Preskočiť na obsah

Vydra ázijská

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Vydra ázijská
Stupeň ohrozenia
IUCN stupne ohrozenia
Vedecká klasifikácia
Vedecký názov
Lutra cinerea
Illiger, 1815

Mapa rozšírenia vydry ázijskej
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Vydra ázijská (iné názvy pozri nižšie; lat. Lutra cinerea; staršie: Amblonyx cinereus, Aonyx cinereus) je druh zo (široko poňatého) rodu Lutra (po slovensky vydra) z podčeľade Lutrinae (vydrorodé/vydry) z čeľade Mustelidae (lasicovité). Staršie sa niekedy vyčleňoval do samostatného rodu Amblonyx (vydra). Je to najmenší predstaviteľ podčeľade Lutrinae. Žije v juhovýchodnej časti Ázie.

Slovenské názvy tohto druhu sú: vydra ázijská[1], vydra malá[1], vydra sivá[2].

Vedecké (latinské) názvy tohto druhu sú: Lutra cinerea (autorom je Illiger 1815[3]; typový výskyt: Jáva), Amblonyx cinereus, (jazykovo nepresne) Amblonyx cinerea, Amblyocix sernaria, Micraonyx cinereus, (jazykovo nepresne) Micraonyx cinerea, Aonyx cinereus, (jazykovo nepresne) Aonyx cinerea, Lutra leptonyx, Lutra leptonix, Amblonyx leptonyx, Amblonyx horsfieldi, Leptonyx barang, Leptonix barang, Lutra barang. Druh dnes zahŕňa aj tieto bývalé samostatné druhy:

  • Amblonyx concolor (= Lutra amblonyx) - typový výskyt: Asám v severovýchodnej Indii
  • Lutra indigitatus (= Lutra indigitata, Aonyx indigitatus, Aonyx indigitata) - typový výskyt: Nepál
  • Aonyx sikimensis - typový výskyt: Sikkim, t. j. indický štát vedľa Nepálu (druh je de facto zhodný s taxónom Lutra indigitatus)
  • Lutra Swinhoei - typový výskyt: Sia-men v Číne.[4][5][6][7][8]

Z lokálnych názvov možno spomenúť napr.:

  • V hindčine sa vydra ázijská označuje rovnakými názvami ako vydra riečna, t. j. názvami: ud, ud biláo, páni kutta.
  • V bengálčine sa vydra ázijská označuje názvami: čóta ud, čóta bhóndar.[9][10]

Systematika

[upraviť | upraviť zdroj]

Zaradenie v systéme

[upraviť | upraviť zdroj]

Zhruba od začiatku 20. storočia (ale sčasti už od 30./40. rokov 19. storočia) do roku 2022 sa vydra ázijská zaraďovala:

  • buď ako jediný druh rodu Amblonyx [staršie synonymá: Amblyocix, Micraonyx] (vydra) (pričom ale od roku 2008 rod Amblonyx ojedinele zahŕňal nielen vydru ázijskú, ale aj vydru hladkosrstú[11]),
  • alebo (niekedy ako podrod Amblonyx) do rodu Aonyx (vydra), keďže sa (mylne) považovala za príbuznú s vydrou africkou, ktorá je typovým druhom rodu Aonyx.[12][11][13][14][15][1][16][5]

Od roku 2022 sa vydra ázijská obyčajne zaraďuje do rodu Lutra (po slovensky vydra), čiže sa od roku 2022 znova zaraďuje tak, ako sa zaraďovala pôvodne, t. j. na začiatku 19. storočia (napr. Illiger 1815), a následne u mnohých autorov až zhruba do 30. rokov 20. storočia. Sesterským druhom vydry ázijskej je podľa súčasných názorov druh Lutra perspicillata (vydra hladkosrstá), ktorý sa do roku 2022 často zaraďoval do samostatného rodu Lutrogale (vydra).[12][6][3]

