Webový portál

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Jump to navigation Jump to search

Webový portál je vo všeobecnosti webový server, ktorý prináša a prezentuje informácie jednotným spôsobom. Často sa nie celkom presne webovým portálom nazýva webová lokalita či iba URL adresa webového portálu. Webový portal si kladie za úlohu sústrediť informácie z požadovaných oblastí a prezentovať ich na webovej stránke upravenej špeciálne pre jej používateľa pri zohľadnení jeho použivateľských práv a tým i zabezpečovať požadovaný ochranu dát. Zvyčajne každý zdroj informácií dostane na stránke pridelený priestor, ktorý sa využije prostredníctvom portletu na prezentáciu informácií a používateľ má možnosť v závislosti od svojich oprávnení nastaviť, ktoré portlety sa mu budú zobrazovať. Webový portal ako nesmierne všeobecný pojem zahrňuje napríklad mashup – kompozitnú webovú aplikáciu alebo aj rôzne intranetové portály, ktoré integrujú informácie, databázy a celé aplikácie. Rola používateľa v organizácii určuje, ktoré obsahy a aplikácie sú sprístupnené a ktoré nie.

Vlastnosti portálu[upraviť | upraviť zdroj]

Čo robí portál[upraviť | upraviť zdroj]

  • Umožňuje univerzálne prihlásenie sa
  • Spracovanie štruktúrovaných i neštruktúrovaných dát
  • Uľahčuje zosúladenie viacerých i nehomogénnych kanálov
  • Uľahčuje zasielanie správ a oznámení
  • Automatické prispôsobenie obsahu – podľa osobných preferencií, lokality, prehliadača, a pod.
  • Integrácia s inými systémami

Základné vlastnosti portálov[upraviť | upraviť zdroj]

  • ochrana dát
  • prístup na rôznorodé dáta
  • komunikácia s používateľom
  • vyhľadávanie
  • prezentácia obsahu
  • zosobnenie

Čo portál nie je[upraviť | upraviť zdroj]

  • Nie je to výlučne webová stránka (ktorá obvykle poskytuje len statickú informáciu)
  • Nie je to iba osobný intranet
  • Nie je to iba osobný extranet
  • Nie je to iba osobný vstup pre business aplikácie
  • Nie je to iba groupware
  • Nie je to iba osobný manažér riadenia znalostí
  • Nie je to iba vyhľadávač

Najčastejšie portály spájajú mnohé z týchto atribútov. Portál môže používať API-rozhranie pre vyhľadávače ktoré umožnia náhľad i do intranetov. Okrem tejto spoločnej vyhľadávacej funkcie, môžu webové portály ponúkať ďalšie služby, ako je napríklad email, správy, kurzy akcií, informácie z databáz a dokonca aj zábavné obsahy. Portály poskytujú možnosť podnikom a organizáciám poskytovať konzistentné informácie s riadením prístupu a postupov pre viac aplikácií a databáz, ktoré by sa inak boli museli hľadať na rôznych URL ako rôzne webové subjekty. Dostupnosť funkcií a informácií sad á riadiť v závislosti od oprávnenia prihláseného používateľa (zamestnanec, člen), alebo pre anonymného návštevníka webu.

História[upraviť | upraviť zdroj]

Tesne po vzniku WWW používateľ dosiahol želanú stránku iba keď poznal presnú adresu URL. Roku 1993 sa na webe vyskytovalo 623 webových stránok [1].

Tento stav sa začal meniť veľmi rýchlo (1995:10 000, 1995:100 000[1].), pričom prvé vstupy (brány, čiže portály) do WWW boli jednoduchým spôsobom spísané zoznamy hypertextových odkazov. K zoznamom presných hypertextových odkazov pridávali servery i vyhľadávacie funkcie a prvé webové portály boli na svete. Prvým takýmto vyhľadávačom sa stal ALIWEB: (Archie Like Indexing for the WEB)[2], ktorý jeho autor Martijn Koster umiestnil v novembri 1993 [3] a prezentoval následne v máji 1994 na prvej medzinárodnej konferencii webu v Ženeve [4].

