tropických pobrežných oblastí až po horské potoky.[1][3]

Žijú teda v rôznych typoch biotopov, ktoré zahŕňajú napríklad lužné záplavové lesy, jazerá ,potoky, rieky, ryžové polia, mangrovové a iné pobrežné oblasti, kanály, alebo vodné nádrže.[1][3][4][6]

Na väčšej časti územia výskytu zdieľajú biotopy s inými druhmi vydier, pričom ide o vydru riečnu, vydru hladkosrstú a vydru srstnatonosú.[3]

Spôsob života[upraviť | upraviť kód]

Zo všetkých druhov vydier trávi najviac času na súši,[1][2][3] kde trávia viac času než vo vode.[1]

Preferujú plytké vody s dostatkom potravy a s nie veľmi hustou vegetáciou.[3]

Žije v rodinných skupinách,[1][2][3] sústredených okolo dominantného alfa páru.[3] Tieto skupiny čítajú niekedy aj viac ako 20 členov.[1][3][4] Obvyklý počet členov v skupine je však do 10 pričom sa jedná o množiaci sa pár a ich potomkov.[1][4][6]

Sú veľmi sociálne a hravé.[1][6]

Sú aktívne cez deň aj v noci, len počas najteplejších častí dňa vyhľadáva úkryt v tieni,[4] pričom denná aktivita je obvyklejšia, než nočná.[6]

Úkryty si hĺbia v bahnitých brehoch.[1][6] V blízkosti brlohu si hĺbia spoločnú toaletu, ktorú využíva celá skupina.[1]

Občas v závislosti od dostupnosti potravy lokálne migrujú.[1]

Rozmnožovanie[upraviť | upraviť kód]

Vytvárajú monogamné páry v ktorých ostávajú po celý život.[1][6]

K ovulácii dochádza každých 28 dní pričom samotná ovulácia trvá 3 dni.[6] Pária sa v ktoromkoľvek ročnom období.[6] Gravidita trvá približne 60 dní.[6] Počet narodených jedincov sa môže pohybovať od jedného až do šiestich jedincov, obvykle však mávajú 1 - 2 mláďatá.[1][6]

Samice rodia obvykle dvakrát za rok.[6]

Mláďatá sa rodia málo vyvinuté, slepé a vážia pri narodení okolo 50 gramov.[6] Oči otvárajú približne po 40 dňoch života.[6] Brloh opúšťajú vo veku 10 týždňov,[6] pevnú potravu začínajú prijímať po 80 dňoh života[6] a po troch mesiacoch začínajú aj plávať.[6] Pohlavne dospievajú v 2 - 3 roku života.[1]

Potrava[upraviť | upraviť kód]

Hlavnou zložkou potravy vydry ázijskej sú predovšetkým kôrovce a mäkkýše,[3][4][6] ktoré tvoria až 87 % ich stravy.[1] V ďaleko menšej miere konzumujú aj ryby,[1][4][6] obojživelníky a vodné vtáctvo.[1]

Ohrozenie a ochrana[upraviť | upraviť kód]

Podľa klasifikácie IUCN patrí k zraniteľným taxónom.[2][3][5]

V rámci CITES klasifikácie je manul zaradený do CITES APPENDIX: II.[1]

Populácia sa považuje za klesajúcu.[3][5] Počet dospelých jedincov obývajúcich planétu nie je známy, predpokladá sa však, že ide o menej než 2500 kusov.[1]

Ohrozenie predstavuje predovšetkým strata životného prostredia v dôsledku odlesňovania, pri ktorom zanikajú malé horské riečky a potoky a taktiež poľnohospodárstvo a to predovšetkým rozširovanie čajovníkových a kávovníkových plantáźí.[1][3][5] Ohrozené sú však aj v dôsledku znečistenia vôd na území výskytu a v neposlednom rade likvidáciou zo strany človeka, keďže v mnohých častiach výskytu ju a vodohospodári považujú za škodnú.[1][3][5] V menšej miere predstavujú ohrozenie aj pytliaci, ktorí lovia vydry ázijské pre srsť, ale aj pre vnútorné orgány, ktoré sa používajú v tradičnej ázijskej medicíne.[1]

Prirodzení nepriatelia neboli zaznamenaní, je však pravdepodobné, že občas padne za obeť hadom, či krokodílom.[6]

Interakcie s človekom[upraviť | upraviť kód]

Vytrhávajú rastliny na ryžových poliach, čo vedie ku konfliktom s pestovateľmi ryže.[6]

Poddruhy[upraviť | upraviť kód]

V rámci druhu sa rozoznávajú tri poddruhy.[2]

Ide o:

  • Aonyx cinerea cinerea (Illiger, 1815)[2]
  • Aonyx cinerea concolor (Rafinesque, 1832)[2]
  • Aonyx cinerea nirnai (Pocock, 1940)[2]

Galéria[upraviť | upraviť kód]

Referencie[upraviť | upraviť kód]

  1. a b c d e f g h i j k l m n o p q r s t u v w x y z aa ab ac ad ae af ag ah ai aj ak ALFRED, J R.B., RAMAKRISHNA, PRADHAN, M.S.. Validation of Threatened Mammals of India. Kalkata: Zoological Survey of India. 2006. 570 s. ISBN: 8181710851. S. 198 - 201. (anglicky)
  2. a b c d e f g h i j k l m n o p biolib.cz
  3. a b c d e f g h i j k l m n o p q r s t u v w x otterspecialistgroup.org
  4. a b c d e f g h i j k l m n o p q r s t ecologyasia.com
  5. a b c d e f g h i j k l iucnredlist.org
  6. a b c d e f g h i j k l m n o p q r s t u v w x y z aa ab ac ad ae af ag animaldiversity.org

Iné projekty[upraviť | upraviť kód]