Ojedinele sa však aj po roku 2022 vyskytuje staršie zaradenie vydry ázijskej do rodu Aonyx, pričom ale v textoch, ktoré akceptujú vyššie spomínaný nový konsenzus, podľa ktorého je vydra ázijská sesterským taxónom vydry hladkosrstej, musí rod Aonyx zahŕňať nielen vydru ázijskú, africkú a konžskú ako v minulosti, ale po novom aj vydru hladkosrstú.[17][18] Aj vyššie spomínané zaradenie vydry ázijskej do rodu Amblonyx (aj vtedy, ak rod Amblonyx zahŕňa vydru ázijskú i vydru hladkosrstú) je vo fylogenetických systémoch technicky naďalej prípustné ako alternatívna možnosť zaradenia.

V rámci druhu sa tradične rozoznávajú poddruhy:[4][19][20][15][5][21][22][23][24][25]

  • poddruh Lutra cinerea nirnai (vyskytuje sa v južnej Indii, typový výskyt: Západný Ghát)
  • poddruh Lutra cinerea concolor (vyskytuje sa v Nepáli a v priľahlom širokom okolí - severovýchodná India, Bhután, Bangladéš, Mjanmarsko, južné časti Číny; väčšinou zodpovedá bývalým druhom Amblonyx concolor, Lutra indigitatus, Aonyx sikimensis a prípadne aj Lutra Swinhoei - porov. vyššie uvedenú kapitolu Názvy)
  • [poddruh] Lutra cinerea cinerea v širšom zmysle:
    • poddruh Lutra cinerea fulva (typový výskyt: Vietnam) - alternatívne považovaný za súčasť poddruhu L. c. concolor
    • poddruh Lutra cinerea wurmbi (typový výskyt: východná Jáva) - alternatívne považovaný za súčasť poddruhu L. c. concolor
    • poddruh Lutra cinerea kecilensis (vyskytuje sa na Malajskom polostrove, vrátane časti Thajska; opísaný bol až v roku 2014)
    • poddruh Lutra cinerea cinerea v užšom zmysle (vyskytuje sa na ostatnom území, čiže najmä v severnom Thajsku, na Sumatre, Borneu a západnej Jáve)

Najnovšie Tjong et al. 2024 (v nie veľmi veľkej štúdii) identifikovali tri klády vydry ázijskej - jeden sa vyskytuje (minimálne) na Sumatre a v severnom Borneu, druhý (minimálne) v Laose a tretí je geograficky bližšie neurčený.[26]

Telesné parametre:

Rozmermi ide o najmenší druh z podčeľade vydrorodé/vydry (Lutrinae) na svete.[16][28]

Vydry ázijské sú manuálne veľmi zručné a používajú predné labky na hľadane potravy (kôrovcov a mäkkýšov) medzi skalami, vo vegetácii alebo v bahne.[16][29] Plávacie blany sú zakrpatené.[27][28][29] Pazúre sú krátke, čo výrazne zvyšuje obratnosť končatín, ktorá je pre vydru ázijskú dôležitá pri zháňaní potravy.[27][28][29]

Farba srsti je zvyčajne svetlohnedá až hnedá, niekedy aj sivohnedá, pričom spodná časť tela je o niečo svetlejšia.[27][28][29] Hrdlo, bočné časti krku a líca sú žltohnedé, niekedy až biele.[27][28][29]

Vek dosahovaný v zajatí je do 16 rokov.[29]

Repertoár hlasových prejavov je široký.[4] Sú to rôzne pišťavé zvuky a zvuky podobné mačaciemu mňakaniu.[28] Celkovo bolo zaznamenaných až 12 rôznych vokalizácií.[29][4]