Príkladmi prvých verejných internetových portálov boli AOL, Excite, Netvibes, iGoogle, MSN, Naver, Lycos, Indiatimes, Rediff, a Yahoo!.

Koncom deväťdesiatych rokov 20. storočia sa slovné spojenie „webový portál“ stalo módnym pojmom informačných technológií. Po masovom rozšírení webového prehliadača sa mnohé firmy snažili zaobstarať si portál, aby sa pokúsili získať čo najväčší podiel na internetovom trhu. Tieto portály pridávali ppostupne k základnej funkcii vyhľadávania ďalšie:

V rokoch 1996 – 2000 nastal zlatý vek portálov, ktorý sa skončil zlatou horúčkou internetu. V tomto čase sa založilo mnoho firiem, ktorých obchodný model sa zakladal na vyšsie menovaných službách a ich portály sas obohacovali ešte širším spektrom služieb. V rokoch 2000 – 2002 väčšina týchto firiem skrachovala, NASDAQ stratil 78%, portály sa však vyvíjali ďalej, firma Sun Microsystems, ktorú neskôr prevzal Oracle vyvinula úsilie vedúce k štandardizácii portálov prostredníctvom portletov.

Portály v tomto pojatí sa dodnes široko využívajú verejnými knižnicami, univerzitami a rozširili sa do mnohých oblastí, pozri nižšie v odseku Typy webových portálov.

Od roku 2005 sa súčasťou portálov stávajú mashupy.

Výhody[upraviť | upraviť zdroj]

Výhodou portálovej technológie je, že poskytuje základnú infraštruktúru, ktorá je časťou štandardnej funkcionality každej webovej aplikácie. V závislosti na výrobcovi, je táto základná funkcionalita viac alebo menej výrazná. U najväčších poskytovateľov zahŕňa organizáciu, personalizáciu, správu dokumentov a manažment znalostí. Ďalšími funkciami sú napríklad expertné systémy na portále. Centrálnym aspektom portálu je potom integrácia mnohých, pôvodne rôznorodých, aplikácií. To ponúka niekoľko výhod:

  • Konzistentné používateľské rozhranie, s tým súvisiacu vyšsiu akceptanciu používateľmi a nižšie náklady na školenia.
  • Spoločná databáza, čo umožňuje prepojenie informácií cez hranice aplikácií.
  • Procesová platforma je založená na jednotných dátach, čím sa sprehľadnia a zefektívnia procesy.
  • Prístup na jedno prihlásenie sa ("Single Sign On"), takže portál zabezpečuje ochranu dát a ušetrí používateľovi pamätanie si celých zásobníkov identifikátorov a hesiel.

Tieto výhody sa uplatnia najmä keď sa pri implementácii portálu dôsledne dbá na projekciu podnikových procesov. Preto je podnikový portál je súčasťou konceptu servisne orientovanej architektúry (SOA).

Nevýhody[upraviť | upraviť zdroj]

Nevýhody portálových technológií sú citeľné najmä v dňoch, keď sa realizuje prevod existujúcej aplikácie do portálu. I keď sa prezeranie i editácia čistých dát obvykle môže vykonávať prostredníctvom webových služieb a integračných prostredí, ako sú Oracle Fusion Middleware, Microsoft BizTalk, SAP XI alebo IBM WebSphere MQ, taký krok v každom prípade najprv zvyšuje zložitosť celého systému.

Kľúčovými faktormi úspechu sú potom konzistencia dát medzi portálom a primárnou aplikáciou a tiež implementácia komplexných procesov v portále, kde sa prekročujúím hranice aplikácií. To aj vyvoláva zásadnú otázku o tom, kedy použiť portál a kedy pôvodnú aplikáciu a ako to celý koncept zapadá do hierarchie procesov. Komplexnosť, náročnosť a trvanie týchto úloh nie sú zhora obmedzené. Vývojári aplikácií musia stále dbať na využitelnosť softvéru v rámci portálu, a tým napomáhať aspoň čiastočne zabrániť spomínaným nevýhodám.