Územie výskytu vydry ázijskej je síce veľké, ale zároveň veľmi fragmentované.[27][16] Siaha od južnej Indie a úpätí Himalájí cez juhovýchodnú časť Ázie až po Filipíny a Indonéziu. Konkrétne sa vydra ázijská vyskytuje v častiach Indie (okrem strednej Indie), v Nepáli, Bhutáne, južnej Číne (vrátane ostrova Chaj-nan), na Taiwane, v Bangladéši, Mjanmarsku, Thajsku, Kambodži, Laose, Vietname, Malajzii, západnej a strednej Indonézii (najmä na Sumatre, Jáve, Borneu, Bali, Lomboku a Sumbawe), Brunei, Singapure a v časti Filipín (konkrétne: Palawan).[4][27][16][30][29][28] Je sporné, či sa vyskytuje aj na Srí Lanke.[16][31]

Najvyššie počty tohto druhu sa vyskytujú v pevninskej časti Malajzie, v Thajsku a v Indii.[28]

Vydra ázijská sa vyznačuje vysokou schopnosťou adaptácie na životné prostredie, keďže sa vyskytuje od tropických pobrežných oblastí až po horské potoky.[27][16]

Žijú teda v rôznych typoch biotopov, ktoré zahŕňajú napríklad lužné záplavové lesy, jazerá, potoky, rieky, ryžové polia, mangrovové a iné pobrežné oblasti, kanály alebo vodné nádrže.[27][16][28][29]

Na väčšej časti územia výskytu zdieľajú biotopy s inými druhmi vydrorodých, konkrétne s vydrou riečnou, vydrou hladkosrstou a vydrou srstnatonosou.[16]

Spôsob života

[upraviť | upraviť zdroj]

Zo všetkých druhov vydrorodých trávia najviac času na súši,[27][16] kde trávia viac času než vo vode.[27]

Preferujú plytké vody s dostatkom potravy a s nie veľmi hustou vegetáciou.[16]

Žijú v rodinných skupinách, sústredených okolo dominantného alfa páru.[27][16] Tieto skupiny majú niekedy aj viac ako 20 členov.[27][16][28] Zvyčajný počet členov v skupine je však do 10, pričom ide o množiaci sa pár a ich potomkov.[27][28][29]

Vydry ázijské sú veľmi sociálne a hravé.[27][29]

Sú aktívne cez deň aj v noci, len počas najteplejších častí dňa vyhľadávajú úkryt v tieni,[28] pričom denná aktivita je obvyklejšia než nočná.[29]

Úkryty si hĺbia v bahnitých brehoch.[27][29] V blízkosti brlohu si hĺbia spoločnú toaletu, ktorú využíva celá skupina.[27]

Občas v závislosti od dostupnosti potravy lokálne migrujú.[27]

Rozmnožovanie

[upraviť | upraviť zdroj]

Vytvárajú monogamné páry, v ktorých ostávajú po celý život.[27][29]

K ovulácii dochádza každých 28 dní, pričom samotná ovulácia trvá 3 dni.[29] Pária sa v ktoromkoľvek ročnom období.[29] Gravidita trvá približne 60 dní.[29] Počet narodených jedincov sa môže pohybovať od jedného až do šiestich jedincov, zvyčajne však mávajú 1 - 2 mláďatá.[27][29]

Samice rodia obyčajne dvakrát za rok.[29]

Mláďatá sa rodia málo vyvinuté, slepé a vážia pri narodení okolo 50 gramov.[29] Oči otvárajú približne po 40 dňoch života.[29] Brloh opúšťajú vo veku 10 týždňov,[29] pevnú potravu začínajú prijímať po 80 dňoch života[29] a po troch mesiacoch začínajú aj plávať.[29] Pohlavne dospievajú v 2 - 3 roku života.[27]

Hlavnou zložkou potravy vydry ázijskej sú predovšetkým kôrovce a mäkkýše,[16][28][29] ktoré tvoria až 87 % ich stravy.[27] V ďaleko menšej miere konzumujú aj ryby,[27][28][29] obojživelníky a vodné vtáctvo.[27]

Ohrozenie a ochrana

[upraviť | upraviť zdroj]

Podľa klasifikácie IUCN patrí k zraniteľným taxónom.[16][30]

V rámci CITES klasifikácie je vydra ázijská zaradená do CITES APPENDIX: II.[27]