K nevýhodám môže dôjsť, keď zavedenie portálu vyžaduje jednostranné obmedzenie na použitie nejakého programovacieho jazyka pre aplikácie, čo sa majú integrovať. Aplikácie, ktoré sú k dispozícii len v iných jazykoch, by sa potom nedali integrovať. Namiesto takéhoto obmedzenia je výhodné dohodnúť pre portály iba spoločné štandardizované rozhrania.

Klasifikácia[upraviť | upraviť zdroj]

Podľa špecializácie poskytovaných informácií.[upraviť | upraviť zdroj]

Podľa tohto kritéria existujú portály

  • horizontálne
  • vertikálne

Horizontálne portály slúžia ako platforma pre niekoľko spoločností v rovnakom hospodárskom odvetví alebo u rovnakého druhu výrobcov alebo distribútorov.

Vertikálne portály (niekedy pomenované neologizmom " vortály ") znamenajú špecializovaný vstupný bod na (nepresne formulované) konkrétne sektory trhu alebo oblasti záujmu. Hlavne u nich ide, ako už názov hovorí, o poskytnutie informácie do hĺbky, v detaile.

  • Podľa množiny prípustných používateľov sa rozoznávajú portály:
    • neverejné (intranetové, enterprise-portály)
    • verejné

Neverejný enterprise-portál poskytuje zamestnancom a často i iným partnerom organizácie (prísne individuálne) vstup do jej informačného systému a tým aj využitie ostatných aplikácií organizácie. Hlavnou črtou je poskytnutie možnosti zúčastňovať sa na rozhodovaní organizácie prostredníctvom príslušnej aplikácie samozrejme prihliadajúc na oprávnenia, ktoré závisia od pozície zamestnanca či partnera.

Verejný portál poskytuje rôzne informácie pre širokú verejnosť. Možnosť zasahovať do rozhodovania prevádzkovateľa neposkytuje.

Podľa zamerania[upraviť | upraviť zdroj]

Pri tomto triedení sa uplatňujú najrôznejšie, neúplné, ale i prelínajúce sa kritériá.

Osobné portály[upraviť | upraviť zdroj]

Osobný portál je buď webová stránka na World Wide Web alebo vlastná HTML domovská stránka využívajúca JavaScript a štartovaná niekedy lokálne v zmodifikovanom prehliadači. Osobný portál poskytuje funkcionalitu individuálne prispôsobenú svojim návštevníkom alebo trebárs len lokálnemu používateľovi. Môže byť naprogramovaný individuálne, alebo poskladaný tak, aby využíval distribuované aplikácie, rôzne middleware a aj hardvérové komponenty pre poskytovanie služieb z rôznych zdrojov, a môže bežať na neštandardnom lokálnom webovom servere. Môže podporovať zdieľanie a spoluprácu na pracoviskách a to aj využitím viacerých platforiem, ako je osobný počítač, osobný tablet alebo mobilný telefón.

Osobný portál nemusí byť spojený s žiadnou konkrétnu témou, ako napr. poskytovanie informácií kamarátovi, alebo portál v sociálnej sieti alebo len jednoducho poskytovať odkazy na vonkajšie obsahy, na ktoré smú používatelia pristupoovať. Často sa však jednoduchšie portály čoraz viac nahrádzajú bohatšími mashup-dizajnmi. V rámci podnikov sa osobné portály stale viac nahrádzajú intranetovými portálmi, doplnenými napríklad agregáciami RSS, či špecializovaným prehľadávaním určitej podmnožiny webu.

Vládne webové portály[upraviť | upraviť zdroj]

Dnes prakticky všetky vlády poskytujú špecializované webové portály pre svojich občanov. Príklady vládnych webových portálov:

Kultúrne portály[upraviť | upraviť zdroj]

Kultúrny portál zhŕňajú digitalizované kultúrne zbierky galérií, knižníc (pozri: Portál library), archívov a múzeí. Tieto typy portálov poskytujú aj prístupy k tzv. neviditeľnému alebo hlbokému webu kultúrneho obsahu, teda stránok, ktoré nie sú indexované pre štandardné vyhľadávače ako napr. Google [5]. Digitalizované zbierky môžu zahŕňať knihy, umelecké diela, fotografie, časopisy, noviny, hudbu, zvukové záznamy, film, mapy, denníky a listy, a archivovať internetové stránky, rovnako ako popisné metainformácie spojené s každým druhom kultúrnej práce. Tieto portály sú zvyčajne sústredené okolo konkrétnych národných alebo regionálnych zoskupení či inštitúcií.