Populácia sa považuje za klesajúcu.[16][30] Počet dospelých jedincov obývajúcich planétu nie je známy, predpokladá sa však, že ide o menej ako 2 500 kusov.[27]

Ohrozenie predstavuje predovšetkým strata životného prostredia v dôsledku odlesňovania, pri ktorom zanikajú malé horské riečky a potoky, ako aj poľnohospodárstvo, a to predovšetkým rozširovanie čajovníkových a kávovníkových plantáźí.[27][16][30] Ohrozené sú však aj v dôsledku znečistenia vôd na území výskytu a v neposlednom rade likvidáciou človekom, keďže v mnohých častiach výskytu ich vodohospodári považujú za škodnú.[27][16][30] V menšej miere predstavujú ohrozenie aj pytliaci, ktorí lovia vydry ázijské pre srsť, ale aj pre vnútorné orgány, ktoré sa používajú v tradičnej ázijskej medicíne.[27]

Prirodzení nepriatelia neboli zaznamenaní, je však pravdepodobné, že občas padnú za obeť hadom či krokodílom.[29]

Interakcia s človekom

[upraviť | upraviť zdroj]

Vytrhávajú rastliny na ryžových poliach, čo spôsobuje konflikty s pestovateľmi ryže.[29]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. 1 2 3 Lupták, P. Slovenské mená cicavcov sveta. Bojnice, 2003. S. 63
  2. HERZ, J. et al. Slovenské poľovnícke názvoslovie. Bratislava: PaRPRESS, 2000, S. 103
  3. 1 2 Deutsche Akademie der Wissenschaften zu Berlin. Abhandlungen der Königlich Preussischen Akademie der Wissenschaften. [s.l.] : Verlag der Königlichen Akademie der Wissenschaften in Commission bei G. Reimer., 1815. 854 s. Dostupné online. S. 90, 99.
  4. 1 2 3 4 5 LARIVIERE, S. Amblonyx cinereus. MAMMALIAN SPECIES, No. 720, 2003, str. 1-5
  5. 1 2 3 Lutra cinerea [online]. mammaldiversity.org, [cit. 2026-02-15]. Dostupné online.
  6. 1 2 N. Sivasothi. A Review of Otters (Carnivora: Mustelidae: Lutrinae) in Malaysia and Singapore. Hydrobiologia, 1994. S. 152 a najmä 163 a nasl.
  7. POHLE, H. Die Unterfamilie der Lutrinae. (Eine systematisch-tiergeographische Studie an dem Material der Berliner Museen). Archiv für Naturgeschichte. č. 8, 1919, S. 126-136, 221
  8. LESSON, René Primevère. Nouveau tableau du règne animal (Mammifères). [s.l.] : A. Bertrand, 1842. 204 s. Dostupné online. S. 72.
  9. ALFRED, J R.B., RAMAKRISHNA, PRADHAN, M.S.. Validation of Threatened Mammals of India. Kalkata: Zoological Survey of India. 2006. 570 s. ISBN: 8181710851. S. 198, 202
  10. BLANFORD, William Thomas. Mammalia. [s.l.] : Taylor & Francis, 1891. 617 s. Dostupné online. S. 182.
  11. 1 2 Koepfli, K.P.; Kanchanasaka, B.; Sasaki, H.; Jacques, H.; Louie, K.D.Y.; Hoai, T.; Dang, N.X.; Geffen, E.; Gutleb, A.; Han, S.; Heggberget, T. M.; LaFontaine, L.; Lee, H.; Melisch, R.; Ruiz-Olmo, J.; Santos-Reis, M.; Sidorovich, V.E.; Stubbe, M. & Wayne, R.K. (2008). "Establishing the foundation for an applied molecular taxonomy of otters in Southeast Asia" (PDF). Conservation Genetics. 9 (6): 1589–1604.
  12. 1 2 FERRAN, Vera de et al. Phylogenomics of the world’s otters. Current Biology Volume 32, Issue 16, 22 August 2022, Pages 3650-3658.e4