Príklady kultúrnych portálov:

  • Europeana – Kultúrny portál pre Európsku úniu so sídlom v Národnej knižnici Holandska
  • Portál parížskeho Louvru vedúci k ďalšim zbierkam vo Francúzsku a Veľekj Británii

Firemné webové portály[upraviť | upraviť zdroj]

Firemné webové portály, alebo aj intranetové portály stále viac nadobúdajú na dôležitosti, rozšírení a najmä komplexite. Pretože nie sú určené pre širokú verejnosť, stále viac sa využívajú na integráciu viacerých alebo aj všetkých počítačových aplikácií organizácie[6]. Dajú sa rozdeliť na dve kategórie:

  • Integračné portály slúžiace na jednotný prístup k jednotlivým (vo všeobecnosti rôznorodým) aplikáciám a navyše poskytovať služby naprieč aplikáciami. Príkladmi sú Oracle WebCenter, Websphere Portal a SAP NetWeaver Portal, ktoré si jednotlivé podniky, či korporácie nastavujú a parametrizujú.
  • Databázy znalostí alebo aj portály spolupráce slúžiace na distribúciu a výmenu informácií medzi používateľmi. Príkladmi sú už zmienený Oracle WebCenter, Microsoft SharePoint alebo Intrexx. Takisto sa predpokladá (pomerne náročné) nastavenie a správa týchto portálov v rámci podniku.

Portály zohľadňujú rozdiely medzi kľúčovými internými procesmi firmy a vonkajšími procesmi orientovanými na špecifické cieľové skupiny používateľov a tým umožňujú ich rozdelenie podľa oprávnení.

Napríklad, na základe jednotného vnúntorného procesu odbytu sa môžu rôzne skupiny zákazníkov obsluhovať individuálne prostredníctvom im špeciálne prirademných portálových procesov. Alebo u osobných intranetových portálov sa tento princíp využíva na sprístupnenie procesov špecifických pre jednotlivé skupiny pracovníkov.

Prehľadávacie portály[upraviť | upraviť zdroj]

Prehľadávacie portály zhŕňajú výsledky z niekoľkých vyhľadávačov na jednu stránku. Existujú vyhĺadávacie portály pre vybraný druh tovaru, napríklad realitné portály.

Tematické portály[upraviť | upraviť zdroj]

Nižšie je uvedených niekoľko príkladov tematických portálov. V súčasnosti už existujú portály na mnoho tém. Všetky tieto portály poskytujú okrem informácií i užitočné funkcie.

Portály cenných papierov[upraviť | upraviť zdroj]

Tiež známe ako akciové či podielové portály, portály akciového trhu alebo burzové portály sú webové aplikácie, ktoré uľahčujú proces rozhodovania pre akcionárov a pre iné subjekty narábajúce s cennými papiermi. Okrem dôležitých informácií ako aktuálna cena, dopyt / ponuka, volatilita, najnovšie správy a oznamy, historické údaje atď. poskytujú komplexné funkcie ako napriklad vývoj a doporučenú optimalizáciu portfólia, návrhy na kúpu alebo predaj, vedenie tieňových účtov a pod.

Konkurzové portály[upraviť | upraviť zdroj]

Konkurzový či ponukový alebo tendrový portál je vstupnou bránou pre dodávateľa, ktorý sa môže tak uchádzať o poskytovanie tovarov a služieb. Ponukové portály umožňujú používateľom vyhľadávať, upravovať, predložiť, verzie konkurzných podkladov i ich archiváciu s cieľom poskytnúť kompletné online výberové konanie. Pomocou on-line výberové konania, uchádzači môžu využiť o. i. niektorú z nasledujúcich funkcií:

  • Získať oznámenie o výberovom konaní.
  • Príjem súťažných podkladov online.
  • Vypĺňanie formulárov online.
  • Odosielanie návrhov a dokumentov.
  • Odosielanie ponuky on-line.
Portály trhu práce[upraviť | upraviť zdroj]

Tieto sú podobné ponukovým portálom, sú však zamerané na používanie fyzickými osobami – zamestnancami, uchádzačmi o zamestnanie či drobnými podnikateľmi. Príkladmi sú na Slovensku profesia.sk, medzinárodne monster.com

Poskytované webové portály[upraviť | upraviť zdroj]

Poskytované webové portály (Hosted web portals) – prostredníctvom Saas – získavajú na popularite a využiva ich čoraz viac firiem. Trh poskytovaných portálov zásadne zmenil ich zloženie. Komplexný poskytovaný portál dnes okrem funkcií uvedených v histórii ponúka služby ako spolupráca a plánovanie (s využitím poskytovanej databázy), správu dokumentov, najnovšie správy, predpoveď počasia, diskusné fórum, blog, lokalizáciu objektov i používateľa na mape a mnoho ďalších. Samozrejmosťou sa stalo i poskytovanie pamäťového priestoru a to ako pre prevádzku, tak aj pre zálohovanie portálu a ďalej i functionality analyzujúcej správanie sa pripojených používateľov. S tým súvisí i nevýhoda zverejňovania modelov správania sa jednotlivých používateľov.

Technologické aspekty[upraviť | upraviť zdroj]

Hlavným konceptom je prezentovať používateľovi jedinú webovú stránku, ktorá združuje a zoskupuje obsah integráciou celeho radu ďalších systémov alebo serverov.

Aplikačný server so svojou architektúrou vykonáva väčšinu kľúčových funkcií aplikácie. Tento aplikačný server môže byť ďalej pripojený k množine databázových serverov. Hardvérovo môže ísť takisto o celú množinu serverov (server cluster). Softvérovo takáto konfigurácia zahrňuje (aspoň by mala zahrňovať) vyvažovanie vyťaženosti (load balancing).

Portály sa prezentujú pre koncového používateľa popredím (front end), ktoré v pozadí komunikuje so všetkými ostatými komponentami. Využívajú sa predovšetkými JavaScript a knižnice (novších) webových funkcií, ako sú WebSockets a asynchrónne spätné volania s použitím XMLHttpRequest.

Jednotlivé aplikace sú často organizované do čiastkových okienok, tzv. portletov. Obsahy portletov z rôznych zdrojov sa kombinujú na stránke portálu. Jednotlivé portlety si môže čiastočne prispôsobiť i používateľ. Portlety sa môžu minimalizovať alebo i odstrániť, aktivovať, deaktivovať a často poskytujú svoje vlastné vlastné nápovedy a konfiguračné menu. V takom prípade môže byť portál iba prechodnou stanicou a celá funkcionalita sa odohráva v portletoch. V takejto konfigurácii sa otázky bezpečnosti a kapacity na podporu súbežných používateľov dostávajú do popredia. Pri dizajne je potrebné zabezpečiť, aby iba oprávnení používatelia smeli vytvárať požiadavky na aplikačný server. V prípade, že dizajn a správa portálu nezabezpečuje dostatočnú autentizáciu a autorizáciu, potom portál môže nechtiac vďaka vysokej zraniteľnosti viesť k rôznym typom útokov.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b Matthew Gray Titul = Web Growth Summary. MIT.edu, 1996. Dostupné online.
  2. Aliweb [online]. Advertising Technologies Corporation, [cit. 2015-09-21]. Dostupné online.
  3. Martijn Koster. ANNOUNCEMENT: ALIWEB (Archie-Like Indexing for the WEB) [online]. 30 November 1993. Dostupné online.
  4. List of PostScript files for the WWW94 advance proceedings [online]. June 1994. Dostupné online.
  5. Marcus P. Zillman. Deep Web Research and Discovery Resources 2016 [online]. Virtual Private Library, 2016-01-01, [cit. 2016-01-28]. Dostupné online. Dostupné tiež na: [deepweb.us]. (anglicky)
  6. Unternehmensportale – eine kurze Übersicht zur Klassifizierung, Ausprägung und Funktion von Unternehmensportalen [online]. 2004, [cit. 2016-01-29]. PDF. Dostupné online. (nemecky)

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]