  13. Koepfli, K.-P. & Wayne, R. K. (1998). "Phylogenetic relationships of otters (Carnivora: Mustelidae) based on mitochondrial cytochrome B sequences". Journal of Zoology. 246 (4): 401–416
  14. SRINIVASULU, Chelmala; SRINIVASULU, Bhargavi. South Asian Mammals (Their Diversity, Distribution, and Status). [s.l.] : Springer Science & Business Media, 2012. 468 s. Dostupné online. ISBN 978-1-4614-3449-8. S. 310.
  15. 1 2 Mammal Species of the World - Browse: cinerea [online]. departments.bucknell.edu, [cit. 2026-02-15]. Dostupné online.
  16. 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 12 13 14 15 16 17 18 19 20 21 otterspecialistgroup.org [online]. [Cit. 2019-08-03]. Dostupné online. Archivované 2008-05-09 z originálu.
  17. KEESEY, T. Michael. PhyloPic [online]. phylopic.org, [cit. 2026-02-20]
  18. HUI, M. K. Y. et al. Forgotten but not gone: rediscovery of Eurasian otter Lutra lutra in Lantau, Hong Kong. IUCN Otter Spec. Group Bull. 41(5) 2024. S. 237
  19. ELLERMAN, J. R., MORRISON-SCOTT, T. Ch. S. Checklist of Palaearctic and Indian mammals 1758 to 1946. 1966. S. 278, 279
  20. Otter Investigation and Conservation in China, 2019. S. 5
  21. Rosli, M & Syed-Shabthar, S & Abdul-Patah, P & Abdul-Samad, Z & Abdul, Shafina-Nadiawati & Burhanuddin, M & Zulkifli, N & Shukor, M & Budsabong, K & Changtragoon, Suchitra & Sekiguchi, Takeshi & Sasaki, Hiroshi & Md zain, Badrul munir. (2014). A New Subspecies Identification and Population Study of the Asian Small-Clawed Otter (Aonyx cinereus) in Malay Peninsula and Southern Thailand Based on Fecal DNA Method. The Scientific World Journal. 2014. 457350. 10.1155/2014/457350.
  22. MISHRA, S. R., MOHAN, M. First photograohic documentation and distribution of the Asian Small-Clawed Otter Aonyx cinereus in Sumulipal Tiger Reserve, Odisha, India. 2018
  23. HUSSAIN, S. A. et al. BIOLOGY AND ECOLOGY OF ASIAN SMALL-CLAWED OTTER Aonyx cinereus (ILLIGER, 1815): A REVIEW. 2011
  24. Corbet, G.B., Hill, J.E. The mammals of the Indomalayan region: a systematic review. New York: Oxford University Press. 1992. S. 203
  25. POCOCK. The Fauna of British India - Vertebrata - Mammalia. vol. 2. 1941. S. 306 a nasl.
  26. jong, D.H., D.I. Roesma, Aadrean, N.T. Agustina, S. Maharani and I. Azzahra, 2024. Phylogenetics of Asian small-clawed otters (Aonyx cinereus) in West Sumatra. Pak. J. Biol. Sci., 27: 373-379.
  27. 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 12 13 14 15 16 17 18 19 20 21 22 23 24 25 26 27 28 29 30 31 32 33 ALFRED, J R.B., RAMAKRISHNA, PRADHAN, M.S.. Validation of Threatened Mammals of India. Kalkata: Zoological Survey of India. 2006. 570 s. ISBN: 8181710851. S. 198 - 201. (anglicky)
  28. 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 12 13 14 15 16 ecologyasia.com
  29. 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 12 13 14 15 16 17 18 19 20 21 22 23 24 25 26 27 28 29 30 31 animaldiversity.org
  30. 1 2 3 4 5 iucnredlist.org
  31. Geographical Range of the Asian Small-Clawed Otter [online]. otterjoy.com, [cit. 2026-02-16]. Dostupné online.

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]